znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 59/2015-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   17.   februára2015 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   advokátskou   kanceláriou   Fridrich   Paľko,   s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich,   PhD.,   vedené   pod   sp. zn.   Rvp 3569/2014   až   sp. zn.   Rvp 3577/2014   vo   vecinamietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súduv Banskej Bystrici a jeho uzneseniami sp. zn. 17 Co 567/2013 z 9. januára 2014 (sp. zn.Rvp 3569/2014), sp. zn. 13 Co 283/2014 z 18. februára 2014 (sp. zn. Rvp 3570/2014),sp. zn. 5 CoE 85/2013 z 11. februára 2014 (sp. zn. Rvp 3571/2014), sp. zn. 13 Co 282/2014z 18. februára 2014 (sp. zn. Rvp 3572/2014), sp. zn. 13 Co 285/2014 z 18. februára 2014(sp.   zn.   Rvp   3573/2014),   sp.   zn.   13   Co   284/2014   z 18.   februára   2014   (sp.   zn.Rvp 3574/2014), sp. zn. 13 Co 286/2014 z 18. februára 2014 (sp. zn. Rvp 3575/2014),sp. zn.   13   Co   287/2014   z 18.   februára   2014   (sp.   zn.   Rvp   3576/2014)   a sp.   zn.14 Co 665/2013 zo 17. decembra 2013 (sp. zn. Rvp 3577/2014) a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   vedené   pod   sp. zn.Rvp 3569/2014 až sp. zn. Rvp 3577/2014 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. Rvp 3569/2014.

2.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o., o d m i e t a   prenesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 3. apríla 2014,doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava(ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   súdnuochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v BanskejBystrici (ďalej len „krajský súd“) a jeho sp. zn. 17 Co 567/2013 z 9. januára 2014, sp. zn.13 Co 283/2014 z 18. februára 2014, sp. zn. 5 CoE 85/2013 z 11. februára 2014, sp. zn.13 Co 282/2014 z 18. februára 2014, sp. zn. 13 Co 285/2014 z 18. februára 2014, sp. zn.13 Co 284/2014 z 18. februára 2014, sp. zn. 13 Co 286/2014 z 18. februára 2014, sp. zn.13 Co 287/2014 z 18. februára 2014 a sp. zn. 14 Co 665/2013 zo 17. decembra 2013 (ďalejlen „napadnuté uznesenia“).

Sťažovateľka   v   sťažnostiach   okrem   iného   uviedla,   že   Okresný   súdyZvolen uzneseniami sp. zn. Spr HP 971/2013 z 31. júla 2013 (sp. zn. Rvp 3569/2014)a sp. zn.   Spr   HP   986/2013   z 9.   augusta   2013   (sp.   zn.   Rvp   3571/2014),   Okresný   súdRimavská   Sobota   uzneseniami   sp. zn.   Spr   974/2013   zo   16.   decembra   2013   (sp. zn.Rvp 3570/2014), sp. zn. Spr 955/2013 z „30. 5. 1904“ (sp. zn. Rvp 3572/2014), sp. zn.Spr 1168/2013 zo 16. decembra 2013 (sp. zn. Rvp 3573/2014), sp. zn. Spr 1024/2013zo 16. decembra 2013 (sp. zn. Rvp 3574/2014), sp. zn. Spr. 1295/2013 zo 16. decembra2013   (sp.   zn.   Rvp   3575/2014)   a   sp.   zn.   Spr.   1117/2013   zo   16.   decembra   2013(sp. zn. Rvp 3576/2014)   a napokon   aj   Okresný   súd   Revúca   uznesením   sp.   zn.Spr HP 32/2013   zo   16.   augusta   2013   [sp.   zn.   Rvp   3577/2014   (ďalej   len   „uzneseniaokresných   súdov“)]   jej   uložili   povinnosť   zaplatiť   súdny   poplatok „za   spracovanie hromadného podania podľa položky č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/1992 Zb.).

Sťažovateľ   s   uložením   povinnosti   nesúhlasil,   a   preto   podal   proti   rozhodnutiu odvolanie, kde uviedol všetky právne dôvody spochybňujúce právne závery okresného súdu a poukázal aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky produkovanú vo veci povinnosti zaplatiť súdny poplatok.“.

O odvolaniach sťažovateľky rozhodol krajský súd napadnutými uzneseniami tak, žepotvrdil uznesenia okresného súdu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Sťažovateľka uviedla, že sa nemohla „stotožniť s odôvodnením rozhodnutia súdu druhého stupňa a jeho právnymi závermi, a to najmä preto, že tieto neprípustným spôsobom limitujú“ jej „základné práva tak, ako je to rozvedené... v tejto sťažnosti“.

Podľa názoru sťažovateľky okresné súdy a krajský súd postupom v napadnutýchkonaniach a napadnutými uzneseniami porušili jej „... základné práva, konkrétne:

1) právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky...;

2) právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...;

3) právo vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy;

4) právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru; Tvrdíme,   že   Okresný   súd...   a   porušovateľ   porušili   právo   sťažovateľa   na   súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj jeho právo na spravodlivý súdny proces zaručené   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   tým,   že   svoje   rozhodnutie   formulovali   na   základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva a osobitne aplikácie protiústavnej úpravy bez toho, aby vyvolali konanie na potvrdenie domnienky   o   ústavnosti,   ktorá   je   však   vyvrátiteľná   rozhodnutím   o   abstraktnej   kontrole ústavnosti.“.

Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje takto: „...   vôbec   nie   je   zrejmé,   ktoré   podania   súd   vyhodnotil   ako   také,   ktoré   tvoria spoločne hromadné podanie...

