znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 592/2014-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   obchodnou   spoločnosťou   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici a jeho   rozsudkom sp. zn. 13 Co/736/2013 z 26. novembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 22. januára 2014   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“) a jeho rozsudkom   sp.   zn.   13   Co/736/2013 z 26. novembra 2013 (ďalej len „napadnutý postup a rozsudok“).

Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   vystupovala   v procesnom postavení žalobkyne v konaní vedenom Okresným súdom Brezno (ďalej len „okresný súd“), predmetom ktorého bolo rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej   nezákonným   rozhodnutím,   resp.   nesprávnym   úradným   postupom   okresného súdu, ktorý je súčasne súdom, ktorý sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu mal spôsobiť. Okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol   a zároveň   zamietol   i návrh   sťažovateľky   na   prerušenie   konania.   Na   základe odvolania sťažovateľky krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu.

Podľa   názoru   sťažovateľky   krajský   súd „spôsobil   porušenie   základných   práv sťažovateľa, osobitne:

- základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (práva na súdnu ochranu);

- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje tým, že„1.   Rozhodoval   vylúčený   sudca.   Všetky   úkony,   ktoré   boli   zo   strany   konajúceho prvostupňového súdu vykonané predstavujú úkony vykonané vylúčeným sudcom...

2. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu je rozhodnutím absolútne prekvapivým...

3.   Súdy   oboch   stupňov   založili   svoje   rozhodnutia   na   skutočnostiach   a právnych argumentoch,   ku   ktorým   sa   sťažovateľ   nemohol   vyjadriť   s cieľom   ovplyvniť   súdne rozhodnutie vo svoj prospech...

4...   konanie   pred   odvolacím   súdom   ako   aj   rozhodnutie   odvolacieho   súdu v predmetnej   veci   porušuje   právo   sťažovateľa   na   spravodlivý   súdny   proces,   keďže napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené...

5. Odvolací súd neprerokoval prípustné odvolanie voči výroku o prerušení súdneho konania.“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   napadnutým   postupom   a rozsudkom   krajského   súdu,   tento   zruší   a vec   vráti krajskému súdu na ďalšie konanie, a zároveň jej prizná finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.   Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých   nemá právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   vyplýva,   že   problematikou   predostretou sťažovateľkou   sa   podrobne   zaoberal   už   jeho   prvý   senát,   ktorý   svojím   uznesením č. k. I. ÚS 369/2014-10 z 2. júla 2014 podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosti sťažovateľky, ktorými namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods.   1   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   (v tomto   rozhodnutí   bližšie konkretizovaným) postupom a rozsudkami Krajského súdu v Žiline, z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti, čo v odôvodnení tohto rozhodnutia podrobne zanalyzoval.

S odôvodnením uvedeného rozhodnutia prvého senátu sa tretí senát ústavného súdu plne stotožňuje, a keďže aj ďalšia sťažovateľkou predložená sťažnosť je (okrem označenia odvolacieho súdu, pozn.) obsahovo identická s jej predchádzajúcimi sťažnosťami, pričom v nej nenašiel   nič,   čo   by   mohlo   signalizovať porušenie   základného   práva   sťažovateľky podľa   čl. 46   ods.   1   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods. 1   dohovoru   napadnutým   postupom a rozsudkom   krajského   súdu,   aj   túto   sťažnosť   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   ako   zjavne   neopodstatnenú,   pričom   v podrobnostiach   odkazuje na predchádzajúce rozhodnutie ústavného súdu, ktoré bolo medzitým sťažovateľke riadne doručené.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2014