znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 589/2013-17

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   10.   decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. E. D., H., zastúpeného R. s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. B. R., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T/171/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. E. D. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra 2013 doručená sťažnosť Ing. E. D., H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T/171/2009.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom trestného konania vedeného v štádiu súdneho konania pred okresným súdom pod sp. zn. 1 T/171/2009, a to v postavení obžalovaného.

V sťažnosti sťažovateľ uvádza: „... viac ako 104 mesiacov som nezákonne trestne stíhaný napriek tomu, že som sa nedopustil žiadneho trestného činu.“

Sťažovateľ   dôvodí,   že „neboli   a ani   nemohli   byť   nijako,   a už   vôbec   nie   bez pochybnosti, preukázané všetky obligátorne znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu“ a že   orgány   verejnej   moci   postupovali   na   podklade   nedostatočne   zisteného a zadokumentovaného skutkového stavu.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa bola činnosť orgánov prípravného konania neefektívna, nesprávna a neodborná, čo opiera sťažovateľ o podrobne prezentovanú chronológiu úkonov prípravného konania.

Sťažovateľ sa v sťažnosti takisto zmieňuje, že v záujme ochrany svojich práv využil prostriedok nápravy poskytovaný mu ustanoveniami § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podal sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní,   teda   že   splnil   procesný   predpoklad   prípustnosti   jeho sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   uzatvára   odôvodnenie   svojej   sťažnosti   tvrdením   o neefektívnej, nesprávnej   a neodbornej   činnosti   orgánov   verejnej   moci   ako   primárnej   príčiny,   podľa názoru sťažovateľa neúnosnej doby trvania trestného konania.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   ústavnému   súdu   navrhuje,   aby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol v jeho veci nálezom, ktorým by vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T/171/2009 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 400 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy   ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez účasti sťažovateľa   v   súlade   s   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

Zo   sťažnosti,   predovšetkým   z obsahu   petitu   sťažnosti,   ktorú   podal   sťažovateľ prostredníctvom   kvalifikovaného   právneho   zástupcu,   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T/171/2009.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom, advokátom. Povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát   povinný   vykonávať   tak,   aby   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09).

Podľa   § 20 ods.   1 zákona o ústavnom   súde   musí návrh na začatie konania pred ústavným   súdom   okrem   ostatných   tu   vymedzených   zákonných   náležitostí   obsahovať   aj odôvodnenie návrhu. V prípade namietaného porušenia požiadavky prerokovania veci bez zbytočných   prieťahov   považuje   ústavný   súd   za   takéto   odôvodnenie   aspoň   základný rámcový prehľad chronológie úkonov konania, resp. spôsob postupu orgánu verejnej moci, proti ktorému námietka porušenia tohto práva smeruje.

Preskúmaním   obsahu   sťažnosti   ústavný   súd   dospel   k zisteniu,   že   v   sťažnosti sťažovateľa odôvodnenie v intenciách uvedeného absentuje. Odôvodnenie svojej sťažnosti obmedzil   totiž   sťažovateľ   len   na   tvrdenia   a súvisiacu   argumentáciu   o nedostatočne zistenom skutkovom stave a prezentáciu úkonov len v štádiu prípravného konania, pričom aspoň základný náčrt spôsobu postupu okresného súdu, proti ktorému námietka smeruje, sťažovateľ úplne opomenul.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   sťažnosť   neobsahuje odôvodnenie ako východisko pre rozhodnutie ústavného súdu, čo je jednou zo všeobecných náležitostí   návrhu na začatie konania pred ústavným súdom   podľa   § 20 ods.   1 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd pripomína, že takéto nedostatky zákonom predpísaných náležitostí nie je povinný   odstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Nedostatok,   resp.   nesplnenie   zákonom predpísaných   náležitostí   návrhu   účastníka   konania,   je   v zmysle   konštantnej   judikatúry ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (podobne napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 210/09, III. ÚS 32/2011).

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2013