znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 582/2015-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2016 v senátezloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčikao sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkouJUDr. Evou Borovskou, advokátska kancelária, Štefánikova 7, Bratislava, vo vecinamietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súduBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 268/1995 a postupom Krajského súduv Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 604/2014 po právoplatnosti nálezuÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 2/2011 zo 6. apríla 2011 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava Iv konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 268/1995 a postupom Krajského súdu v Bratislavesp. zn. 4 Co 604/2014 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republikysp. zn. I. ÚS 2/2011 zo 6. apríla 2011 p o r u š e n é b o l o.

2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v afinančné zadosťučinenie v sume 500 €(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava Ip o v i n n ý vyplatiť mudo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v afinančné zadosťučinenie v sume 500 €(slovom päťsto eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť mu do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovyprávneho zastúpenia v sume 177,86 € (slovom stosedemdesiatsedem eur a osemdesiatšesťcentov) a Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovyprávneho zastúpenia v sume 177,86 € (slovom stosedemdesiatsedem eur a osemdesiatšesťcentov), a to všetko na účet advokátky JUDr. Evy Borovskej, advokátska kancelária,Štefánikova 7, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. III. ÚS 582/2015-10 z 18. novembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súduBratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 268/1995a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Co 604/2014po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 2/2011 zo 6. apríla 2011(právoplatnosť 17. mája 2011).

Následne ústavný súd 9. decembra 2015 vyzval okresný súd a krajský súdna vyjadrenie sa k vecnej stránke prijatej sťažnosti, zaslanie relevantného súdneho spisua oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 5. februára 2016. V jehoprílohe sa nachádzal súdny spis a podrobná chronológia úkonov okresného súdui účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnostipo právoplatnosti (17. mája 2011) už uvedeného nálezu ústavného súdu:

„- dňa 10.06.2011 sa konalo pojednávanie na OS Bratislava 1, odročené,

- dňa 10.06.2011 doručené odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu OS Bratislava I č.k. 19C/268/1995-200 z 16.05.2011 v spojení s uznesením OS Bratislava I

.k. 19C/268/1995-183 z 14.04.2011,

- dňa 20.06.2011 sa konalo pojednávanie OS Bratislava I, vyhlásený rozsudok,

- písomné vyhotovenie rozsudku doručené dňa 29.07.2011 právnemu zástupcovi navrhovateľa a dňa 26.07.2011 odporcovi, rozsudok vo vyhovujúcej časti nadobudol právoplatnosť dňa 16.08.2011, v zamietajúcej časti napadnutý odvolaním navrhovateľa doručeným súdu dňa 12.08.2011,

- dňa 23.08.2011 zasielaná výzva odporcovi na vyjadrenie sa k odvolaniu navrhovateľa,

- dňa 25.08.2011 vydané uznesenie OS Bratislava I č.k. 19C/268/1995-224, ktorým bolo navrhovateľovi uložené zaplatiť súdny poplatok,

- dňa 12.09.2011 doručené vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa, dňa 14.09.2011 doručené odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu OS Bratislava I č.k. 19C/268/1995-224 z 25.08.2011,

- dňa 19.10.2011 spis predložený KS v Bratislave na rozhodnutie o uznesení OS Bratislava I sp. zn. 19C/268/1995 z 14.04.2011 v spojení s opravným uznesením a na rozhodnutia o rozsudku z 20.06.2011 sp.zn. 19C/268/1995,

- Rozsudok KS v Bratislave č.k. 4Co/467/2011-234 z 20.06.2012, ktorým bol rozsudok OS Bratislava I zmenený v napadnutej zamietajúcej časti tak, že odporca je povinný zaplatiť úroky z omeškania vo výške 1231,09 eur do troch dní od právoplatnosti, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.07.2012,

- Dňa 29.06.2012 vydané uznesenie KS v Bratislave č.k. 4Co/467/2011-238, ktorým bolo uznesenie OS Bratislava I č.k. 19C/268/1995-200 a č.k. 19C/268/1995-183 zrušené,

- Dňa 29.06.2012 vydané uznesenie KS v Bratislave č.k. 4Co/467/2011-239, ktorým potvrdil uznesenie OS Bratislava I č.k. 19C/268/1995-224 z 25.08.2011,

- Dňa 13.07.2012 doručené právnou zástupkyňou navrhovateľa OS Bratislava I vyúčtovanie trov konania,

- Dňa 23.07.2012 doručené právnou zástupkyňou navrhovateľa OS Bratislava I doplnenie vyúčtovania trov konania o prílohu,

