znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 59/08-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2008 v senáte zloženom   z   predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval   sťažnosť   P.   P.,   V.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   M.   B.,   M.,   vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Martin   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 C 32/97 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/97 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/97 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. P. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk (slovom stotisíc slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Martin p o v i n n ý   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Martin j e   p o v i n n ý   uhradiť P. P. trovy konania v sume 6 732 Sk (slovom   šesťtisícsedemstotridsaťdva   slovenských   korún)   do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. M. B., M.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 59/08-12 zo 4. marca 2008 prijal podľa   § 25 ods.   3 zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   P.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/97.

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadrila k sťažnosti   podaním   sp.   zn.   Spr.   327/08   doručeným   ústavnému   súdu   10. apríla   2008, v ktorom okrem iného uviedla:

„1.   Ústavná   sťažnosť   sa   týka   namietaných   prieťahov   v   konaní   Okresného   súdu Martin sp. zn. 6 C 32/1997, ktoré konanie sa začalo na tunajšom súde dňa 2. 1. 1997 a doposiaľ nie je právoplatne skončené.

2. Sťažovateľ využijúc právo podľa ust. § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov podal sťažnosť na prieťahy v konaní dňa 3.   6.   2004,   ktorá   bola   riešená   predsedníčkou   súdu   pod   Spr.   2049/04,   Spr.   2019/05, Spr. 717/08, kde bolo konštatované, že vo veci k prieťahom došlo a to zo strany okresného súdu v dobe od 22. 1. 1997 - 7. 1. 1998, od 1. 6. 1998 do 27. 3. 1999, od 6. 5. 1999 do 26. 10. 2000, od 13. 12. 2000 do 13. 6. 2002, od 18. 9. 2002 do 7. 10. 2003, od 19. 11. 2003 do 30. 3. 2004. Doba od 6. 9. 2004 do 29. 4. 2005, kedy vo veci bolo podané odvolanie a konal Krajský súd Žilina nebola hodnotená. Zo spisu naopak vyplýva, že nie vždy bola súdu zo strany   účastníkov   alebo   ich   právnych   zástupcov   poskytnutá   potrebná   súčinnosť (dokladovanie   tvrdení   o   krádežiach   vecí,   novooznačené   dôkazy,   neprítomnosť   na pojednávaniach).   Naposledy bola sťažnosť sťažovateľa riešená predsedníčkou súdu dňa 14. 12. 2007 pod Spr. 2038/07, kedy bolo konštatované, že na základe chronológie úkonov k prieťahom v konaní došlo, avšak na vzniku prieťahov a právoplatnom neukončení veci sa výraznou mierou podieľali účastníci konania (neúčasť na pojednávaní dňa 22. 10. 2007). Tiež   za   procesné   sťažujúce   v   postupe   vo   veci   sa   javí   podávanie   rôznych   procesných návrhov,   odvolaní,   čo   sťažuje   postup   súdu,   a   čas,   ktorý   mohol   byť   sústredenejšie   a plynulejšie venovaný vybaveniu vo veci samej.

Z   obsahu   spisu   Okresného   súdu   Martin   zn.   6   C   32/1997   vyplýva   nasledovná chronológia úkonov súdu a účastníkov konania.

Vec napadla na tunajší súd dňa 2. 1. 1997. Jedná sa o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželov, pričom masu BSM tvorí rodinný dom a hnuteľné veci v počte viac ako 263 položiek. Vzhľadom k rozporným tvrdeniam účastníkov o nadobudnutí hnuteľných vecí, bolo potrebné vypočuť viacerých svedkov.

