znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 59/04-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. februára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť J. G., bytom Z.; I. G., bytom Z.; E. Š., bytom Z.; A. Š., bytom Z.; J. S., bytom Z.; M. D., bytom Z.; E. D., bytom Z.; Z. D., bytom Z.; P. P., bytom T.; B. P., bytom T.; I. P., bytom Z.; D. M., bytom Z.; P. S., bytom Z.; V. S., bytom Z.; Ing. J. S., bytom Z.; M. S., bytom Z.; J. A., bytom Z.; M. A., bytom Z.; Ľ. A., bytom Z.; A. A., bytom Z.; D. A., bytom Z.; D. P., bytom Z.; E. P., bytom Z.; F. B., bytom Z.; O. Š., bytom Z.; I. Š., bytom Z.; J. D., bytom Z., a P. D., bytom Z., zastúpených advokátkou JUDr. Z. B., Advokátska   kancelária,   B.   B.,   ktorou   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv zaručených v čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky nekonaním Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Úradu pre finančný trh, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. G., I. G., E. Š., A. Š., J. S., M. D., E. D., Z. D., P. P., B. P., I. P., D. M., P. S., V. S., Ing. J. S., M. S., J. A., M. A., Ľ. A., A. A., D. A., D. P., E. P., F. B., O. Š., I. Š., J. D. a P. D.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. februára 2004 doručená sťažnosť J. G., bytom Z.; I. G., bytom Z.; E. Š., bytom Z.; A. Š., bytom Z.; J. S., bytom Z.; M. D., bytom Z.; E. D., bytom Z.; Z. D., bytom Z.; P. P., bytom T.; B. P., bytom T.; I. P., bytom Z.; D. M., bytom Z.; P. S., bytom Z.; V. S., bytom Z.; Ing. J. S., bytom Z.; M. S., bytom Z.; J. A., bytom Z.; M. A., bytom Z.; Ľ. A., bytom Z.; A. A., bytom Z.; D. A., bytom Z.; D. P., bytom Z.; E. P., bytom Z.; F. B., bytom Z.; O. Š., bytom Z.; I. Š., bytom   Z.;   J.   D.,   bytom   Z.,   a P.   D.,   bytom   Z.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   zastúpených advokátkou JUDr. Z. B., Advokátska kancelária, B. B., ktorou namietajú porušenie svojich základných   práv   zaručených   v čl.   55   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) nekonaním   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky,   Ministerstva   financií   Slovenskej republiky a Úradu pre finančný trh (ďalej len „ústredné orgány“).

Sťažovatelia   v sťažnosti   ďalej   uviedli,   že   uzavreli   zmluvy   o pôžičke   s firmou B.   M.   G.   Invest,   s.   r.   o.,   Košice   a   AGW,   s.   r.   o.,   Košice,   ako   aj   zmluvy   o tichom spoločenstve   s firmou   Horizont   Slovakia,   o.   c.   p.,   a.   s.,   Košice   a zmluvy   o zriadení záložného   práva   k cenným   papierom   s   BVD   družstvom   Banská   Bystrica,   ktorými investovali svoje finančné prostriedky. Uvedené spoločnosti vykonávali činnosť v oblasti finančného trhu. Na výkon ich podnikateľských aktivít sa okrem všeobecných náležitostí vyžadovali   aj   špeciálne podmienky   stanovené v právnych   normách   v oblasti   finančného trhu. Ide o podmienky „upravené v zákone č. 21/1992 Zb. o bankách, zákone č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní a zákone č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch“. Ústredné orgány   nevenovali   dostatočnú   pozornosť   pôsobeniu   nebankových   subjektov   na   trhu. Sťažovatelia sa nápravy domáhali aj prostredníctvom generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Nebankové subjekty v rokoch 1997 – 2002 vydávali vysoké finančné čiastky na reklamu.   Sťažovatelia   vložením   finančných   úspor   do   vyššie   uvedených   spoločností   za účelom ich zhodnotenia utrpeli ujmu, a to aj z toho dôvodu, že ústredné orgány nekonali svoju povinnosť kontrolovať dodržiavanie zákonnosti v rámci im zverených kompetencií. Svojou   nečinnosťou   spôsobili,   že   subjekty,   ktoré   podnikali   na   trhu,   nespĺňali   zákonom predpísané   podmienky   a ústredné   orgány   štátnej   správy   nezasiahli   v rámci   možnosti zverených im zákonom.

Sťažovatelia využili všetky prostriedky   podľa ustanovenia § 53 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“),   ako   sa   domáhať   ochrany   svojho   ústavného   práva. Sťažovatelia   žiadajú,   aby   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   ich   základného   práva   podľa čl. 55 ústavy a uložil ústredným orgánom uhradiť im aj primerané finančné zadosťučinenie.

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl. 55 ústavy hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne   a ekologicky   orientovanej   trhovej   ekonomiky.   Slovenská   republika   chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia § 25 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje   inak.   Návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre uviedol, že ak sťažovateľ namieta také porušenie práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu očividne nemohlo nastať, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (II. ÚS 70/99).

Podľa   čl.   127   ústavy   ústavný   súd   rozhoduje   o sťažnostiach   fyzických   osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd.

Základné práva a slobody sú upravené v druhej hlave ústavy.

Článok   55   ústavy   neupravuje   základné   práva   a slobody,   dotýka   sa   vymedzenia hospodárstva   Slovenskej   republiky,   formuluje   princípy   hospodárskej   politiky,   nie   však základné práva a slobody.

Podľa   ustanovenia   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný návrhom. Môže teda konať len o porušení tých práv, ktoré sťažovateľ namieta tým konaním orgánov verejnej moci, v ktorom vidí sťažovateľ porušenie svojich práv. To platí zvlášť v situácii, keď sú sťažovatelia zastúpení nimi zvoleným advokátom.

Fyzické   osoby   a právnické   osoby   môžu   pred   ústavným   súdom   namietať   len porušenie svojich základných práv. Z článku 55 ústavy nevyplývajú také základné práva, ktoré by mohli byť porušené skutkovým stavom, ktorý popísali sťažovatelia, preto ústavný súd musel ich sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2004