znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 59/2014-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   G.   P.,   M.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Jaroslavom Klátikom, PhD., Havranské 11, Banská Bystrica, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Ministerstva   vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej   služby   Východ   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   SKIS-130/IS-4-V-2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť G. P. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2013 (po doplnení 20. novembra 2013) doručená sťažnosť G. P. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Ministerstva   vnútra   Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Východ (ďalej len „úrad inšpekčnej služby“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že od 8. decembra 2008 je stíhaný vyšetrovateľom úradu inšpekčnej služby, ale aj po uplynutí takej dlhej doby sa jeho trestná vec nachádza stále v štádiu prípravného konania. Podľa jeho názoru prieťahy v konaní sú zapríčinené „neefektívnou,   nesprávnou,   neodbornou,   nedôslednou   a nesústredenou   činnosťou vyšetrovateľa“. Sťažovateľ ďalej dodal, že jeho trestná vec nie je ani skutkovo, ani právne zložitá   a nie   je   takého   charakteru,   ktorý   by   bránil   vyšetrovateľovi   ukončiť   ju   bez zbytočných prieťahov, o to viac, že sťažovateľ je toho názoru, že dôvody na jeho trestné stíhanie nie sú a ani neboli dané.

V ďalšej časti sťažnosti v bodoch II až VII sťažovateľ poukázal na niektoré momenty trestného stíhania, ktoré však ako námietku o porušení konkrétneho práva alebo slobody nepremietol   do   petitu   sťažnosti.   V tejto   súvislosti   sťažovateľ   namietal   nezákonnosť a nepreskúmateľnosť uznesenia o vznesení obvinenia, nezákonnosť zadržania a následnej väzby,   nezákonnosť   použitia   informačno-technických   prostriedkov,   nepoužiteľnosť obrazovo-zvukových   záznamov   z dôvodu   nezabezpečenia   prekladu   ich   obsahu do slovenského jazyka, sprístupnenie obsahu spisu s utajovanými listinami neoprávneným osobám a nedostatočné zistenie skutkového stavu.

Vo   zvyšnej   časti   sťažnosti   sťažovateľ   upriamil   pozornosť   na   prieťahy   v postupe orgánov prípravného konania. Namietal neefektívnu činnosť vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby a doplnil, že na prieťahoch v konaní sa podieľal aj dozorujúci prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov (ďalej len „okresná prokuratúra“). Sťažovateľ taktiež poukázal na to, že v danej trestnej veci už bola podaná obžaloba, ktorú však Okresný súd Trebišov (ďalej len „okresný súd“) odmietol a vec vrátil prokurátorovi do prípravného konania. Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor sťažnosť, o ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) tak, že ju zamietol. Sťažovateľ vyslovil názor, že v prípade, ak by bola v tejto veci naňho podaná kvalifikovaná obžaloba, nemuselo by dochádzať k zbytočným prieťahom.   Podľa   názoru   sťažovateľa   priebeh   prípravného   konania   nesignalizuje,   aby postup orgánov činných v trestnom konaní smeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty, v ktorom sa dosiaľ nachádza.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v záujme ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietal prieťahy v trestnom konaní použitím týchto právnych prostriedkov, ktoré k sťažnosti pripojil:

„Sťažnosť   na   prieťahy   (nečinnosť)   v   konaní   zo   dňa   29.   09.   2012,   adresovaná na Okresný súd Trebišov...

Sťažnosť   na   prieťahy   (nečinnosť)   v   konaní   zo   dňa   29.   09.   2012,   adresovaná na Okresnú prokuratúru Trebišov...

Sťažnosť   na   prieťahy   (nečinnosť)   v   konaní   zo   dňa   02.   11.   2012,   adresovaná na Krajský súd v Košiciach...

Námietka na neefektívnu a nesprávnu činnosť orgánov prípravného konania zo dňa 02. 05. 2013, adresovaná JUDr. Jane Dubovcovej, verejnej ochrankyni práv...

Opakovaná sťažnosť na prieťahy v konaní (nečinnosť a neefektívnu činnosť) zo dňa 02. 05. 2013, adresovaná na odbor inšpekčnej služby východ úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky...“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že postupom úradu inšpekčnej služby v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby úradu inšpekčnej služby prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho zastúpenia.

Podaním označeným ako „Dodatok k ústavnej sťažnosti datovanej dňa 25. 07. 2013 a doručenej ústavnému súdu Slovenskej republiky dňa 30. 07. 2013“ (ďalej len „doplnenie sťažnosti“) doručeným ústavnému súdu 20. novembra 2013 sťažovateľ opätovne poukázal na zdĺhavosť vyšetrovania v jeho trestnej veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 20   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje,   akého rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Okrem všeobecných náležitostí podľa § 20 zákona o ústavnom súde sťažnosť musí obsahovať aj náležitosti podľa § 50 citovaného zákona, medzi ktoré nevyhnutne patrí aj označenie   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili základné práva alebo slobody.

Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie   konania,   čo   osobitne   platí   v prípadoch,   v ktorých   osoby   požadujúce   ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma   pritom   tak   všeobecné,   ako   aj   osobitné   náležitosti   návrhu   (sťažnosti)   podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   pripomína,   že   uplatnenie   jeho   právomoci   je   v súlade   s   § 20   ods. 3 zákona   o   ústavnom   súde   viazané   na   splnenie   viacerých   formálnych   a obsahových náležitostí.   Viazanosť   ústavného   súdu   návrhom   sa   vzťahuje   zvlášť   na   návrh   výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Petit musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (obdobne III. ÚS 41/07, III. ÚS 248/08, IV. ÚS 138/08).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v danej   veci   sťažovateľ   namietal   prieťahy   v postupe orgánov   činných   v trestnom   konaní,   teda   postup   vyšetrovateľa,   ale   aj   dozorujúcej prokuratúry.

V petite   sťažnosti   sťažovateľ   ako   porušovateľa   svojich   práv   označil   len   úrad inšpekčnej služby, aj keď v dôvodoch sťažnosti výslovne uviedol: „Dozorujúci prokurátor v konaní   vedenom   pod   spisovou   značkou   1   Pv   62/12,   podľa   môjho   názoru,   svojou neefektívnou, nesústredenou a neodbornou činnosťou priamo zapríčinil prieťah v konaní v tom, že podal nekvalifikovanú obžalobu, čo mu Okresný súd Trebišov vrátil...“

Ústavný súd zistil, že v predmetnej trestnej veci bola rozhodnutím okresného súdu sp.   zn.   3   T   26/2012   z 26.   apríla   2012   obžaloba   na   sťažovateľa   odmietnutá.   Proti rozhodnutiu bola   podaná   sťažnosť,   ktorú   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   4   To   61/2012 z 31. decembra 2012   zamietol.   Následne   bol   spis   14.   marca   2013   vrátený   okresnej prokuratúre, ktorá ho 8. apríla 2013 zaslala vyšetrovateľovi na doplnenie vyšetrovania.

Podľa   §   230   ods.   1   Trestného   poriadku   dozor   nad   dodržiavaním   zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva prokurátor, ktorý je podľa odseku 2 písm. d) Trestného poriadku   pri   výkone   tohto   dozoru   oprávnený   vrátiť   vec   policajtovi   na   doplnenie vyšetrovania s pokynmi a určovať lehotu na ich doplnenie.

Rozhodnutím okresného súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu bola teda vec vrátená   prokurátorovi   do   prípravného   konania. Ten   je v zmysle   citovaného   ustanovenia povinný dohliadať na jeho plynulý priebeh, hoci vyšetrovanie osobne vykonáva policajt. Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   v namietanom   prípade   sťažovateľ v petite sťažnosti nesprávne označil orgán verejnej moci, proti ktorému by mala sťažnosť pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru smerovať.

Okrem toho sťažovateľ v odôvodnení a petite sťažnosti nesprávne označil aktuálnu spisovú značku namietaného konania na úrade inšpekčnej služby, keď uviedol, že namieta postup   v konaní   tohto   úradu   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   SKIS-130/IS-4-V-2008, hoci uznesením   vyšetrovateľa   zo   4.   februára   2009   je   daná   trestná   vec   vedená   pod sp. zn. ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009.

V odôvodnení   sťažnosti   sťažovateľ   uvádzal   aj   viaceré   skutočnosti (napr. nezákonnosť a nepreskúmateľnosť uznesenia   o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia,   nezákonnosť   zadržania   a väzby,   nelegálne   použitie   informačno-technických prostriedkov a podobne), ktoré však ako námietky o porušení konkrétnych práv nepremietol do petitu sťažnosti.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   hodnotí   sťažnosť   a predovšetkým   príčinnú súvislosť medzi jej petitom a odôvodnením ako neurčitú a nejasnú.

Ústavný súd pripomína, že spomínaný rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľa,   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnej povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 32/2011).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a   takto   chrániť   a   presadzovať   práva   a   záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa advokátom   konštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľa   vykazuje   nedostatky   náležitostí predpísaných zákonom o ústavnom súde, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   z   uvedeného   dôvodu   už pri jej   predbežnom   prerokovaní   odmietol   (obdobne napr. III. ÚS 210/09, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 26/2012).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2014