Procesné úkony od nápadu veci:

ROK 1997: 2. 1. - doručený návrh 7. 1. - výzva navrhovateľovi na zaplatenie súdneho poplatku 7. 1. - výzva odporkyni na vyjadrenie sa k návrhu 16. 1. - navrhovateľ podal žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku 22. 1. - doručené vyjadrenie odporkyne k návrhu na vyporiadanie BSM

ROK 1998 7. 1. - sudca nariadil pojednávanie na 29. 1. 1998 29. 1. - pojednávanie odročené na 19. 2. z dôvodu hospitalizácie odporkyne 19. 2. - pojednávanie po vypočutí účastníkov konania- odročené za účelom zabezpečenia dokumentácie po krádeži vecí patriacich do BSM po oznámení sp. zn. v trestnom konaní zo strany účastníkov 19. 5. - výzva právnym zástupcom účastníkov na oznámenie sp. zn. predmetných konaní 27. 5. - doručená odpoveď právneho zástupcu navrhovateľa 1. 6. - doručená odpoveď právnej zástupkyne odporkyne

ROK 1999 27. 3. 1999 nariadené pojednávanie na 6. 5. 1999 6. 5. - odročené pojednávanie pre PN navrhovateľa

ROK 2000 18. 1. - doručená žiadosť odporkyne na pokračovanie v konaní s tým, že uviedla, že PN, ktorá u nej trvala celý rok 1999 je už ukončená 26. 10. - nariadené pojednávanie na deň 13. 11. 2000 13. 11. - pojednávanie odročené pre neprítomnosť PZ navrhovateľa a odporkyne na 4. 12. 2000 4. 12. - pojednávanie po vypočutí účastníkov odročené - poskytnutie lehoty 1 mesiaca na uzavretie mimosúdnej dohody. 13. 12. - navrhovateľ predložil listinný dôkazový materiál

ROK 2002 13. 6. - nariadené pojednávanie na deň 5. 8. 2002 5. 8. - pojednávanie po vypočutí strán odročené na 26. 8. 2002 5. 8. - došlo vypovedanie plnej moci PZ navrhovateľa 21. 8. - navrhovateľ študoval spis 26. 8. - vykonané pojednávanie odročené na 16. 9. 2002

16. 9. - pojednávanie po vykonaní odročené za účelom uloženia účastníkom uviesť adresy svedkov a čísla vkladných knižiek 18. 9. - oznámenie svedkov zo strany navrhovateľa

ROK 2003 7. 10. - nariadené pojednávanie na deň 24. 10. 2003 22. 10. - doručená žiadosť odporkyne o odročenie pojednávania z dôvodu kúpeľnej liečby 24. 10. - pojednávanie odročené na 7. 11. 2003 6. 11. - PZ odporkyne doručila zrušenie plnej moci 7. 11. - po   vykonanom   pojednávaní   odročené   za   účelom   nariadenia   znaleckého dokazovania (...) 19. 11. - doručené vyjadrenie navrhovateľa spolu s listinnými dôkazmi

ROK 2004 30. 3. - uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania 16. 4. - doručené námietky navrhovateľa k osobe znalca 22. 4. - súd námietkam vyhovel a ustanovil nového znalca 10. 5. - doručené odvolanie znalca voči jeho ustanoveniu 10. 5. - uznesenie o ustanovení nového znalca 17.6.- doručené podanie odporkyne 17. 6. - doručená žiadosť znalca o upresnenie predmetu znaleckého dokazovania 26. 7. - zaslaná odpoveď znalcovi 26.7. - podanie posudku znalcom 26. 7. - znalecký posudok doručovaný účastníkom 30.7. - doručené vyjadrenie k posudku zo strany navrhovateľa 3. 8. - doručené vyjadrenie k posudku zo strany odporkyne 12. 8. - vypracované uznesenie o priznaní znalečného 27. 8. - doručené odvolanie odporcu proti priznanému znalečnému 6. 9. - spis predložený Krajskému súdu Žilina na rozhodnutie o odvolaní

ROK 2005

29. 4. - spis vrátený krajským súdom bez rozhodnutia s pokynom na vykonanie úkonov pred predložením veci odvolaciemu senátu 28. 2. - doručené žiadosť odporkyne na konanie vo veci 2. 5. - výzva znalcovi na upresnenie znalečného 4. 5. - štúdium spisu odporkyňou a žiadosť Okresnej prokuratúry Martin na zapožičanie pripojeného spisu PZ-ČTS-223/96 11. 5. - predloženie plnej moci novým PZ navrhovateľa 12. 5. - doručené vyjadrenie znalca 31. 5. - vec predložená opätovne Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie proti odvolaniu navrhovateľa zo dňa 12.8.2004 22. 12. - spis vrátený z KS za účelom vyhotovenia opravného uznesenia

