SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 592/2015-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Vačokom, advokátska kancelária, Vazovova 9/A,Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 2a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a práv zaručených v čl. 6 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konanívedenom pod sp. zn. 2 T 92/2012 a jeho rozsudkom z 29. januára 2012 a postupomKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 76/2013 a jeho uznesenímz 29. apríla 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t apre nesplnenie zákonompredpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra2014 telefaxom doručená (doplnená predložením originálu 31. októbra 2014) sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietalporušenie základných práv zaručených v čl. 46 ods. 2 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“) a práv zaručených v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalejlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 92/2012 a jeho rozsudkomz 29. januára 2012 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 76/2013 a jeho uznesením z 29. apríla 2014.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu č. k.2 T 92/2012-105 z 29. januára 2012 uznaný vinným zo spáchania prečinu mareniaexekučného konania podľa § 243a ods. 1 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákonv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), za čo bol podľa § 243a ods. 1Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) a § 38 ods. 3 Trestného zákona odsúdený na trestodňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a)a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený so stanovením skúšobnej doby na 24mesiacov.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal sťažovateľ odvolanie, ktoré krajský súduznesením sp. zn. 3 To 76/2013 z 29. apríla 2014 zamietol.
Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že podnetom na začatie označeného trestnéhokonania bolo trestné oznámenie exekútora JUDr. Petra Urbánka (ďalej len „exekútor“)z 23. novembra 2011 v exekučnej veci oprávnenej ⬛⬛⬛⬛ proti povinnejobchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,, vedenej okresným súdom pod sp. zn.0 Er 868/2010, ktorá nebola do podania sťažnosti ústavnému súdu skončená.
V uvedenom exekučnom konaní sťažovateľ 26. júna 2012 podal ako konateľspoločnosti ⬛⬛⬛⬛,, návrh na zastavenie exekúcie, ktorý okresný súduznesením č. k. 0 Er 868/2010-159 zo 14. januára 2013 zamietol. Proti tomuto rozhodnutiusa sťažovateľ 9. mája 2013 odvolal, avšak neuviedol, s akým výsledkom.
Sťažovateľ namieta, že okresný súd bol v označenom exekučnom konaní nečinný,čo v konečnom dôsledku viackrát namietal priamo pred týmto súdom, a je presvedčený,že jeho„právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, čo potvrdzuje i písomnosť Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07. 03. 2014“, ktorú všakk sťažnosti nepripojil.
Argumentácia sťažovateľa pokračuje vo vzťahu k napadnutému trestnému konaniutým, že„Ani prvostupňový ani odvolací súd sa nezaoberal s otázkou systematického porušovania základných práv sťažovateľa a to i postupom exekútora, v čase pred vynesením odsudzujúceho rozsudku. Týmto postupom verejných orgánov bol a je sťažovateľ zbavený finančných prostriedkov, ktoré mohol bez problémov použiť na splnenie si svojich záväzkov. Žiadny z konajúcich súdov sa nezaoberal a nezohľadnil skutočnosť, že sťažovateľ vykonal dobrovoľne všetky potrebné kroky na splnenie si svojej povinnosti, naopak ako priťažujúcu okolnosť Krajský súd... uviedol, že sťažovateľ má dva záznamy o spáchaní priestupkov a to proti občianskemu spolunažívaniu a proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Je pravda, že súd pri svojom rozhodovaní vychádza z aktuálneho právneho stavu v čase rozhodovania, ale... uvedené nemá spojitosť s vyššie popísaným konaním kladeným za vinu sťažovateľovi. Taktiež je nutné uviesť, že vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu je v súčasnosti vedené na Krajskom súde... konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia.
Sťažovateľ taktiež upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v trestnom konaní nebolo zohľadnené konanie exekútora... Neboli produkované ani vyhodnotené dôkazy ako napríklad z akého dôvodu bol zablokovaný celý majetok obchodnej spoločnosti, na základe akého právneho titulu dovolil oprávnenej výkon prác pred doručením exekučného príkazu, z akého dôvodu by mala spoločnosti hradiť opravy, za ktoré nezodpovedá...“.
Sťažovateľ je presvedčený, že„rozhodnutia súdov neboli riadne odôvodnené a teda ani preskúmateľné, čo sťažovateľovi odňalo možnosť konať pred súdom.
Z Trestného poriadku... vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníka konania a z akých dôvodov ich považoval za nedôvodné, nesprávne, chybné alebo vyvrátené. V prípade napadnutého rozhodnutia takéto odôvodnenie absentuje a to aj v súvislosti s tým, či odvolanie sťažovateľa, príčinná súvislosť medzi neukončenou exekúciou EX 1346/2010, konaním exekútora, neodôvodňuje odročenie konania do jej právoplatného ukončenia.“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnostina ďalšie konanie nálezom rozhodol, že:
„1.... Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T/92/2012 porušil právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, zaručené čl. 46 ods. 2, čl. 48 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2.... Krajský súd v Bratislave v konaní pod sp. zn. 3 To 76/2013 porušil právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, zaručené čl. 46 ods. 2, čl. 48 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
3.... Rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 2 T/92/2012 zo dňa 29. 01. 2012 v právnej veci obžalovaného ⬛⬛⬛⬛ sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
4.... Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3 To 76/2013 zo dňa 29. apríla 2014 v právnej veci obžalovaného ⬛⬛⬛⬛ sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
5. Sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,-€, ktorú sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne Okresný súd Bratislava II a Krajský súd v Bratislave.
