znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 584/2015-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra 2015   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 12 ods. 1a 2 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Dolný Kubín sp. zn. ORPZ-DK-OPP1-2-140/2015 zo 16. júla 2015, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. septembra 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Dolný Kubín (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) sp. zn. ORPZ-DK-OPP1-2-140/2015 zo 16. júla 2015.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému riaditeľstvu PZ   žiadosť   o vydanie   nového   zbrojného   preukazu.   Okresné   riaditeľstvo   PZ   však namietaným rozhodnutím v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny   poriadok)   v znení   neskorších   predpisov   konanie   vo   veci   predmetnej   žiadosti prerušilo.   V odôvodnení   svojho   rozhodnutia   okresné   riaditeľstvo   PZ   poukázalo na prebiehajúce trestné stíhanie vedené proti osobe sťažovateľa pre trestný čin pytliactva podľa § 310 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,   ktorého   budúci   výsledok   kvalifikovalo   ako   odpoveď   na   predbežnú   otázku vo veci   posúdenia splnenia   podmienky   bezúhonnosti   sťažovateľa   podľa   §   19   zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o zbraniach   a strelive“)   podmieňujúcej rozhodnutie   vo   veci   žiadosti   o vydanie   nového   zbrojného   preukazu   podľa   §   24   ods.   2 zákona o zbraniach a strelive.

Sťažovateľ   argumentuje   znením   dotknutého   ustanovenia   §   19   ods.   1   zákona o zbraniach   a strelive,   z ktorého   podľa   vyjadrenia   sťažovateľa   jasne   a nespochybniteľne vyplýva,   že   za   bezúhonnú   osobu   sa   nepovažuje   okrem   osoby,   ktorej   bolo   odsúdenie zahladené, ten, kto bol právoplatne odsúdený za taxatívne vymedzené trestné činy, a ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin spáchaný so zbraňou, násilím, hrozbou bezprostredného násilia, hrozbou inej ťažkej ujmy alebo s použitím nátlaku.

Sťažovateľ   tiež   poukazuje   na   odôvodnenie   stanoviska   Krajského   riaditeľstva Policajného zboru v Žiline (ďalej len „krajské riaditeľstvo“) sp. zn. KRPZ-ZA-OPP-437-003-2015 z 21. augusta 2015, ktorým toto reagovalo na „podnet“ sťažovateľa namietajúci nesprávnosť rozhodnutia okresného riaditeľstva, konkrétne na časť pasáže, v ktorom krajské riaditeľstvo   uviedlo: „Na   základe   vám   vzneseného   obvinenia   z prečinu   pytliactva   sa správny orgán môže domnievať, že ste čin spáchali, a preto konanie prerušil do konečného právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu.“

Podľa sťažovateľa rozhodnutím okresného riaditeľstva PZ bolo porušené „Ústavou SR a Dohovorom garantované právo sťažovateľa na prezumpciu neviny a právo sťažovateľa na rozhodnutie o jeho žiadosti bez zákonných prieťahov“.

Na   základe   uvedeného   v   závere   sťažnosti   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2 a čl.   50   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   2   dohovoru   rozhodnutím   okresného riaditeľstvo   PZ   sp.   zn.   ORPZ-DK-OPP1-2-140/2015   zo   16.   júla   2015,   predmetné rozhodnutie zrušil a vrátil okresnému riaditeľstvu PZ vec na ďalšie konanie a priznal tiež sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   alebo návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie princípu prezumpcie neviny uznesením správneho   orgánu,   ktorým   tento   prerušil   prebiehajúce   správne   konanie   o   žiadosti sťažovateľa   o vydanie   nového   zbrojného   preukazu,   keďže   vedené   trestné   stíhanie sťažovateľa považoval za konanie o predbežnej otázke   vo veci posúdenia bezúhonnosti osoby sťažovateľa.

Ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   judikatúru,   v rámci   ktorej   uznal,   že   sa   princíp prezumpcie neviny neobmedzuje len na trestné konanie, v ktorom sa má rozhodnúť o vine toho, proti komu sa konanie vedie, ale má aj širší dosah (PL. ÚS 12/98). Porušenie princípu prezumpcie neviny   teda   prichádza   do   úvahy   buď samotným konaním orgánov   činných v trestnom konaní alebo aj konaním iných subjektov mimo trestného konania (I. ÚS 65/98).

Ústavný súd je toho názoru, že v sťažovateľovom prípade by bolo možné konštatovať porušenie označeného   princípu vtedy, ak   by rozhodnutie   správneho orgánu   obsahovalo výrok odrážajúci alebo vyjadrujúci názor správneho orgánu, že sťažovateľ je vinný (napriek tomu, že jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozsudkom), prípadne by sa pri aplikácii zákona v predmetnom správnom konaní zaobchádzalo so sťažovateľom ako s vinným a boli by voči nemu vyvodené právne následky s tým spojené, čo sa však nestalo.

Rozhodnutie okresného riaditeľstva PZ neobsahuje žiaden výrok, či už v podobe formálnej   konštatácie   viny   sťažovateľa   v prebiehajúcom   trestnom   konaní,   alebo argumentácie, ktorá by nasvedčovala, že ho správny orgán za vinného považuje. Takisto voči   sťažovateľovi   neboli   vyvodené   právne   následky,   ktoré   v rámci   konania   o žiadosti o vydanie zbrojného preukazu právna úprava spája s právoplatným odsúdením za trestný čin,   pre   ktorý   je   voči   sťažovateľovi   vedené   trestné   stíhanie   (nevyhovenie   žiadosti pre nesplnenie podmienok), keďže predmetné konanie bolo iba prerušené.

Z uvedených   dôvodov   rozhodol   ústavný   súd   o odmietnutí   sťažnosti   sťažovateľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Nad   rámec   ústavný   súd   poznamenáva,   že   z   ústavnoprávneho   hľadiska   by v skutkových okolnostiach prípadu sťažovateľa bola relevantnou skôr námietka porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pod ktorú by sťažovateľ mohol subsumovať argumentáciu týkajúcu sa potenciálne arbitrárneho výkladu a aplikácie dotknutej právnej normy. Túto by však bolo možné v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu uplatniť až po vyčerpaní dostupných účinných prostriedkov nápravy poskytovaných právnou úpravou (uplatnenie ochrany   svojho   základného   práva   po   ukončení   správneho   konania   primárne   v rámci správneho   súdnictva   prostredníctvom   namietanej   nezákonnosti   v   postupe   správneho orgánu).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2015