- 28.08.2012 pokyn sudkyne doručovať uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/468/2011-218 a sp.zn. 4Co/469/2011 právnemu zástupcovi navrhovateľa a odporcovi

- doručený ďalší písomný dodatok právneho zástupcu navrhovateľa k vyúčtovaniu trov konania + zaplatený súdny poplatok (uznesenie OS BA I č.k. 19C/268/1995-224 z 25.08.2011, ktorým súd vyrubil SP),

- dňa 27.09.2012 vydané uznesenie OS Bratislava I č.k. 19C/268/1995-253, ktorým súd rozhodol o trovách konania, uznesenie doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 19.10.2012 a odporcovi dna 08.10.2012,

- dňa 29.10.2012 doručené odvolanie právneho zástupcu navrhovateľa proti uzneseniu OS BA I č.k. 19C/268/1995-253 spolu s prílohami (listinnými dôkazmi),

- dňa 12.11.2012 doručuje OS Bratislava I odvolanie na vyjadrenie sa odporcovi,

- dňa 29.11.2012 doručil odporca vyjadrenie ku dovolaniu,

- dňa 17.12.2012 predložený spis KS v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní voči uzneseniu OS Bratislava I č.k. 19C/268/1995-253,

- dňa 29.04.2013 doručené písomné podanie právneho zástupcu navrhovateľa - čiastočné späťvzatie odvolania,

- dňa 11.12.2013 vrátil KS v Bratislave spis OS Bratislava I bez meritórneho rozhodnutia, s tým, že KS v Bratislave žiadal odstrániť nedostatok a to absenciu zápisnice z pojednávania zo dňa 30.04.2004 na NS SR,

- Dňa 07.08.2014 (úprava VSÚ) žiadosť OS Bratislava I adresovaná NS SR o zaslanie zápisnice z pojednávania z 30.04.2004 a podania právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 08.09.2005 ( podľa pokynu KS v Bratislave), žiadosť doručená NS SR dňa 11.08.2014,

- Dňa 02.09.2014 doručená odpoveď NS SR s tým, že doručuje zápisnicu z pojednávania, avšak podanie právneho zástupcu navrhovateľa sa v zbernom spise nenachádza,

- Dňa 05.09.2014 dodatočne doručené NS SR prílohy (zápisnica z pojednávania, podania PZN Z 08.09.2005 a z 06.02.2006),

- Dňa 05.09.2014 pokyn sudkyne vyhotoviť predkladaciu správu pre KS v Bratislave s tým, že jeho pokyn bol realizovaný a žiadané prílohy sú pripojené,

- Dňa 09.09.2014 spis doručený KS v Bratislave.“

V závere svojho vyjadrenia okresný súd vyjadril súhlas s upustením od ústnehopojednávania vo veci.

Vyjadrenie krajského súdu bolo ústavnému súdu doručené 28. decembra 2015.Z doručeného vyjadrenia vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

„... súdny spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 19C/268/1995 bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa (sťažovateľa) proti jeho uzneseniu č. k. 19C/268/1995-253 zo dňa 27. 09. 2012, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, dňa 17. 12. 2012 a bola mu pridelená sp. zn. 4Co/588/2012...

Dňa 27. 11. 2013 senát 4Co uvedený spis sp. zn. 19C/268/1995 vrátil bez rozhodnutia Okresnému súdu Bratislava 1 z dôvodu, že bol predložený nekompletný a o odvolaní sťažovateľa nebolo možné rozhodnúť. Po odstránení nedostatkov bol spis sp. zn. 19C/268/1995 Okresným súdom Bratislava I tunajšiemu súdu opätovne predložený dňa 09.09.2014 a bola mu pridelená nová sp. zn. 4Co/604/2014.

Vzhľadom na vysoký nápad a rozhodovanie vecí podľa poradia, v ktorom napadli (od najstarších), rozhodol senát 4Co... o odvolaní navrhovateľa (sťažovateľa) proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 19C/268/1995-253 zo dňa 27. 09. 2012 uznesením, ktorým napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil na neverejnom zasadnutí dňa 16.12. 2015.

