znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 590/2013-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   10.   decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť RSDr. M. L., P., zastúpeného JUDr. T. V., Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co/9/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť RSDr. M. L. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. októbra 2013 doručená sťažnosť RSDr. M. L., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a práva   na prejednanie   svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co/9/2012.

Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania na strane žalobcu   vo   veci   náhrady   škody   spôsobenej   na   zdraví,   a to   na základe   žaloby podanej Okresnému súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) 20. novembra 2001, o ktorej okresný súd rozhodol 2. novembra 2011 tak, že žalobu sťažovateľa zamietol.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uvádza,   že   prvostupňové   rozhodnutie   napadol   odvolaním, ktoré bolo spolu so súvisiacim spisovým materiálom krajskému súdu predložené v januári 2012. Podľa vyjadrenia sťažovateľa krajský súd vo veci nekonal, preto sťažovateľ uplatnil sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   ktorú   adresoval   predsedovi   krajského   súdu.   V odpovedi na podanú sťažnosť bol sťažovateľ predsedom krajského súdu informovaný, že o jeho veci bolo   rozhodnuté   16.   augusta   2013.   V tejto   súvislosti   sťažovateľ   namieta,   že   mu   toto rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu doručené.

V sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   sťažovateľ   vyjadril   názor,   že   postupom krajského súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho označených práv.

Sťažovateľ preto v závere sťažnosti navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jeho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co/9/2012, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom...

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jej   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Je   objektívnou   skutočnosťou,   že   napadnuté   konanie   neprebiehalo   v súlade s požiadavkou na postup súdu bez zbytočných prieťahov. Z odpovede predsedu krajského súdu,   ktorou   tento   konštatoval   dôvodnosť   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní,   a tiež zo súčinnosti poskytnutej krajským súdom však vyplynulo, že rozhodnutie krajského súdu zo 16. augusta 2013, ktorým bol prvostupňový rozsudok zrušený a vec vrátená okresnému súdu   na   ďalšie   konanie,   bolo   vo   vypracovanej   podobe   spolu   so   spisovým   materiálom 21. októbra   2013   predložené   okresnému   súdu,   ktorý   následne   zrealizoval   doručenie predmetného rozhodnutia účastníkom konania.

Ústavný   súd   na   základe   uvedených   skutočností   dospel   k záveru,   že   sťažnosť na prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, ktorú sťažovateľ predsedovi krajského súdu adresoval, bola efektívna a splnila požadovaný účel, keďže následne po uplatnení sťažnosti krajský súd vypracované rozhodnutie spolu so spisovým materiálom predložil okresnému súdu, ktorý zabezpečil jeho doručenie.

V danej   situácii   by   ingerencia   ústavného   súdu   znamenala   duplicitné   poskytnutie ochrany   označeným   právam   sťažovateľa,   ktorých   porušenie   namieta,   čo   je   v rozpore s primárnym účelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie ochrany právam, ktorých porušenie sa namieta, v prípadoch, v ktorých ostatné právne prostriedky nápravy zlyhali, respektíve neviedli k náprave.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľa sa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2013