SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 587/2013-18
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obce S., zastúpenej spoločnosťou A. s. r. o., Advokátska kancelária, K., v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. K. A., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. mája 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sžr 43/2012 a takto
r o z h o d o l :
Konanie o sťažnosti obce S. z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta 2013 doručená sťažnosť obce S. (ďalej len „sťažovateľ“ alebo „navrhovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zo 14. mája 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sžr 43/2012.
Sťažovateľ vystupoval ako vedľajší účastník v konaní o opravnom prostriedku mesta K. (ďalej len „navrhovateľ“) proti rozhodnutiu Správy katastra K. z 30. júna 2007 o určení priebehu hranice katastrálnych území. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6 Sp 18/2007-178 z 12. januára 2012 potvrdil napadnuté rozhodnutie orgánu správy katastra. Najvyšší súd na odvolanie navrhovateľa napadnutým rozsudkom zmenil prvostupňový rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie orgánu správy katastra sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.
V predloženej sťažnosti sťažovateľ argumentuje v prospech tvrdeného porušenia svojich označených práv z dôvodu diametrálne odlišného prístupu najvyššieho súdu v otázke formy udelenia súhlasu obce o územnej zmene v porovnaní s prechádzajúcou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu. Ďalej namietal použitie výkladových pravidiel platných v súkromnom práve najvyšším súdom na skúmanie správneho aktu, ako aj nedostatočné odôvodnenie zmeňujúceho rozsudku najvyššieho súdu.
V závere sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd „zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil Najvyššiemu súdu... na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že Najvyšší súd... svojím napadnutým rozhodnutím porušil na základe vyššie uvedených skutočností právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“. Zároveň sťažovateľ navrhol priznanie náhrady trov konania.
Sťažovateľ doručil 19. novembra 2013 ústavnému súdu podanie označené ako „Späťvzatie ústavnej sťažnosti“, ktorým „berie ústavnú sťažnosť v predmetnom konaní v celom rozsahu späť a žiada Ústavný súd, aby predmetné konanie o nej zastavil“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.
Sťažovateľ v podaní doručenom ústavnému súdu 19. novembra 2013 vzal podanú sťažnosť späť a navrhol konanie o nej zastaviť.
Pretože ústavný súd nezistil dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru o neprípustnosti späťvzatia predmetnej sťažnosti, podľa § 54 zákona o ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľa zastavil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. decembra 2013