znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 59/05-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. februára 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Športového   združenia   TJ   Metropol   Košice,   Štúrova   32, Košice, zastúpeného advokátkou JUDr. A. Z., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 29 Cb 238/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Športového   združenia   TJ   Metropol   Košice,   Štúrova   32,   Košice, o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára 2005 doručená sťažnosť Športového združenia TJ Metropol Košice, Štúrova 32, Košice (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. A. Z., Advokátska kancelária, K. pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 29 Cb 238/03.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu z 28.   januára   2003   doručeným   okresnému   súdu   30.   januára   2003   sa   voči   žalovanému domáhal zaplatenia dlžnej sumy. Na základe výzvy okresného súdu sťažovateľ 24. marca 2003 uhradil súdny poplatok. Dňa 16. apríla 2003 bol sťažovateľovi doručený platobný rozkaz okresného súdu sp. zn. ROB 106/03 z 31. marca 2003 (ďalej len „platobný rozkaz“). Následne   17.   apríla   2003   podal   žalovaný   voči   platobnému   rozkazu   odpor,   ktorý   bol okresnému súdu doručený 22. apríla 2003. Vzhľadom na to, že sťažovateľ a jeho právny zástupca nemali o ďalšom priebehu konania žiadne informácie, pričom k dispozícii mali len ústne oznámenie okresného súdu o podaní odporu žalovaným, listom zo 6. februára 2004 požiadali   okresný   súd   o doručenie   odporu   žalovaného   a určenie   termínu   pojednávania. Keďže   na   tento   list   okresný   súd   nereagoval,   podal   sťažovateľ   prostredníctvom   svojho právneho   zástupcu   20.   apríla   2004 sťažnosť na prieťahy   v konaní vo veci   vedenej   pod sp. zn.   29   Cb   238/03,   na   ktorú   podpredsedníčka   okresného   súdu   reagovala   listom zo 14. mája 2004. Následne bol právnemu zástupcovi sťažovateľa 2. júla 2004 doručený odpor, ku ktorému sa vyjadril podaním zo 7. júla 2004.

Sťažovateľ   svoju   sťažnosť   doplnil   tvrdením,   že   v období   od   22.   apríla   2003, t. j. odo dňa doručenia odporu žalovaného okresnému súdu, do 2. júla 2004, t. j. do dátumu, keď   bol   predmetný   odpor   doručený   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   (ide   o obdobie 14 mesiacov a 10 dní), a v období od 8. júla 2004, keď právny zástupca sťažovateľa zaslal okresnému   súdu   vyjadrenie   k odporu,   až   dosiaľ   dochádza   postupom   okresného   súdu k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu jeho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol, že:„1. Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   Okresným   súdom   Bratislava   I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 29 Cb 238/03 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   29   Cb   238/03 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000,- Sk..., ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátke JUDr. A. Z.... vo výške 5.302,- Sk... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom (...).

Z obsahu sťažnosti, ale najmä zo spisu okresného súdu sp. zn. 29 Cb 238/03 ústavný súd zistil, že vo veci boli vykonané tieto úkony:

Dňa 30. januára 2003 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na vydanie platobného rozkazu z 28. januára 2003 týkajúci sa zaplatenia dlžnej sumy.

Dňa   13.   februára   2003   vyzval   okresný   súd   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku, pričom výzva bola sťažovateľovi doručená 27. februára 2003.

Dňa 24. marca 2003 zaplatil sťažovateľ súdny poplatok na účet okresného súdu. Dňa   31.   marca   2003   vydal   okresný   súd   platobný   rozkaz,   ktorý   bol   právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený 16. apríla 2003 a žalovanému 15. apríla 2003.

Dňa   17.   apríla   2003   podal   žalovaný   odpor   proti   platobnému   rozkazu,   ktorý   bol okresnému súdu doručený 22. apríla 2003.

Dňa 25. apríla 2003 vyzval okresný súd žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za odpor. Táto výzva bola žalovanému doručená 14. mája 2003.

Dňa 27. mája 2003 žalovaný predložil okresnému súdu potvrdenie o úhrade súdneho poplatku.

