SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 589/2015-10
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikynaneverejnomzasadnutísenátu25. novembra 2015predbežneprerokovalsťažnostiobchodnejspoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriouFridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokátdoc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 4293/2015 a sp. zn.Rvp 7369/2015 vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranupodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konaniepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupoma rozsudkami Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 Co 7/2014 zo 4. februára 2015 a sp. zn.6 Co 388/2014 z 25. februára 2015 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 4293/2015 a sp. zn. Rvp 7369/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. III. ÚS 589/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,o d m i e t apre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli30. marca 2015a 25.mája2015doručenésťažnostiobchodnejspoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základnéhopráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkamiKrajského súdu v Nitre sp. zn. 1 Co 7/2014 zo 4. februára 2015 a sp. zn. 6 Co 388/2014z 25. februára 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia Krajského súdu v Nitre“).
2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala v procesnompostavení žalobkyne v konaniach vedených pred Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresnýsúd“), predmetom ktorých bolo rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovejujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom tohtookresného súdu. Nesprávny úradný postup okresného súdu mal spočívať v takom konaní,ktoré bolo podľa sťažovateľky v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisova ku ktorému dochádzalo v skôr vedených exekučných konaniach, ktoré prebiehali takistopred uvedeným okresným súdom, v ktorých sťažovateľka vystupovala v procesnompostavení oprávnenej.
3. Okresný súd žalobné nároky sťažovateľky v konaniach, v ktorých sa domáhalanáhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle podmienok vyplývajúcich zo zákonač. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmeneniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci samej zamietol. Krajský súdsvojimi napadnutými rozhodnutiami potvrdil v odvolacom konaní prvostupňovérozhodnutia okresného súdu ako vecne správne.
4. Podľa názoru sťažovateľky Krajský súd v Nitre„spôsobil porušenie základných práv sťažovateľa, osobitne:
- základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (práva na súdnu ochranu);
- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.
5. Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje tým, že:„1. Rozhodoval vylúčený sudca. Všetky úkony, ktoré boli zo strany konajúceho prvostupňového súdu vykonané predstavujú úkony vykonané vylúčeným sudcom... 2. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu je rozhodnutím absolútne prekvapivým... 3. Súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia na skutočnostiach a právnych argumentoch, ku ktorým sa sťažovateľ nemohol vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie vo svoj prospech... 4.... konanie pred odvolacím súdom ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci porušuje právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, keďže napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené... 5. Odvolací súd neprerokoval prípustné odvolanie voči výroku o prerušení súdneho konania.“
6. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,v ktorom vysloví porušenie jej práv označených v záhlaví tohto rozhodnutia napadnutýmirozhodnutiami Krajského súdu v Nitre, ktoré ďalej zruší a predmetné veci vráti na ďalšiekonanie, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.
II.
K spoločnému prerokovaniu vecí
7. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákonneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdomprimerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalejlen „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiťna spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšakv súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnostipodľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
8.Sprihliadnutímnaobsahsťažnostívedenýchústavnýmsúdompod sp. zn. Rvp 4293/2015 a sp. zn. Rvp 7369/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnua skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobesťažovateľky a Krajského súdu v Nitre, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodolústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohtouznesenia.
III.
9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochranyústavnosti.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrhpredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
12. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
13. Ústavný súd je v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný petitomsťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľdomáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označilza porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
14. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania saústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jehozástupca. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecnýchnáležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie... b) právoplatného rozhodnutia,opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva a slobody, c) proti komusťažnosť smeruje. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópiaprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
15. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatiekonania i ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch,v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpenéadvokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súdepresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerýchformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, jeústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnomsúde).
16. Ústavný súd konštatuje, že k ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn.Rvp 4293/2015 týkajúcej sa postupu a rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 Co 7/2014zo 4. februára 2015 sťažovateľka nedoložila v petite sťažnosti namietané rozhodnutie tohtosúdu, ale priložila rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6 Co 838/2014zo 16. decembra 2014, ktorý nemá súvis s vecou, a k sťažnosti vedenej pod sp. zn.Rvp 7369/2015 týkajúcej sa rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6 Co 388/2014z 25. februára 2015 sťažovateľka vôbec nedoložila napadnuté rozhodnutie tohto súdunamietané v petite podanej sťažnosti. V dôsledku uvedených zistení ústavný súd vyslovuje,že sťažnosť sťažovateľky vedená pod sp. zn. Rvp 7369/2015 nespĺňa zákonom predpísanénáležitosti podľa § 20 ods. 1, § 50 ods. 1 písm. b) a c) a § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súdea, postupujúc podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, zároveň konštatuje, že petitpodanej sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 4293/2015 je zmätočný a ako taký nemôže byťvýchodiskom ústavného súdu pre rozhodnutie v predmetnej veci.
17. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 12) ústavný súd pripomína, že tentonie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinnéhoprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacejčinnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatokzákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Podľa § 18 ods. 2zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát jepovinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať právaa záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkonyprávnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívnespôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie,ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonomustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomtoohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patríprávo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
18. Nad rámec uvedeného ústavný súd vo vzťahu k nedostatkom zákonompredpísaných náležitostí zdôrazňuje, že v prípade opakujúcich sa neúplných podanísťažovateľky je neakceptovateľné, aby sťažovateľka, právne zastúpená kvalifikovanýmprávnym zástupcom, nerešpektovala zákon o ústavnom súde a predkladala naďalej takésťažnosti, ktoré neobsahujú základné náležitosti ustanovené týmto zákonom, hoci bolana túto skutočnosť viackrát upozornená (napr. III. ÚS 328/2012, III. ÚS 329/2012,I. ÚS 284/2012, I. ÚS 321/2012, I. ÚS 283/2012...).
19. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosti vykazujú takýnedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvoduodmietol už pri ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2015