znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 585/2012-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. novembra 2012   predbežne   prerokoval   sťažnosť   S.   K.,   S.,   zastúpeného   Advokátskou   kanceláriou U. s. r. o., Z., v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. M. U., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Zvolen   v   konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 99/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola prostredníctvom   telefaxu   3.   októbra   2012   doručená   sťažnosť   S.   K.,   S.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   doplnená   písomným   podaním   doručeným   4.   októbra   2012,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Zvolen   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 13 C 99/2008 o zaplatenie sumy 210 000 Sk.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   okrem   iného   uviedol,   že   na   okresnom   súde   podal 13. decembra 2007 návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia už uvedenej sumy z titulu pôžičky. Sťažovateľ ďalej uvádza, že „podaním zo dňa 28. 03. 2008 zobral svoj návrh na vydanie platobného rozkazu v časti istiny v sume 70.000,-Sk späť a v tejto časti som žiadal konanie zastaviť. Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 02.04.2008, č.k. 11Ro/44/2007-18 konanie v časti o zaplatenie sumy 70.000,- Sk zastavil. Po čiastočnom späťvzatí návrhu ma Okresný súd výzvou zo dňa 16.06.2008, č.k. 11 Ro44/07-21 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku vo výške   26.796,00   Sk.   Nakoľko   súdny   poplatok   v uloženej   lehote   zaplatený   nebol, uznesením zo dňa 01.10.2008, č.k. 13C 99/2008-24 súd pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Voči tomuto uzneseniu som podal dňa 23.10.2008 odvolanie, na základe ktorého Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 10.11.2008 zrušil uznesenie o zastavení konania a v konaní ďalej pokračoval.“. Sťažovateľ tiež uviedol, že okresný súd dvakrát vykonal pojednávanie, a to 27. apríla 2009 a 18. júna 2009, a uznesením z 18. júna 2009 vyzval sťažovateľa na zaplatenie preddavku na trovy znaleckého dokazovania, keďže žalovaný v konaní popieral pravosť svojho podpisu na zmluve o pôžičke. Sťažovateľ v ďalšej časti svojej   sťažnosti   opisuje   problémy,   ktoré   nastali   v súvislosti   s nariadeným   znaleckým dokazovaním,   keď   okresný   súd   v predmetnej   veci   ustanovil   celkom   štyroch   súdnych znalcov a k vypracovaniu znaleckého posudku došlo až po uplynutí viac ako 34 mesiacov. Znalecký posudok, ktorý bol pre rozhodnutie veci kľúčovým, bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený 30. mája 2012.

Okresný súd, ako uvádza sám sťažovateľ, po doručení znaleckého posudku stranám v konaní   spolu   s výzvou   na   zaujatie   stanoviska   k znaleckému   posudku   určil   termín pojednávania vo veci na 29. október 2012.

Sťažovateľ tiež uviedol, že podal 23. septembra 2011 predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej namietal neprimeranú dĺžku konania. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi zo 6. októbra 2011 na sťažnosť sťažovateľa reagovala tak, že sťažnosť uznala za dôvodnú s tým, že zákonného sudcu vo veci upozornila na povinnosť konať vo veci plynulo.

Sťažovateľ   v sťažnosti   tvrdí,   že napadnuté   konanie   okresného   súdu   nemožno považovať za právne zložité, a pretože „prvostupňový súd právoplatne nerozhodol moju vec ani   po   dobu   takmer   piatich   rokov“, považuje napadnuté „konanie   súdu   za   neúčinné a poznačené zbytočnými prieťahmi“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1. Okresný súd Zvolen v konaní vedenom po č. k. 13C 99/2008 svojim konaním porušil Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čí. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Zvolen, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,-   EUR,   ktoré   je   Okresný   súd   Zvolen   povinný   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Zvolen   je   povinný   nahradiť   sťažovateľovi   trovy   konania   v   sume 323,48 EUR na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie U. s.r.o., so sídlom Z.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy,   ide   vtedy,   keď   namietaným postupom   alebo rozhodnutím   orgánu   verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno považovať   tú   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľa smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 99/2008, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v napadnutom konaní vedenom pred okresným súdom.

