znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 59/2016-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Poláčekom, Medený Hámor 15, Banská Bystrica,vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa„čl. 48 ods. 1“Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jejzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III a Okresného súdu Pezinok a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t apre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietanéhoporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa„čl. 48 ods. 1“Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jejzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III a Okresného súduPezinok.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola v postavení žalovanej účastníčkoukonania„o zaplatenie 43708,00,- Sk“vedeného pred Okresným súdom Bratislava IIIvedeného pod sp. zn. 14 C 41/2005, pričom konanie o nároku proti nej„na zaplatenie sumy 5047,00,- Sk“malo byť ešte 10. decembra 2007 vylúčené na samostatné konanie. Neskôrmal byť spis„v rámci reoptimalizácie súdnej sústavy“postúpený Okresnému súdu Pezinok,ktorý vo veci najskôr rozhodol rozsudkom sp. zn. 7 C 75/2008 z 30. novembra 2011a po jeho zrušení rozsudkom sp. zn. 7 C 75/2008 z 18. septembra 2013. Aj tento v poradídruhý rozsudok mal byť odvolacím súdom zrušený. Sťažovateľka pritom poukazuje ajna obsah svojej sťažnosti na prieťahy v konaní z 13. januára 2015, odpoveď predseduOkresného sudu Pezinok z 11. februára 2015, ako aj na žiadosť o prešetrenie sťažnostina prieťahy v konaní predsedovi Krajského súdu v Bratislave z 5. marca 2015 a odpoveďna túto žiadosť zo 7. apríla 2015.

Nadväzne na to sťažovateľka uvádza, že„postupom Okresného súdu Bratislava III. ako aj postupom Okresného súdu Pezinok došlo k porušeniu jeho práva na riadny súdny proces bez zbytočných prieťahov, a to práve z dôvodu, že Okresný súd nepostupoval v súlade s čl. 48 ods. 2 a čl. 2 ods. 2 Ústavy, a čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

Sťažovateľ si dovoľuje uviesť, že v zmysle vyššie uvedeného je zjavné, že prieťahmi v konaní spôsobené Okresným súdom došlo k porušeniu jeho základných práv, a to konkrétne k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy v spojení s ust. čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vidí sťažovateľ v zmysle vyššie uvedeného v tom, že Okresný súd nekonal v medziach zákona a nezabezpečil v zmysle ust. čl. 48 ods. 1 Ústavy v spojení s ust. čl. 2 ods. 2 a v nadväznosti naň ust. § 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, aby bola v občianskom súdnom konaní zaručená zákonnosť. V predmetnom súdnom konaní došlo k porušeniu princípu právnej istoty, ktoré sú v súlade s ust. čl. 1 ods. 1 Ústavy základom právneho štátu, predmetnom súdnom konaní došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal vo veci takétorozhodnutie:

„Základné právo sťažovateľa - ⬛⬛⬛⬛ vyplývajúce z ust. čl. 48 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

Okresný súd Bratislava III. a Okresný súd Pezinok porušili základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ust. čl. 48 ods. 1 Ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Z uvedeného dôvodu a v súlade s ust. § 56 ods. 1 a 3 písm. a) zákona o ÚS, Ústavný súd vyslovuje uvedený nález.

Okresný súd Bratislava III. a Okresný súd Pezinok sú povinní do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 1 000,- EUR (slovom jedentisíc eur).“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhomna začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranusvojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecnýchnáležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľatvrdenia sťažovateľa porušili.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnychaj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavnýsúd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom savzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavnýsúd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti.Petit musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56zákona o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom prerozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03, IV. ÚS 138/08).

Po preskúmaní podania sťažovateľky doručeného 3. júna 2015 ústavný súdkonštatuje, že napriek jej právnemu zastúpeniu sťažnosť nespĺňa náležitosti kvalifikovanéhonávrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 4 a § 50 ods. 1písm. a) zákona o ústavnom súde. Závažným nedostatkom petitu sťažnosti brániacim jejmeritórnemu preskúmaniu je nielen nesprávne označenie základných práv a slobôd, ktorémali byť postupom označených súdov porušené – základné právo na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov zaručuje čl. 48 ods. 2, a nie čl. 48 ods. 1 ústavy – ale najmä absencianezameniteľného označenia konania, v ktorom malo k porušeniu sťažovateľkou označenýchpráv dôjsť (sťažovateľka vôbec neuvádza, či k porušeniu jej práv došlo postupmi aleborozhodnutiami uvedených súdov, a neidentifikuje ich ani spisovou značkou, prípadnedátumom vydania rozhodnutia). Uvedené je pritom nevyhnutné pre vymedzenie hraníc,v ktorých navrhovateľka žiada realizovať ústavný prieskum dodržiavania základných práva slobôd v príslušných konaniach vedených Okresným súdom Bratislava III a Okresnýmsúdom Pezinok. Ústavný súd taktiež konštatuje, že ani návrh na priznanie finančnéhozadosťučinenia neobsahuje dostatočne konkrétnu argumentáciu odôvodňujúcu priznaniesťažovateľkou žiadaného rozsahu finančného zadosťučinenia, čo v zásade nezodpovedápožiadavkám ustanoveným § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

V zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnenízákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v zneníneskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetkyprávne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnostiadvokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinnývykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatiekonania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovenépredpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúcez podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postupslúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovanájudikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonompredpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05).Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľkypovažoval nesplnenie uvedených zákonom predpísaných náležitostí za dostatočný dôvodpre odmietnutie sťažnosti.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde, v dôsledku čoho v danej veci rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľky stratilo opodstatnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2016