SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 59/2015-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára2015 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 3569/2014 až sp. zn. Rvp 3577/2014 vo vecinamietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súduv Banskej Bystrici a jeho uzneseniami sp. zn. 17 Co 567/2013 z 9. januára 2014 (sp. zn.Rvp 3569/2014), sp. zn. 13 Co 283/2014 z 18. februára 2014 (sp. zn. Rvp 3570/2014),sp. zn. 5 CoE 85/2013 z 11. februára 2014 (sp. zn. Rvp 3571/2014), sp. zn. 13 Co 282/2014z 18. februára 2014 (sp. zn. Rvp 3572/2014), sp. zn. 13 Co 285/2014 z 18. februára 2014(sp. zn. Rvp 3573/2014), sp. zn. 13 Co 284/2014 z 18. februára 2014 (sp. zn.Rvp 3574/2014), sp. zn. 13 Co 286/2014 z 18. februára 2014 (sp. zn. Rvp 3575/2014),sp. zn. 13 Co 287/2014 z 18. februára 2014 (sp. zn. Rvp 3576/2014) a sp. zn.14 Co 665/2013 zo 17. decembra 2013 (sp. zn. Rvp 3577/2014) a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 3569/2014 až sp. zn. Rvp 3577/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. Rvp 3569/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a prenesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 3. apríla 2014,doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnuochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v BanskejBystrici (ďalej len „krajský súd“) a jeho sp. zn. 17 Co 567/2013 z 9. januára 2014, sp. zn.13 Co 283/2014 z 18. februára 2014, sp. zn. 5 CoE 85/2013 z 11. februára 2014, sp. zn.13 Co 282/2014 z 18. februára 2014, sp. zn. 13 Co 285/2014 z 18. februára 2014, sp. zn.13 Co 284/2014 z 18. februára 2014, sp. zn. 13 Co 286/2014 z 18. februára 2014, sp. zn.13 Co 287/2014 z 18. februára 2014 a sp. zn. 14 Co 665/2013 zo 17. decembra 2013 (ďalejlen „napadnuté uznesenia“).
Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uviedla, že Okresný súdyZvolen uzneseniami sp. zn. Spr HP 971/2013 z 31. júla 2013 (sp. zn. Rvp 3569/2014)a sp. zn. Spr HP 986/2013 z 9. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 3571/2014), Okresný súdRimavská Sobota uzneseniami sp. zn. Spr 974/2013 zo 16. decembra 2013 (sp. zn.Rvp 3570/2014), sp. zn. Spr 955/2013 z „30. 5. 1904“ (sp. zn. Rvp 3572/2014), sp. zn.Spr 1168/2013 zo 16. decembra 2013 (sp. zn. Rvp 3573/2014), sp. zn. Spr 1024/2013zo 16. decembra 2013 (sp. zn. Rvp 3574/2014), sp. zn. Spr. 1295/2013 zo 16. decembra2013 (sp. zn. Rvp 3575/2014) a sp. zn. Spr. 1117/2013 zo 16. decembra 2013(sp. zn. Rvp 3576/2014) a napokon aj Okresný súd Revúca uznesením sp. zn.Spr HP 32/2013 zo 16. augusta 2013 [sp. zn. Rvp 3577/2014 (ďalej len „uzneseniaokresných súdov“)] jej uložili povinnosť zaplatiť súdny poplatok „za spracovanie hromadného podania podľa položky č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/1992 Zb.).
Sťažovateľ s uložením povinnosti nesúhlasil, a preto podal proti rozhodnutiu odvolanie, kde uviedol všetky právne dôvody spochybňujúce právne závery okresného súdu a poukázal aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky produkovanú vo veci povinnosti zaplatiť súdny poplatok.“.
O odvolaniach sťažovateľky rozhodol krajský súd napadnutými uzneseniami tak, žepotvrdil uznesenia okresného súdu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Sťažovateľka uviedla, že sa nemohla „stotožniť s odôvodnením rozhodnutia súdu druhého stupňa a jeho právnymi závermi, a to najmä preto, že tieto neprípustným spôsobom limitujú“ jej „základné práva tak, ako je to rozvedené... v tejto sťažnosti“.
Podľa názoru sťažovateľky okresné súdy a krajský súd postupom v napadnutýchkonaniach a napadnutými uzneseniami porušili jej „... základné práva, konkrétne:
1) právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky...;
2) právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...;
3) právo vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy;
4) právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru; Tvrdíme, že Okresný súd... a porušovateľ porušili právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj jeho právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru tým, že svoje rozhodnutie formulovali na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva a osobitne aplikácie protiústavnej úpravy bez toho, aby vyvolali konanie na potvrdenie domnienky o ústavnosti, ktorá je však vyvrátiteľná rozhodnutím o abstraktnej kontrole ústavnosti.“.
Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje takto: „... vôbec nie je zrejmé, ktoré podania súd vyhodnotil ako také, ktoré tvoria spoločne hromadné podanie...
... sťažovateľ nenavrhol súdu vykonať úkony. Podľa ust. § 1 zákona č. 71/1992 Zb. súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh. Poplatky sa môžu vyberať aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ale len ak je to v sadzobníku výslovne uvedené. V položke 20b nie je výslovne uvedené, že poplatok za spracovanie hromadného podania je možné vyberať bez návrhu poplatníka na vykonanie úkonu sudu...
... nie je zrejmé, prečo boli podania súdom vyhodnotené ako také, ktoré tvoria súčasť iných, viac než desiatich podaní podaných tým istým subjektom v ten istý deň...
... tiež nie je zrejmé, či spoplatnené podanie je vo vzťahu k skupine podaní (hromadnému podaniu) podaním v poradí desiatym alebo iným a či má byť alebo nemá byť spoplatnené...
... Napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie.“
Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza, že „... porušovateľ alebo súd prvého stupňa, mali prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP. Totižto všeobecne záväzný právny predpis, konkrétne položka č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/1992 Zb.), ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou. Porušovateľ, alebo súd prvého stupňa, mali v tomto prípade postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Porušovateľ pokračoval v konaní, aj keď mal zákonnú povinnosť podrobiť aplikovanú právnu úpravu kontrole ústavnosti“, a opísala, v čom spočíva podľa jej názoru rozporpoložky č. 20 b Sadzobníka súdnych poplatkov [príloha zákona Slovenskej národnej radyč. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v zneníneskorších predpisov (ďalej aj „zákon o súdnych poplatkoch“)] s ústavou.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiachrozhodol nálezmi, v ktorých vysloví, že postupom krajského súdu v konaniach vedenýchpod sp. zn. 17 Co 567/2013, sp. zn. 13 Co 283/2014, sp. zn. 5 CoE 85/2013,sp. zn. 13 Co 282/2014 z 18. februára 2014, sp. zn. 13 Co 285/2014 z 18. februára 2014,sp. zn. 13 Co 284/2014, sp. zn. 13 Co 286/2014, sp. zn. 13 Co 287/2014a sp. zn. 14 Co 665/2013 a napadnutými uzneseniami bolo porušené jej základné právona súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konaniezaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň navrhla napadnuté uznesenia krajského súduzrušiť a veci mu vrátiť na ďalšie konania. Taktiež požadovala priznať jej primerané finančnézadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákonao ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadnéspojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosťv osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodolústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohtouznesenia.
2. K namietanému porušeniu označených práv
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostíuvedených v § 20 musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sapodľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo inéhozásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,ktorý koncipoval aj samotné sťažnosti podané ústavnému súdu, s návrhom nedoručila ajnapadnuté uznesenia tak okresného súdu, ako aj krajského súdu. Predloženie rozhodnutívšeobecných súdov, proti ktorým sťažnosti smerujú, je pritom podľa § 50 ods. 2 zákonao ústavnom súde zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom.
V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinnýodstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právnehozastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej činnostiústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonompredpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010,III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Podľa § 18 ods. 2 zákonač. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát jepovinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať právaa záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkonyprávnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívnespôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú nato splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonomustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomtoohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patríprávo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
Nad rámec uvedeného ústavný súd vo vzťahu k nedostatkom zákonom predpísanýchnáležitostí zdôrazňuje, že v prípade opakujúcich sa neúplných podaní sťažovateľkyje neakceptovateľné, aby sťažovateľka, právne zastúpená kvalifikovaným právnymzástupcom, nerešpektovala zákon o ústavnom súde a predkladala naďalej také sťažnosti,ktoré neobsahujú základné náležitosti ustanovené týmto zákonom, hoci bola na tútoskutočnosť viackrát upozornená (napr. III. ÚS 328/2012, III. ÚS 329/2012, I. ÚS 284/2012,I. ÚS 321/2012, I. ÚS 283/2012).
Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosti vykazujú takýnedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvoduodmietol už pri ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Na rámec ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľka postup krajského súdu v konanívedenom pod sp. zn. 14 Co 665/2013 a jeho uznesenie zo 17. decembra 2014 pre porušeniezákladného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a právana spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru z tých istých dôvodovnapadla už skôr podanou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 31. marca 2014, avšak tútoústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 625/2014-12 z 21. októbra 2014 odmietol podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde z rovnakých dôvodov, t. j. pre nesplnenie zákonompredpísaných náležitostí, preto aktuálnu sťažnosť nepovažoval v tejto súvislostiza neprípustnú v zmysle ustanovení § 24 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde, ale znovaposudzoval, či došlo k splneniu podmienok konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. februára 2015