znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 585/2015-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra 2015   predbežne   prerokoval   podľa   §   73b   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov návrh ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, na preskúmanie rozhodnutia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice - Staré Mesto sp. zn. A1087/2015/RS01/07 zo 7. septembra 2015 a takto

r o z h o d o l :

Návrh ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako   zjavne   neopodstatnený a rozhodnutie   Miestneho   zastupiteľstva   mestskej   časti   Košice   -   Staré   Mesto   sp.   zn. A1087/2015/RS01/07 zo 7. septembra 2015   p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 25. septembra 2015   doručený   návrh ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „navrhovateľ“),   na preskúmanie   rozhodnutia   Miestneho   zastupiteľstva   mestskej   časti Košice - Staré Mesto (ďalej len „miestne zastupiteľstvo“) sp. zn. A1087/2015/RS01/07 zo 7. septembra 2015 (ďalej len „namietané rozhodnutie“).

Z obsahu návrhu a   jeho príloh, ako aj podkladov poskytnutých Mestskou časťou Košice   -   Staré   Mesto   vyplýva,   že   navrhovateľovi   bolo   16.   septembra   2015   doručené namietané rozhodnutie, ktorým mu bola uložená podľa čl. 9 ods. 6 v spojení s čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon   o   ochrane   verejného   záujmu“)   pokuta   v sume   264,20   €   s odôvodnením,   že   ako poslanec miestneho zastupiteľstva porušil povinnosť podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, a síce priložiť k písomnému oznámeniu podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu najneskôr do 30. apríla 2015 potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré ako bývalý poslanec získal za rok 2014.

V návrhu doručenom ústavnému súdu navrhovateľ uviedol, že si označenú povinnosť síce   opomenul   splniť   vzhľadom   na   značnú   zaneprázdnenosť   osobnými   organizačnými aktivitami, avšak svoje daňové záväzky si zodpovedne plní.

V podanom   návrhu   tiež   navrhovateľ   namietal,   že   uložená   výška   pokuty nekorešponduje   jeho   poslaneckému   príjmu,   ktorý   za   výkon   funkcie   poberal,   kde navrhovateľ uvádza, že výška jeho poslaneckého príjmu bola „193.91e maximálne“.

II.

Podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   je   verejný funkcionár povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie,

a)   či   spĺňa   podmienky   nezlučiteľnosti   výkonu   funkcie   verejného   funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,

b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone funkcie verejného funkcionára,

c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,

d)   svoje   príjmy   dosiahnuté   v   uplynulom   kalendárnom   roku   z   výkonu   funkcie verejného   funkcionára   a   z výkonu   iných   funkcií,   zamestnaní   alebo   činností,   v   ktorých vykonávaní   verejný   funkcionár   pokračuje   aj   po   ujatí   sa   výkonu   funkcie   verejného funkcionára,

e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.

Podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu k písomnému oznámeniu podľa odseku 1 verejný funkcionár priloží najneskôr do 30. apríla potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad vydávaný na   daňové   účely   potvrdzujúci   sumu   príjmov,   ktoré   verejný   funkcionár   získal za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa čl. 9 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vykonáva konanie vo   veci   ochrany   vereného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov,   ak   ide   o verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. p), teda o poslanca zastupiteľstva mestskej časti, miestne zastupiteľstvo.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní vo veci ochrany vereného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie   a   poučenie   o   opravnom   prostriedku.   Rozhodnutie   obsahuje   aj   povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b), teda proti rozhodnutiu miestneho zastupiteľstva môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata   mandátu   alebo   funkcie   alebo   ktorým   bola   uložená   pokuta,   podať   návrh na preskúmanie rozhodnutia na ústavný súd. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takého   rozhodnutia   pred   ústavným   súdom   upravujú   ustanovenia   zákona.   Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa § 73a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom súde“) sa konanie o preskúmaní   rozhodnutia   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu záujmov začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva   konanie   o   návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o   ochrane   verejného   záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa uznesenia č. k. PLz. ÚS 1/07-3 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona o ústavnom   súde   o   zjednotení   odchylných   právnych   názorov   senátov   ústavného   súdu na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasledujúcich ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa na toto konanie vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z podaného návrhu je zrejmé, že navrhovateľ nijako nespochybňuje, že si povinnosť vyplývajúcu z čl. 7 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu nesplnil.