Na záver vyjadrenia predsedníčka senátu 4Co, ktorý v danej veci konal a rozhodoval, uviedla, že predmetná vec sp. zn. 4Co/604/20I4, vzhľadom na vysokú zaťaženosť všetkých členov senátu, vyplývajúcu z vysokého nápadu vecí, a rozhodovanie podľa poradia, v ktorom napadli, bola rozhodnutú v primeranej lehote a bez prieťahov.“

Krajský súd vo svojom vyjadrení vyjadril súhlas s upustením od ústnehopojednávania vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v oznámení z 31. marca 2016 uviedla, že netrvána ústnom pojednávaní v uvedenej veci a súhlasí s upustením od ústneho pojednávaniavo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu a krajského súdu v označených konaniach.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bezzbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožnov obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súduodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiavšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osobydomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne ažprávoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorýznamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskehosúdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.

Zo sťažnosti vyplýva, že ústavný súd vo vzťahu k napadnutému postupu okresnéhosúdu svojím nálezom sp. zn. I. ÚS 2/2011 zo 6. apríla 2011 prikázal okresnému súdu konaťbez zbytočných prieťahov. Označený nález ústavného súdu nadobudol právoplatnosť17. mája 2011. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sa zaoberal len časťou napadnutéhokonania od 17. mája 2011.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojoudoterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súdzohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súdrozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasťprvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľnavrhovateľom, ústavný súd upresňuje, že predmetom konania v čase doručenia tejtosťažnosti bolo už len rozhodnutie o trovách konania (vo veci plnenia z poistnej zmluvy,pozn.), a preto konštatuje, že rozhodovanie o trovách možno zaradiť k štandardnej agendevšeobecného súdnictva a z tohto pohľadu nejde o právne zložitú vec. Tento záver platí ajo napadnutom konaní pred krajským súdom.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovanío tom, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd konštatuje, že nezistil závažné okolnosti nastrane sťažovateľa, ktoré by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania predokresným súdom, ako aj krajským súdom.

3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu a krajského súduv napadnutých konaniach.

K napadnutému postupu okresného súdu v konaní sp. zn. 19 C 268/1995 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 2/2011 zo 6. apríla 2011

Ústavný súd sa zaoberal z už uvedených dôvodov len časťou napadnutého konaniaod 17. mája 2011, pričom zistil, že okresný súd vo veci samej rozhodol rozsudkomz 20. júna 2011. Tento rozsudok okresného súdu vo veci samej bol zmenený rozsudkomkrajského súdu sp. zn. 4 Co 467/2011 z 20. júna 2012. Uznesením z 27. septembra 2012okresný súd rozhodol aj o trovách konania. Vzhľadom na podané odvolanie bol súdny spispredložený krajskému súdu 17. decembra 2012 a bol zaregistrovaný na krajskom súde podsp. zn. 4 Co 588/2012. Krajský súd však súdny spis vrátil okresnému súdu 11. decembra2013 z dôvodu, že bol predložený nekompletný, a preto nebolo možné rozhodnúťo odvolaní. Okresnému súdu trvalo približne trištvrte roka (do 9. septembra 2014), kým spisskompletizoval a opätovne predložil krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní, čím sadopustil zbytočného prieťahu v trvaní približne deväť mesiacov.

Vychádzajúc z uvedených zistení ústavný súd hodnotil postup okresného súduv kontexte celkovej dĺžky napadnutého konania 21 rokov, z toho viac ako štyri rokypo právoplatnosti označeného nálezu ústavného súdu, a dospel k záveru, že okresný súdnekonal dostatočne promptne, efektívne a neposkytol dostatočnú ochranu označenémuzákladnému právu sťažovateľa.

Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívnačinnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručenéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánunesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorýmsa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06,III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).

Za takúto nesústredenú činnosť okresného súdu považuje ústavný súd postupokresného súdu, ktorý predložil nekompletný súdny spis krajskému súdu na rozhodnutieo odvolaní sťažovateľa oproti uzneseniu okresného súdu (ktorým rozhodol o trováchkonania), v dôsledku čoho krajský súd vrátil súdny spis okresnému súdu na doplneniesúdneho spisu bez rozhodnutia o odvolaní.

Vychádzajúc z uvedeného, najmä však zistenej nečinnosti, nesústredenej činnostiokresného súdu a celkovej dĺžky trvania napadnutého konania, ktorá je z ústavnéhohľadiska neakceptovateľná, dospel ústavný súd k názoru, že doterajším postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 268/1995 v období po právoplatnosti nálezuústavného súdu sp. zn. I. ÚS 2/2011 zo 6. apríla 2011 došlo k zbytočným prieťahom, a týmaj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výrokunálezu).