Dňa 24. júna 2003 bol uvedený spis prevedený do registra „Cb“ z dôvodu podania odporu proti platobnému rozkazu a bola mu pridelená sp. zn. 29 Cb 238/03.

Listom   zo   6.   februára   2004   sťažovateľ   žiadal   okresný   súd   o zaslanie   odporu podaného žalovaným a o určenie termínu pojednávania.

Výzvou z 12. mája 2004 zaslal okresný súd právnemu zástupcovi sťažovateľa odpor na vyjadrenie a zároveň ho vyzval, aby preukázal, že v čase podania návrhu okresnému súdu bol za sťažovateľa oprávnený konať Š. H.

Dňa 2. júla 2004 boli odpor a výzva doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa, aby sa vyjadril k odporu a oznámil žiadané skutočnosti.

Právny   zástupca   sťažovateľa   sa   k odporu   vyjadril,   pričom   zároveň   preukázal požadované skutočnosti podaním zo 7. júla 2004 doručeným okresnému súdu 12. júla 2004.Dňa   27.   júla   2004   okresný   súd   žiadal   Ministerstvo   vnútra   Slovenskej   republiky o oznámenie skutočností týkajúcich sa aktuálneho stavu registrácie sťažovateľa.

Listom z 30. septembra 2004 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky odpovedalo na žiadosť, pričom odpoveď bola okresnému súdu doručená 5. októbra 2004.

Dňa 31. januára 2005 okresný súd uznesením sp. zn. 29 Cb 238/03 odpor žalovaného odmietol.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   zistil,   že sťažovateľ   namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 29 Cb 238/03 týkajúcej sa konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy vo výške 112 500 Sk s príslušenstvom.

Ústavný   súd   už   vo   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiach   vyslovil,   že   zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prerokovanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho   druhu   a povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   uvažovať   o zbytočných   prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04).

Z tohto   právneho   názoru   vychádzal   ústavný   súd   aj   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti.   Na   základe   toho   ústavný   súd   zistil,   že   konanie   na   okresnom   súde   prebieha od 30. januára 2003, pričom sťažnosť pre porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bola ústavnému súdu doručená 18. januára 2005. Ústavný súd je toho názoru, že dĺžka predmetného súdneho sporu v okolnostiach prípadu nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote.

Celková   dĺžka   doterajšieho konania spolu   s charakterom   veci   – spor   o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 112 500 Sk s príslušenstvom, s počtom úkonov, ktoré okresný súd vo veci vykonal, zatiaľ vylučuje, aby konanie vedené pod sp. zn. 29 Cb 238/03 bolo už možné pokladať   za   konanie   so   zbytočnými   prieťahmi.   Ústavný   súd   už   v predchádzajúcich prípadoch   judikoval,   že   ojedinelá   nečinnosť   súdu   hoci   aj v trvaní   niekoľkých   mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 42/01). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli   opakovane   a zároveň   významným   spôsobom   ovplyvnili   celkovú   dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného týmito článkami (napr. II.   ÚS   57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01).

Ústavný súd je toho názoru, že okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 29 Cb 238/03 nebol nečinný, vykonal celý rad úkonov bližšie špecifikovaných vyššie, okrem obdobia od 24.   júna 2003,   keď bol   uvedený   spis   prevedený   do   registra   „Cb“   z dôvodu   podania odporu proti platobnému rozkazu, do 12. mája 2004, keď okresný súd zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľa odpor   na vyjadrenie a zároveň výzvu, aby sťažovateľ preukázal, že v čase   podania   návrhu   okresnému   súdu   bol   za   sťažovateľa   oprávnený   konať   Š.   H. Aj napriek tomuto obdobiu nečinnosti okresného súdu s poukazom na uvedené argumenty ústavný súd postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 238/03 nepovažuje za porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   z dôvodu,   že   sťažovateľ   vo   februári   2004   upozornil   okresný   súd   na nečinnosť, na čo okresný súd v primeranej dobe reagoval a ďalej pokračoval v konaní bez zbytočných prieťahov.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   už   na   svojom predbežnom   prerokovaní   pre   zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods.   2   zákona o ústavnom súde). Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   nezaoberal   sa   žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2005