ROK 2006 27. 2. - vypracované opravné uznesenie 17. 3. - podané odvolanie navrhovateľa proti opravnému uzneseniu 20. 3. - spis zaslaný KS na rozhodnutie 4. 8. - doručené uznesenie KS Žilina 17. 8. - doručené odborné vyjadrenie navrhovateľa k znal. posudku 16. 10. - pojednávanie odročené po vypočutí účastníkov na 13. 11. 2006 13. 11. - pojednávanie - výsluch svedkov- odročené na neurčito 29. 11. - vypracované uznesenie o priznaní znalečného 13. 12. - pojednávanie - návrh na uzavretie zmieru - odročené na neurčito 13.12. - doručené   odvolanie   odporkyne   voči   uzneseniu   o   znalečnom   a   žiadosť   o oslobodenie od platenie súdnych poplatkov

ROK 2007 13. 2. - vypracovanie uznesenia o nepriznaní oslobodenia 27. 3. - pojednávanie po vypočutí účastníkov odročené za účelom vykonania obhliadky domu 25. 4. - vykonaná obhliadka 26. 6. - pojednávanie odročené po výsluchu účastníkov na neurčito 2. 8. - pojednávanie vytýčené na 28. 9. 2007 17. 9. - pokyn na zrušenie vytýčeného pojednávania z dôvodu zmeny zákonného sudcu a štúdium spisu v tom čase v rozsahu 264 strán 9. 10. - vytýčené pojednávanie na 22. 10. 2007 22. 10. - pojednávanie - navrhovateľ sa nedostavil - uložená pokuta, odročené na 16. 11. 16. 11. - pojednávame odročené na žiadosť PZ navrhovateľa, ktorý vstúpil do konania dňa

13. 11. 2007 29. 11. - pojednávanie vytýčené na 14. 1. 2008

ROK 2008 14. 1. - pojednávanie odročené z dôvodu PN zákonného sudcu (...) 30. 1. - pojednávanie vytýčené na 22. 2. 2008 (...) 28. 2 . (správne   má   byť   22.   2.   2008,   pozn.) -   pojednávanie   výsluch   účastníkov   - zisťovanie masy BSM odročené na 17. 3 za účelom pokračovania v zisťovaní 17. 3. - pojednávanie - výsluch účastníkov - zisťovanie masy BSM odročené na neurčito za účelom   ustanovenia   znalca   na   ohodnotenie   hnuteľných   vecí.   Bolo   uložené   PZ navrhovateľa aby sa písomne vyjadril k ďalším položkám uvedeným odporkyňou, lehota uplynula 2. 4. 2008 (ku dňu 3. 4. 2008 nedoručené)

Prekážky postupu podľa § 107 a nasl. OSP v spise nie sú zaznamenané.

Prieťahy   v   konaní   vznikli   podľa   stavu   v   spisovom   materiáli   aj   z   dôvodu práceneschopnosti   účastníkov   konania,   odročovaním   pojednávaní   z   dôvodu   striedania právnych   zástupcov   a   tiež   z   dôvodu   neúčasti   právnych   zástupcov   na   niektorých pojednávaniach. Okrem toho došlo v predmetnej veci aj k zmene zákonných sudcov. Od nápadu veci do 1. 3. 2007 vo veci konal JUDr. L. M. Od 1. 3. 2007 do 16. 9. 2007 JUDr. Dušan Pagáč a od 17. 9. 2007 JUDr. B. S.

Podľa nášho názoru súd z objektívnych dôvodov nemohol vo veci rozhodnúť skôr. Či išlo o zbytočné prieťahy v konaní, nech ustáli Ústavný súd Slovenskej republiky.“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 32/1997 ústavný súd   zistil   rovnaké   skutočnosti,   ktoré   uviedol   okresný   súd,   preto   ich   považoval za preukázané.

