SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 588/2022-16
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného JUDr. Dušanom Szabóom, advokátom, Nemocničná 7, Kráľovský Chlmec, proti postupu Okresného súdu Košice-okolie v konaní sp. zn. 11C/73/2012 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. júla 2021 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 11C/73/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“). Sťažovateľ žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 000 eur a náhrady trov konania.
II.
Skutkové východiská
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení žalovaného 1 stranou napadnutého konania, ktoré začalo 24. apríla 2012 podaním žaloby a predmetom ktorého je určenie neplatnosti závetu. Okresný súd rozsudkom zo 16. apríla 2019 žalobu zamietol, pričom na rozsudku k 5. septembru 2019 vyznačil právoplatnosť. Žalovaný 2 proti rozsudku podal 30. marca 2021 odvolanie, v ktorom navrhol zmenu rozsudku okresného súdu tak, aby žaloba bola odmietnutá. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 9Co/76/2021 zo 4. mája 2021 tak, že ho odmietol. Okrem iného v odôvodnení tohto rozhodnutia skonštatoval, že žalovanému 2 rozsudok okresného súdu „dosiaľ nebol doručený zákonom stanoveným spôsobom“, keďže mu nebol doručovaný na ním uvedenú adresu a okresný súd nesprávne vychádzal z fikcie doručenia.
3. Sťažovateľ súčasne tvrdí, že vo veci určenia neplatnosti závetu je na okresnom súde vedené aj konanie pod sp. zn. 15C/5/2000, ktoré začalo 1. júna 2000 podaním žaloby a ku dňu podania ústavnej sťažnosti nie je právoplatne ukončené, keďže potvrdzujúci rozsudok krajského súdu č. k. 8CoD 45/05-244 z 24. októbra 2005 o zamietnutí žaloby nebol doručený žalovanému 2.
III.
Argumentácia sťažovateľa
4. Sťažovateľ vidí porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v nesprávnom a svojvoľnom postupe okresného súdu, ktorý žalobu podanú 24. apríla 2012 pri preukázanom skutkovom stave absencie podmienok konania vecne prejednal namiesto povinného zastavenia konania, resp. odmietnutia žaloby bez jej vecného prejednania. V dôsledku zlyhania okresného súdu pri aplikovaní procesnej normy bola žaloba v napadnutom konaní vecne prejednaná napriek tomu, že preukázateľne ide o prekážku litispendencie, absenciu preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, absenciu právoplatnosti uznesenia okresného súdu č. k. D/994/1990, Dnot 183/1999 z 20. marca 2012 o odkázaní žalobkyne na podanie určovacej žaloby, absenciu skutkových tvrdení žalobkyne a relevantných dôkazov a zmeškanie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť závetu.
5. Podľa sťažovateľa konanie o dedičstve vedené na okresnom súde pod sp. zn. 1D/994/1990, Dnot/183/1999 je aj napriek rozhodnutiu v napadnutom konaní naďalej prerušené. Nesprávny postup a nesprávne konanie okresného súdu znemožňuje úradný postup štátneho orgánu v dedičskom konaní. Opodstatnenosť výšky primeraného finančného zadosťučinenia zvýrazňuje skutočnosť, že okresnému súdu sa v dvoch konaniach nepodarilo spravodlivým súdnym procesom odstrániť jeho právnu neistotu.
IV.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
6. Základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie „je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).
7. V spojitosti s tým ústavný súd zastáva názor, že namietaný postup okresného súdu by mohol zakladať porušenie označeného práva sťažovateľa len v prípade, ak by bol spojený s konkrétnym relevantným nepriaznivým dôsledkom pre sťažovateľa, ktorý bol ním spôsobený, pričom by sa tento negatívny dôsledok musel zároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom procesnom postupe, prípadne v opravných konaniach (IV. ÚS 322/09).
8. Sťažovateľ odvodzoval porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy z toho, že žalobu podanú proti nemu okresný súd vecne prejednal a zamietol, namiesto zastavenia konania, resp. odmietnutia žaloby. V súvislosti so sťažovateľom namietaným postupom okresného súdu ústavný súd konštatuje, že nevzhliadol relevantný dôvod na konštatovanie porušenia označeného základného práva sťažovateľa. Pre právne postavenie sťažovateľa z pohľadu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je bez významu, či žaloba bola zamietnutá, odmietnutá alebo konanie o tejto žalobe bolo zastavené, keďže žiadna z týchto foriem rozhodnutí nič nemení na jeho právnom postavení vo vzťahu k žalobcovi, ktorý bol vo vzťahu k sťažovateľovi procesne neúspešný. V posudzovanej veci ústavný súd nemal dôvod odkloniť sa od už vysloveného názoru vo veci sp. zn. III. ÚS 424/2021, v ktorej na rovnakom skutkovom základe odmietol sťažnosť iného sťažovateľa namietajúceho porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v totožnom konaní okresného súdu a v totožnom procesnom postavení (žalovaného). Z tohto dôvodu nemožno dospieť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
9. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá.
10. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. októbra 2022
Peter Straka
predseda senátu