znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 59/2013-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   K.   J.,   Ž.,   zastúpenej   spoločnosťou   JUDr.   M.   P., advokátka, s. r. o., Ž., v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. M. P., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných   práv   a slobôd   a jej   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 87/1998 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. K. J. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra 2012 doručená sťažnosť Ing. K. J., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv   a slobôd (ďalej len „listina“) a práva   na prejednanie svojej   záležitosti   v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 87/1998.

Z predloženej   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   vystupovala v označenom   súdnom   konaní   ako   žalovaná   v konaní   o zaplatenie   sumy   225 000   Sk s príslušenstvom titulom pôžičky.

Sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla,   že „od   podania   návrhu   v roku   1997   až do dnešného dňa nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté a to napriek tomu, že ide o takmer 15 rokov trvajúci spor“.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľka vyjadrila názor, že postupom okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jej označených práv.

Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla, že „pri uplatnení ochrany môjho základného práva som využila všetky právne prostriedky, ktoré mi právne predpisy na jeho ochranu poskytujú.   Dňa   1.   10.   2012   som   podala   sťažnosť   proti   porušovaniu   práva   na   verejné prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   §   62   zák.   č.   757/2004   Z.   z.   (zákon o súdoch)   v znení   neskorších   predpisov   predsedovi   Okresného   súdu   v Žiline,   pričom na sťažnosť   v zákonnej   30   dňovej   lehote   odpovedal,   pričom   túto   sťažnosť   uznal za dôvodnú.“.

Sťažovateľka v závere svojej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Základné právo Ing. J. K., rod. L., bytom Ž. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 6C 87/1998 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. 6C 87/1998 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. K., rod. L., bytom Ž.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15 000,- € (slovom pätnásťtisíc eur)

? ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Žilina j e   p o v i n n ý   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   právneho zastúpenia vo výške 323,50 € na účet právneho zástupcu JUDr. M. P., advokátka, s.r.o., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom...

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jej   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Je   objektívnou   skutočnosťou,   že   napadnuté   konanie   neprebiehalo   v súlade s požiadavkou na postup súdu bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd však v súčinnosti s okresným   súdom   zistil,   že   z odpovede   predsedu   okresného   súdu,   ktorou   konštatoval dôvodnosť sťažnosti na prieťahy v konaní, okrem iného vyplynulo aj to, že v napadnutej veci bol určený termín pojednávania na 16. november 2012, a predseda okresného súdu v tejto odpovedi zároveň uviedol, že „po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení všetkých údajov, bude vo veci rozhodnuté“. List predsedu okresného súdu sp. zn. 1 SprS/588/2012 z 30. októbra 2012 bol doručený právnej zástupkyni sťažovateľky 14. novembra 2012. Ďalej ústavný súd zistil, že okresný súd uznesením sp. zn.   6 C 87/1998 z 30. novembra 2012 napadnuté konanie zastavil pre späťvzatie návrhu navrhovateľom.

V kontexte opísaných skutočností a faktu, že sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 7.   novembra   2012,   teda   ešte   pred   doručením   odpovede   predsedu   okresného   súdu (14. novembra 2012) na jej sťažnosť na prieťahy v konaní, vychádzajúc ďalej z toho, že podľa   zistení   ústavného   súdu   sťažovateľka   podala   sťažnosť   na   prieťahy   v napadnutom konaní prvýkrát až po takmer pätnástich rokoch od začatia konania, možno konštatovať, že v konaní   bola   pasívna   a nepostupovala   v súlade   so   zásadou   „bdelým,   nie   spiacim   patrí právo“ (vigilantibus non dormientibus iura subveniunt). Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažovateľka zjavne po dlhú dobu nepociťovala dĺžku napadnutého konania ako svoju psychickú traumu. Na druhej strane ústavný súd ďalej tiež dospel k záveru, že sťažnosť na prieťahy   v konaní   pred   všeobecným   súdom   bola   efektívna,   pretože   asi   dva   týždne od doručenia odpovede predsedu okresného súdu okresný súd uznesením napadnuté konanie zastavil,   čo   je   priaznivý   výsledok   konania   pre   sťažovateľku,   a toto   jeho   uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1. januára 2013.

Z uvedeného   preto   nepochybne   vyplýva,   že   v danej   situácii   už   nie   je   potrebné odstraňovať prieťahy v konaní, pretože opatrenia predsedu okresného súdu boli efektívne a predmetné konanie vo veci samej bolo právoplatne zastavené 1. januára 2012.

Vychádzajúc zo všetkých rozhodných skutočností, majúc na pamäti primárny účel takejto sťažnosti, ktorým je poskytnúť ochranu sťažovateľkiným právam prostredníctvom ústavného   súdu   (v prípade,   ak   ostatné   právne   prostriedky   nápravy   zlyhali,   respektíve neviedli   k náprave),   čo   v konečnom   dôsledku   v jej   prípade   znamená   odstránenie   stavu právnej neistoty (k čomu aj bezprostredne po podaní sťažnosti došlo), respektíve aj k zániku z tohto uhla posudzovaného predmetu konania pred ústavným súdom, ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia a ďalšími návrhmi sťažovateľky sa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2013