Právny   zástupca   sťažovateľa   k vyjadreniu   predsedníčky   okresného   súdu   nezaujal stanovisko.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a porušenia práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom   a   cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“ (napr. IV. ÚS 59/03),   pričom   „tento   účel   možno   dosiahnuť   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“   (I. ÚS 76/03,   II. ÚS 157/02). K vytvoreniu „stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru),   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV. ÚS 74/02,   III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu veci a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je   vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ide o konanie, ktoré nie je právne zložité (obdobne napr. IV. ÚS 173/05, III. ÚS 336/07). Uplatňovanie tejto úpravy je stabilizované v rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, ktorá obsahuje aj jednoznačnú metodiku postupu a prerokovania takých majetkových sporov. Takéto spory sú však skutkovo zložitejšie a svojou povahou náročné na   dokazovanie,   pretože   treba   nielen   zistiť   okruh   vecí   patriacich   do zaniknutého bezpodielového   spoluvlastníctva   účastníkov   konania,   ale   aj   ich   hodnotu   ku dňu   zániku a zohľadniť aj viacero skutočností, ktoré vyplývajú z § 150 Občianskeho zákonníka, najmä pokiaľ ide o komplexnosť vyporiadania tohto majetkového spoločenstva. Faktická zložitosť veci   bola   v tomto   konaní   vyvolaná   počtom   a povahou   vecí   tvoriacich   predmet bezpodielového   spoluvlastníctva,   súhlasným alebo nesúhlasným   stanoviskom   účastníkov konania   k   veciam   tvoriacim   predmet   bezpodielového   spoluvlastníctva,   ako aj potrebou znaleckého   dokazovania   hodnoty   nehnuteľností   a hnuteľného   majetku   ku   dňu   zániku manželstva. V tejto súvislosti však ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že ani prípadná skutková   zložitosť   sporu   nezbavuje sudcu   ústavnej   zodpovednosti   za   prieťahy   v konaní zapríčinené   nesprávnou   organizáciou   práce,   nečinnosťou   bez   relevantného   právneho dôvodu alebo inými nedostatkami v činnosti súdu (mutatis mutandis I. ÚS 47/96, II. ÚS 6/06). Ústavný súd konštatuje, že žiadna skutková zložitosť veci v danom prípade nemôže však   ospravedlniť   doterajšiu   11-ročnú   dĺžku   konania   vedeného   okresným   súdom bez jediného meritórneho rozhodnutia vo veci samej.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ bol síce v konaní aktívny a súčinnostný, niekoľkokrát podal aj sťažnosti na prieťahy v konaní, ale na druhej strane ústavný súd zistil, že doterajšia doba konania bola čiastočne   ovplyvnená   i   úkonmi   sťažovateľa   (akceptoval   v tomto   smere   vyjadrenie predsedníčky všeobecného súdu), na ktoré musel okresný súd reagovať. Sťažovateľ podal dvakrát „odvolanie“ (27.   augusta   2004 a 17. marca   2006) proti   uzneseniam   o priznaní odmeny znalcovi, námietky proti ustanovenému znalcovi (16. apríla 2004) a znaleckému posudku   (30.   júla   2004),   ale   podľa   názoru   ústavného   súdu   využitie   možností   daných sťažovateľovi   procesnými predpismi   (napr.   Občiansky   súdny   poriadok)   na uplatňovanie a presadzovanie   jeho   práv   v   súdnom   konaní   môže   síce   spôsobiť   predĺženie   priebehu konania,   nemožno   ho   však   kvalifikovať   ako postup,   ktorého   dôsledkom   sú   zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). V takomto prípade však zodpovednosť nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04).

Sťažovateľ sa tiež nezúčastnil pojednávania 22. októbra 2007 a v dôsledku neúčasti jeho   právneho   zástupcu   okresný   súd   odročil   aj   dve   pojednávania   (6.   mája   1999 a 13. novembra 2000), ale tieto skutočnosti vzhľadom na iné úkony a neefektívny postup okresného súdu podstatne neprispeli k predĺženiu doby tohto konania.

