znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 593/2014-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   obchodnou   spoločnosťou   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Žiline a jeho   rozsudkami sp. zn. 8 Co/322/2013   z 28.   októbra   2013   (Rvp 879/2014), sp. zn.   8   Co/318/2013 z 28. októbra   2013   (Rvp 880/2014), sp. zn.   6   Co/371/2013   z 30.   októbra   2013 (Rvp 881/2014), sp. zn.   6 Co/322/2013   z 30.   októbra   2013   (Rvp 882/2014), sp. zn. 6 Co/346/2013   z 30.   októbra   2013   (Rvp 884/2014), sp. zn.   8   Co/433/2013 z 28. októbra   2013   (Rvp 885/2014), sp. zn.   5 Co/529/2013   z 26.   novembra   2013 (Rvp 886/2014) a sp. zn. 5 Co/466/2013 z 19. novembra 2013 (Rvp 887/2014) a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené pod sp.   zn. Rvp 879/2014, Rvp 880/2014, Rvp 881/2014, Rvp 882/2014, Rvp 884/2014, Rvp 885/2014, Rvp 886/2014, a sp. zn. Rvp 887/2014   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 593/2014.

2.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 22. januára 2014   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   Pribinova   25, Bratislava   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorými   namieta   porušenie   základného   práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) označeným postupom a rozsudkami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“ a „napadnutý postup a rozsudky krajského súdu“).

Zo   sťažností   a   z   ich   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   vystupovala   v procesnom postavení   žalobkyne   v   konaniach   vedených   Okresným   súdom   Liptovský   Mikuláš, Okresným   súdom   Ružomberok,   Okresným   súdom   Žilina   (ďalej   len   „okresné   súdy“), predmetom ktorých bolo rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej   nezákonným   rozhodnutím,   resp.   nesprávnym   úradným   postupom   okresných súdov, ktoré sú súčasne súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu mali spôsobiť. Okresné súdy rozhodli vo veci samej rozsudkami, ktorými žalobu/žaloby v celom rozsahu zamietli a zároveň zamietli i návrh sťažovateľky na prerušenie konania. Na základe odvolaní sťažovateľky krajský súd napadnutými rozsudkami potvrdil rozsudky okresných súdov.

Podľa   názoru   sťažovateľky   krajský   súd „spôsobil   porušenie   základných   práv sťažovateľa, osobitne:

- základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (práva na súdnu ochranu);

- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje tým, že„1.   Rozhodoval   vylúčený   sudca.   Všetky   úkony,   ktoré   boli   zo   strany   konajúceho prvostupňového súdu vykonané predstavujú úkony vykonané vylúčeným sudcom...

2. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu je rozhodnutím absolútne prekvapivým...

3.   Súdy   oboch   stupňov   založili   svoje   rozhodnutia   na   skutočnostiach   a právnych argumentoch,   ku   ktorým   sa   sťažovateľ   nemohol   vyjadriť   s cieľom   ovplyvniť   súdne rozhodnutie vo svoj prospech...

4.  ...   konanie   pred   odvolacím   súdom   ako   aj   rozhodnutie   odvolacieho   súdu v predmetnej   veci   porušuje   právo   sťažovateľa   na   spravodlivý   súdny   proces,   keďže napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené...

5. Odvolací súd neprerokoval prípustné odvolanie voči výroku o prerušení súdneho konania.“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   napadnutým   postupom   a rozsudkami   krajského   súdu,   tieto   zruší   a veci   vráti krajskému súdu na ďalšie konanie, a zároveň jej prizná finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.   Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých   nemá právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 879/2014, Rvp 880/2014, Rvp 881/2014, Rvp 882/2014, Rvp 884/2014, Rvp 885/2014, Rvp   886/2014 a sp.   zn. Rvp   887/2014 a z tohto   obsahu vyplývajúcu   právnu a skutkovú súvislosť   uvedených   sťažností   a taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v osobe   sťažovateľky a krajského   súdu   rozhodol   ústavný   súd   uplatniac citované   právne normy   tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2.   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   a rozsudkami krajského súdu

Z rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   vyplýva,   že   problematikou   predostretou sťažovateľkou   sa   podrobne   zaoberal   už   jeho   prvý   senát,   ktorý   svojím   uznesením č. k. I. ÚS 369/2014-10 z 2. júla 2014 podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosti sťažovateľky, ktorými namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods.   1   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   (v tomto   rozhodnutí   bližšie konkretizovaným)   postupom   a   rozsudkami   krajského   súdu,   z dôvodu   ich   zjavnej neopodstatnenosti, čo v odôvodnení tohto rozhodnutia podrobne zanalyzoval.

S odôvodnením uvedeného rozhodnutia prvého senátu sa tretí senát ústavného súdu plne   stotožňuje,   a keďže   aj   ďalšie   sťažovateľkou   predložené   sťažnosti   sú   obsahovo identické s jej predchádzajúcimi sťažnosťami, pričom v nich nenašiel nič, čo by mohlo signalizovať porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom a rozsudkami krajského súdu, aj tieto sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené, pričom v podrobnostiach odkazuje na predchádzajúce rozhodnutie ústavného súdu, ktoré bolo medzitým sťažovateľke riadne doručené.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2014