Z obsahu   právnej   úpravy   jasne   vyplýva,   že   navrhovateľom   prezentovaná argumentácia „o plnení   daňových   záväzkov“,   ktorou   sa   navrhovateľ   snaží   relativizovať nesplnenie zákonom uloženej povinnosti, je zjavne právne irelevantná. Dotknutý článok ústavného zákona o ochrane verejného záujmu totiž vyžaduje, aby okrem plnenia daňových povinností verejný funkcionár ich plnenie aj predpísaným spôsobom deklaroval, čo sa však v prípade navrhovateľa nestalo.

Predmetom konania o preskúmaní rozhodnutia vo veciach ochrany verejného záujmu a   zamedzenia   rozporu   záujmov,   v   rámci   ktorého   ústavný   súd   plní   funkciu   orgánu rozhodujúceho   o   opravnom   prostriedku   proti   rozhodnutiu   miestneho   zastupiteľstva,   je posúdenie   konania   verejného   funkcionára   z   hľadiska   jeho   konformnosti   s   príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Tomu zodpovedá aj zákonná úprava rozhodovania ústavného súdu v tomto konaní – zrušením namietaného rozhodnutia miestneho zastupiteľstva (ak senát ústavného súdu po jeho preskúmaní zistí, že konanie verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu) alebo potvrdením rozhodnutia miestneho zastupiteľstva (ak po jeho preskúmaní dospeje senát ústavného súdu k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu).

V prípade navrhovateľa zo zisteného skutkového stavu jasne vyplýva, že ako verejný funkcionár   –   poslanec   miestneho   zastupiteľstva   v lehote   určenej   čl.   7   ods.   2   zákona o ochrane   verejného   záujmu   nepriložil   k   písomnému   oznámeniu   podľa   čl.   7   ods.   1 citovaného zákona potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré ako verejný funkcionár získal za predchádzajúci kalendárny rok, a preto je záver o tom, že navrhovateľ porušil povinnosť uloženú čl. 7 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, vyjadrený v namietanom rozhodnutí, vecne správny a nezakladá dôvod na jeho zrušenie ústavným súdom. Vo vzťahu k navrhovateľom namietanej výške uloženej pokuty ústavný súd konštatuje, že je aj táto námietka navrhovateľa neopodstatnená, keďže výška uloženej   pokuty   korešponduje   záväzným   zásadám   odmeňovania   poslancov   schváleným uznesením miestneho zastupiteľstva č. 88 z 15. decembra 2011 v znení zmien a doplnkov vykonaných   doplnkom   č.   1   schváleným   uznesením   miestneho   zastupiteľstva   č.   178 z 13. decembra   2012   a doplnkom   č.   2   schváleným   uznesením   miestneho   zastupiteľstva č. 225 z 9. septembra 2013, podľa ktorých v zmysle § 2a predstavovala výška mesačnej odmeny poslanca za rok 2014 (ako východisko pre výpočet pokuty) sumu vyplývajúcu z § 2 ods. 1 a 2 záväzných zásad odmeňovanie poslancov, konkrétne sumu 264,20 €.

Zjavná   neopodstatnenosť   posudzovaného   návrhu   vyplýva   nepochybne   z   toho,   že pasivita   navrhovateľa   bolo   v   rozpore   s   povinnosťou   uloženou   mu   ústavným   zákonom o ochrane verejného záujmu, preto ústavný súd návrh navrhovateľa už pri jeho predbežnom prerokovaní   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený   a napadnuté   rozhodnutie   miestneho zastupiteľstva podľa § 73b ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde potvrdil.

Takýto   postup   je   v   súlade   s   už   citovaným   uznesením   pléna   ústavného   súdu č. k. PLz. ÚS 1/07-3 z 2. mája 2007, podľa ktorého „Na konanie o návrhoch vo veciach ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   čl.   9   a nasledujúcich ústavného zákona... sa vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje“.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   o   návrhu   navrhovateľa   po   predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2015