Na jeho ťarchu možno pripísať iba to, že niektoré návrhy na dokazovanie (listinné doklady) predkladal okresnému súdu so značným oneskorením, napr. až 19. novembra 2003 doplnil   špecifikáciu   investícii   do   nehnuteľnosti,   ktorá   bola   predmetom   vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a návrhy na vypočutie šiestich svedkov podal až na pojednávaní konanom 16. októbra 2006, t. j. takmer po 10 rokoch od podania žalobného návrhu.

3. Pri   hodnotení   doterajšieho   postupu   okresného   súdu   v   namietanom   konaní poukazuje ústavný súd na to, že v jeho konaní sa vyskytli menšie (od 5 mesiacov) či väčšie obdobia nečinnosti (až 19 mesiacov), ktoré uviedol a priznal aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti. Postup okresného súdu od 22. januára 1997, keď mu bolo doručené vyjadrenie odporkyne k návrhu, až do 30. marca 2004, keď nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností, ústavný súd hodnotí ako obdobie nečinnosti a neefektívnej činnosti, pretože v tomto období (obdobie viac ako 7 rokov) neurobil žiadny úkon   smerujúci   k meritórnemu   rozhodnutiu   a k odstráneniu   stavu   právnej   neistoty účastníkov   konania.   Neefektívna   činnosť   bola   tiež   zistená   aj   od   septembra   2004,   keď okresný   súd   predčasne   predložil   spis   odvolaciemu   súdu   za   účelom   rozhodnutia o námietkach sťažovateľa proti priznaniu odmeny znalcovi, a opakovane aj 31. mája 2005, keď mu odvolací súd vrátil   spis za účelom vypracovania opravného uznesenia, pretože v uznesení o priznaní znalečného táto suma nebola správne vypočítaná.

Aj   keď   ústavný   súd   v   inom   období   neprehliadol   aktivitu   okresného   súdu v napadnutom   konaní,   pretože   nariadil   vo   veci   množstvo   pojednávaní   (na   niektorých vykonal   aj   dokazovanie   vypočutím   svedkov   a účastníkov   konania),   nariadil   znalecké dokazovanie na ohodnotenie nehnuteľností a vykonal ohliadku na mieste samom (v apríli 2007),   je   neakceptovateľné   to,   že   dosiaľ   vo   veci   samej   nerozhodol   rozsudkom, teda nepostupoval   v   zmysle   citovaných   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku. Uvedená nečinnosť okresného súdu nadobudla charakter zbytočných prieťahov najmä v kontexte   neprimerane   dlhého   jedenásťročného   konania,   ale   aj   neefektívneho   konania okresného súdu v danej veci, keďže napr. o vykonaní znaleckého dokazovania hnuteľných vecí začal uvažovať až na pojednávaní konanom 17. marca 2008 (nie je zlučiteľné s čl. 48 ods.   2 ústavy a s čl. 6 ods.   1 dohovoru, aby o návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva   manželov,   ktorý   bol   súdu   doručený   2. januára   1997,   nebolo   dosiaľ rozhodnuté).

Aj   predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   konštatovala,   že   sťažnosť sťažovateľa   na   zbytočné   prieťahy   v konaní   je   dôvodná,   a priznala   zbytočné   prieťahy v konaní.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 ústavy   a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   prikázal   okresnému   súdu, aby vo veci konal a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z   akých   dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 500 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia (napr. I. ÚS 15/02, IV. ÚS 84/02).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu, ktoré je vedené pod sp. zn. 6 C 32/97, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 100 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Vo zvyšnej časti žiadosti sťažovateľa nevyhovel.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. M. B. Pri   určení   výšky   náhrady   trov   vychádzal   ústavný   súd   z priemernej   mesačnej   mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 19 056 Sk, a z toho, že za jeden úkon vykonaný v roku 2008 patrí odmena pre každého sťažovateľa v sume   3   176   Sk, spolu   s režijným paušálom   k tomuto   úkonu   v sume   190 Sk.   Úhradu sťažovateľovi priznal za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2008 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 16   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v celkovej sume 6 732 Sk.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2008