6. Uložil Okresnému súdu Bratislava II a Krajskému súdu v Bratislave nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 334,29 €.“.
II.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súdskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiunávrhu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý jezjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhomna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. To znamená,že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petitesvojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osobypožadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnymzástupcom, advokátom. Povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona č. 586/2003 Z. z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzovalúkony právnej služby, ktoré je advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívnespôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak súna to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonomustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09).
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom...
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostíuvedených v § 20 musí obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušilizákladné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Pri predbežnom prerokovaní ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa nespĺňazákonom o ústavnom súde požadované náležitosti.
Sťažovateľ podal 28. októbra 2014 sťažnosť telefaxom. Vzhľadom na túto okolnosťju bolo potrebné doplniť predložením originálu (§ 42 ods. 1 tretia veta Občianskehosúdneho poriadku: „Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dnípredložením jeho originálu.“ v spojení s § 32a zákona o ústavnom súde: „Ak tento zákonneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdomprimerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku...“). Sťažovateľ 31. októbra 2014predložil „originál“ podania, avšak tento nebol na rozdiel od faxového podania podpísanýani advokátom, ani sťažovateľom, t. j. nebola splnená náležitosť podľa § 20 ods. 1 tretejvety zákona o ústavnom súde.
Ďalší nedostatok sťažnosti spočíva v absencii konkretizácie základných práv, ktorýchvyslovenia porušenia ústavným súdom sa sťažovateľ domáha. V návrhu na rozhodnutieza porušené označil „právo na spravodlivý proces“ zaručený v čl. 46 ods. 2 ústavy, čl. 48ústavy a čl. 6 dohovoru, avšak neuviedol, ktoré konkrétne z katalógu práv upravenýchv čl. 48 ústavy (zákonný sudca; verejné prerokovanie; prerokovanie bez zbytočnýchprieťahov; prítomnosť sťažovateľa na prerokovaní; možnosť vyjadriť ku všetkýmvykonávaným dôkazom) a v čl. 6 dohovoru (prejednanie záležitosti spravodlivo; verejne;v primeranej lehote; prejednanie nezávislým a nestranným súdom; vyhlásenie rozsudkuverejne; prezumpcia neviny; oboznámenie s povahou a dôvodom obvinenia; právona obhajobu; bezplatnú pomoc tlmočníka) považuje za porušené, pritom povinnosť označiťzákladné práva alebo slobody je vyžadované ustanovením § 50 ods. 1 písm. a) zákonao ústavnom súde.
Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 2ústavy chýba v sťažnosti akékoľvek spôsobilé odôvodnenie (požiadavka § 20 ods. 1 zákonao ústavnom súde), keď namietanými boli konania v trestnej veci sťažovateľa (pozri petitsťažnosti), ktorých predmetom však nebol a ani nemohol byť súdny prieskum rozhodnutiaorgánu verejnej správy (správne súdnictvo) tak, ako to pre svoju aplikovateľnosť vyžaduječl. 46 ods. 2 ústavy.
Rovnako ústavný súd konštatuje rozpor medzi odôvodnením sťažnosti a jej petitom(navrhovaným rozhodnutím). Sťažovateľova argumentácia uvedená v bode III odôvodneniasťažnosti nazvaného„Analýza rozhodných skutočností“jednoznačne vychádza z kritériíaplikovaných ústavným súdom pri rozhodovaní o namietaných prieťahoch v konaniachorgánov verejnej moci, avšak sťažovateľ ju použil v súvislosti s postupom okresného súduv exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 0 Er 868/2010, ktoré v petite neuviedol.
Vzhľadom na zmätočnosť, nejasnosť, nekonkrétnosť, neurčitosť a značnú nepresnosťodôvodnenia sťažnosti nie je zrejmé, v ktorých konaniach všeobecných súdov malo podľanázoru sťažovateľa dôjsť k porušeniu základných práv a akým spôsobom.
Sťažovateľ napokon k sťažnosti nepripojil ani kópie rozhodnutí (§ 50 ods. 2 zákonao ústavnom súde), ktoré požaduje zrušiť a ktorými podľa jeho názoru malo dôjsťk porušeniu jeho v sťažnosti označených práv.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľav predloženom znení nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť, o ktorej by ústavnýsúd mohol konať a rozhodnúť. Taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí,aký vyplýva z podania sťažovateľa, ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnejpovinnosti. Na taký postup, ako už bolo uvedené, slúži inštitút povinného právnehozastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačnevyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaníúčastníkov konania (IV. ÚS 409/04).
Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, že sťažnosťsťažovateľa, ktorý je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa požiadavkysťažnosti podľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, a preto jeho sťažnosť odmietol podľa§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Pretože sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá pre nesplnenie, bolo bez právnehovýznamu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti,rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného práva aleboslobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. decembra 2015