... sťažovateľ nenavrhol súdu vykonať úkony. Podľa ust. § 1 zákona č. 71/1992 Zb. súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh.   Poplatky   sa   môžu   vyberať   aj   za   konanie   a   úkony   vykonávané   bez návrhu v prospech poplatníka, ale len ak je to v sadzobníku výslovne uvedené. V položke 20b nie je výslovne   uvedené,   že   poplatok   za   spracovanie   hromadného   podania   je   možné   vyberať bez návrhu poplatníka na vykonanie úkonu sudu...

... nie je zrejmé, prečo boli podania súdom vyhodnotené ako také, ktoré tvoria súčasť iných, viac než desiatich podaní podaných tým istým subjektom v ten istý deň...

...   tiež   nie   je   zrejmé,   či   spoplatnené   podanie   je   vo   vzťahu   k   skupine   podaní (hromadnému podaniu) podaním v poradí desiatym alebo iným a či má byť alebo nemá byť spoplatnené...

... Napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie.“

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza, že „... porušovateľ alebo súd prvého stupňa, mali prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP. Totižto všeobecne záväzný právny predpis, konkrétne položka č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/1992 Zb.), ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou. Porušovateľ, alebo súd prvého stupňa,   mali   v   tomto   prípade   postúpiť   návrh   ústavnému   súdu   na   zaujatie   stanoviska. Porušovateľ   pokračoval   v   konaní,   aj   keď   mal   zákonnú   povinnosť   podrobiť   aplikovanú právnu úpravu kontrole ústavnosti“, a opísala, v čom spočíva podľa jej názoru rozporpoložky č. 20 b Sadzobníka súdnych poplatkov [príloha zákona Slovenskej národnej radyč. 71/1992   Zb.   o   súdnych   poplatkoch   a   o   poplatku   za   výpis   z registra   trestov   v   zneníneskorších predpisov (ďalej aj „zákon o súdnych poplatkoch“)] s ústavou.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiachrozhodol nálezmi, v ktorých vysloví, že postupom krajského súdu v konaniach vedenýchpod   sp. zn.   17   Co   567/2013,   sp.   zn.   13   Co   283/2014,   sp.   zn.   5   CoE   85/2013,sp. zn. 13 Co 282/2014 z 18. februára 2014, sp. zn. 13 Co 285/2014 z 18. februára 2014,sp. zn.   13 Co   284/2014,   sp.   zn.   13   Co   286/2014,   sp.   zn.   13   Co   287/2014a sp. zn. 14 Co 665/2013   a napadnutými   uzneseniami   bolo   porušené   jej   základné   právona súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konaniezaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň navrhla napadnuté uznesenia krajského súduzrušiť a veci mu vrátiť na ďalšie konania. Taktiež požadovala priznať jej primerané finančnézadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj návrhy   podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak   v   súlade   s   citovaným   §   31a   zákonao ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadnéspojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosťv osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodolústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohtouznesenia.

2. K namietanému porušeniu označených práv

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostíuvedených v § 20 musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sapodľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo inéhozásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,ktorý koncipoval aj samotné sťažnosti podané ústavnému súdu, s návrhom nedoručila ajnapadnuté uznesenia tak okresného súdu, ako aj krajského súdu. Predloženie rozhodnutívšeobecných súdov, proti ktorým sťažnosti smerujú, je pritom podľa § 50 ods. 2 zákonao ústavnom súde zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom.

V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinnýodstraňovať   z úradnej   povinnosti.   Na   takýto   postup   slúži   inštitút   povinného   právnehozastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom   z doterajšej   rozhodovacej   činnostiústavného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok   zákonompredpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010,III. ÚS 357/2010,   II. ÚS 309/2010,   I. ÚS 162/2010,   IV. ÚS 234/2010,   III. ÚS 206/2010,IV. ÚS 159/2010,   IV. ÚS 213/2010,   IV. ÚS 134/2010).   Podľa   §   18   ods.   2   zákonač. 586/2003   Z.   z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb.o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát jepovinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať právaa záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkonyprávnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívnespôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú nato   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonomustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomtoohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patríprávo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Nad rámec uvedeného ústavný súd vo vzťahu k nedostatkom zákonom predpísanýchnáležitostí   zdôrazňuje,   že   v   prípade   opakujúcich   sa   neúplných   podaní   sťažovateľkyje neakceptovateľné,   aby   sťažovateľka,   právne   zastúpená   kvalifikovaným   právnymzástupcom, nerešpektovala zákon o ústavnom súde a predkladala naďalej také sťažnosti,ktoré   neobsahujú   základné   náležitosti   ustanovené   týmto   zákonom,   hoci   bola   na   tútoskutočnosť viackrát upozornená (napr. III. ÚS 328/2012, III. ÚS 329/2012, I. ÚS 284/2012,I. ÚS 321/2012, I. ÚS 283/2012).

Vzhľadom   na   už   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosti   vykazujú   takýnedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvoduodmietol už pri ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Na rámec ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľka postup krajského súdu v konanívedenom pod sp. zn. 14 Co 665/2013 a jeho uznesenie zo 17. decembra 2014 pre porušeniezákladného   práva   na   súdnu   ochranu   zaručeného   v čl.   46   ods.   1   ústavy   a právana spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru z tých istých dôvodovnapadla už skôr podanou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 31. marca 2014, avšak tútoústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 625/2014-12 z 21. októbra 2014 odmietol podľa § 25ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z rovnakých   dôvodov,   t.   j.   pre   nesplnenie   zákonompredpísaných   náležitostí,   preto   aktuálnu   sťažnosť   nepovažoval   v tejto   súvislostiza neprípustnú v zmysle ustanovení § 24 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde, ale znovaposudzoval, či došlo k splneniu podmienok konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 2015