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osobypodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatnýmrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, abyvo veci konal. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd už skorším nálezom prikázalokresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, ústavný súd užokresnému súdu neprikázal, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

K napadnutému postupu krajského súdu v konaní sp. zn. 4 Co 604/2014 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 2/2011 zo 6. apríla 2011

Keďže ústavný súd už preskúmal prvé dve kritériá v tej časti odôvodnenia tohtonálezu, kde sa zaoberal hodnotením postupu okresného súdu, zostávalo už len posúdiťsamotný postupu krajského súdu. Ako už bolo uvedené, krajskému súdu bola vecpredložená okresným súdom 17. decembra 2012 a bola jej pridelená sp. zn. 4 Co 588/2012.Krajskému súdu trvalo takmer rok (do 11. decembra 2013, keď vrátil súdny spis okresnémusúdu), kým zistil, že súdny spis okresného súdu je nekompletný, a preto nie je možnérozhodnúť o odvolaní sťažovateľa. Takýto postup krajského súdu nemožno v okolnostiachposudzovanej veci považovať za primeraný, keďže krajský súd si bol vedomý toho, že ideo konanie, ktoré začalo v roku 1995, preto ústavný súd dospel k záveru, že aj krajský súd sadopustil zbytočného prieťahu v trvaní jedného roka v rámci rozhodovania o odvolanísťažovateľa v napadnutom konaní. K tomuto záveru ústavný súd dospel aj na základe toho,že po opätovnom predložení súdneho spisu okresným súdom 9. septembra 2014 krajský súdrozhodol o odvolaní sťažovateľa až uznesením sp. zn. 4 Co 604/2014 zo 16. decembra 2015,teda po viac ako roku po opätovnom predložení už kompletného spisového materiálu.

Ústavný súd preto konštatuje, že k porušeniu označeného základného právasťažovateľa došlo aj postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.4 Co 604/2014.

Ústavný súd vzhľadom na to, že v čase rozhodovania o tejto sťažnosti už krajský súdo odvolaní rozhodol, neprichádzalo do úvahy, aby mu prikázal v označenom konaní konaťbez zbytočných prieťahov.

Spoločne k postupu okresného súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach

Nad rámec už uvedeného odôvodnenia ústavný súd považuje za potrebnékonštatovať, že vo svojej ustálenej judikatúre vychádza pravidelne z účelu konaniatýkajúceho sa porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa. Z tohtodôvodu ústavný súd v obdobných prípadoch už preskúmava súdne konanie iba na tomstupni, v ktorom v čase podania sťažnosti ešte prebieha konanie.

V danej veci ústavný súd prihliadal na to, že sťažnosťou na prieťahy bolo napadnutékonanie okresného súdu i krajského súdu po právoplatnosti jeho predchádzajúceho nálezu,ale vychádzal tiež z toho, že v čase podania sťažnosti aktuálne konal iba krajský súd, avšakz predloženého súdneho spisu ústavný súd zistil, že sa v ňom nenachádzajú doručenkytýkajúce sa ostatného uznesenia krajského súdu, čo nasvedčuje prieťahom zo stranyokresného súdu aj v období po rozhodnutí odvolacieho súdu. Preto v tomto prípade ústavnýsúd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku nálezu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume10 000 €, ktoré odôvodnil pretrvávajúcou právnou neistotou, celkovou dobou trvaniasúdneho konania, opísanou nečinnosťou a neefektivitou úkonov okresného súdu, ako ajkrajského súdu, ktorú pociťuje ako krivdu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétneokolnosti prípadu.

Vzhľadom na závery uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto nálezu,doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na zistené prieťahya nesústredenú činnosť v postupe oboch súdov, berúc do úvahy predmet konaniana okresnom súde a krajskom súde a všetky okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, žev čase rozhodovania o tejto sťažnosti už vec sťažovateľa bola právoplatne rozhodnutá,považoval ústavný súd priznanie sumy 500 € vo vzťahu k okresnému súdu a 500 €vo vzťahu ku krajskému súdu za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4zákona o ústavnom súde (bod 2 a 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré muvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňasťažovateľa si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 355,73 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpeniaadvokátkou pozostávajúce z odmeny advokátky, a vychádzal pritom z vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len„vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemernámesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 139,83 €. Ďalej má právna zástupkyňasťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,39 € za jeden úkon podľa vyhlášky.Advokátka je zároveň platcom DPH, preto sa (podľa § 18 ods. 3 vyhlášky) odmenaa náhrady zvyšujú o DPH. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi,takto predstavuje sumu 355,72 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd v polovici (177,86 €)a v druhej polovici (177,86 €) krajský súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkynesťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2016