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

Ojedinelá nečinnosť   súdu   hoci   aj   v trvaní   niekoľkých   mesiacov   sama   osebe   ešte nemusí   zakladať   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 35/01, III. ÚS 103/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy,   nevyslovil   porušenie   základného   práva   zaručeného   v   tomto   článku   (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený   (napr.   IV. ÚS 221/05,   III.   ÚS   126/2010, I. ÚS 96/2011).

Pokiaľ ide o   časť konania od podania návrhu do   zrušenia uznesenia o zastavení konania   z 10.   novembra   2008,   ústavný   súd   konštatuje,   že   sám   sťažovateľ   svojou nečinnosťou   prispel   k predĺženiu   napadnutého   konania   v uvedenom   období,   pretože nezaplatil súdny poplatok, hoci bol splatný podaním návrhu. Z opísaného priebehu konania samotným sťažovateľom tiež vyplýva, že okresný súd vo svojom postupe v predmetnej veci nebol nečinný, v krátkom časovom odstupe následne nariadil a vykonal dve pojednávania, z ktorých vyplynula jednoznačná potreba vykonania znaleckého dokazovania, ktorá bola kľúčová pre rozhodnutie vo veci. Sám sťažovateľ uviedol, že okresný súd mal ťažkosti so zaobstaraním znaleckého posudku, čo vyplýva aj z toho, že pre účely jeho vypracovania musel ustanoviť celkom štyroch znalcov. Po vypracovaní znaleckého posudku bol tento doručovaný   účastníkom   (sťažovateľovmu   právnemu   zástupcovi   bol   doručený   30.   mája 2012), ktorí mali možnosť sa k nemu vyjadriť. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že okresný súd určil termín pojednávania vo veci na 29. október 2012. Podľa zistení ústavného súdu okresný   súd   na   pojednávaní   uskutočnenom   29.   októbra   2012   rozhodol   rozsudkom v predmetnej veci, teda po približne troch týždňoch od doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a v nadväznosti na uvedené zistenia ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa v okolnostiach posudzovanej veci z jeho pohľadu javí   ako   účinný   prostriedok   nápravy,   ktorý   mal   sťažovateľ   k   dispozícii   a   úspešne   ho aj využil   ešte   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu.   Účinnosť   sťažnosti   sťažovateľa na prieťahy   v konaní   dokazuje   priebeh   napadnutého   konania   v období   nasledujúcom po odpovedi na sťažnosť sťažovateľa, keď okresný súd ustanovil v poradí štvrtého znalca, ktorý vypracoval a doručil znalecký posudok okresnému súdu v priebehu mája 2012, a tiež zistenie, že okresný súd vo veci rozhodol na najbližšom nariadenom pojednávaní.

Z uvedeného vyplýva, že stav namietaného konania v čase predbežného prerokovania sťažnosti umožňuje vysloviť názor, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní prispelo k odstráneniu   nežiaduceho   stavu   zapríčineného   dovtedajším   neefektívnym   postupom okresného súdu, čo z pohľadu ústavného súdu znamená, že sťažnosť nie je z tohto dôvodu opodstatnená.

Ústavný   súd   v súlade   s uvedenou   judikatúrou   uzatvára,   že   hoci   doterajší   postup okresného   súdu   v   namietanom   konaní   nebol   celkom   bez   prieťahov,   ich   intenzita   však s prihliadnutím na ostatné okolnosti prerokúvanej veci nedosiahla úroveň, ktorá by mohla znamenať   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   jeho   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).

Ústavný   súd   preto   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   po   predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný   súd   napokon   dodáva,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. novembra 2012