znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 582/2014-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2014 predbežne prerokoval   sťažnosť   M.   M.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Jiřím   Zátopkom, Advokátska kancelária, Kukučínova 1, Martin, pre namietané porušenie jeho základného práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Martin   v konaní   vedenom pod sp. zn. 9 C 171/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra 2014   doručená   sťažnosť   M.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   pre namietané   porušenie   jeho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 171/2006.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   účastníkom   konania v postavení odporcu vedeného pred okresným súdom, a to na základe návrhu na zaplatenie 7 966,54 € z titulu neplatnej kúpnej zmluvy podaného 11. augusta 2006.

Sťažovateľ   uvádzajúc   podrobný   chronologický   prehľad   úkonov   konania   namieta neefektívny postup okresného súdu v predmetnom konaní, ktorý viedol trikrát k zrušeniu prvostupňového rozsudku. Podľa sťažovateľa je predmetné konanie poznačené zbytočným prieťahmi, v čom   vidí sťažovateľ porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľ v sťažnosti žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   171/2006 a priznal   mu   primerané finančné   zadosťučinenie   v sume   10   000   €,   ako   aj náhradu   trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 171/2006.

Ústavný   súd   v súvislosti   s priebehom   namietaného   konania   poukazuje na   to,   že vo veci   sťažovateľa   bolo   meritórne   rozhodnuté   rozsudkom   okresného   súdu   ako   súdu prvého stupňa z 23. júla 2014, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie 19. augusta 2014, teda   ešte   pred   podaním   jeho   sťažnosti   adresovanej   ústavnému   súdu,   ktorú   sťažovateľ doručil 2. septembra 2014.

Ústavný súd zistil, že podané odvolanie okresný súd zaslal na vyjadrenie právnemu zástupcovi   navrhovateľa   a uznesením   z 11.   septembra   2014   vyzval   odporcu   na úhradu súdneho   poplatku   za   podané   odvolanie.   Spis   s podaným   opravným   prostriedkom   bude po doručení vyjadrenia predložený odvolaciemu súdu.

Jednou   zo   základných   pojmových   náležitostí   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   je požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa   predišlo   zásahu do   základných práv,   a v prípade,   že už k zásahu došlo,   aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z   názoru,   že účelom   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu   právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr. II. ÚS 26/95).

Nadväzne   na   to   ústavný   súd   v rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 41/07, II. ÚS 46/07, I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08) prezentuje už ustálený záver, že základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   poskytuje   ochranu   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.

Okresný súd rozhodol vo veci sťažovateľky rozsudkom z 23. júla 2014 a uskutočnil všetky kroky potrebné na predloženie opravného prostriedku nadriadenému súdu.

Sťažnosť   sťažovateľa   obsahujúca   námietku   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom okresného súdu v namietanom konaní bola ústavnému súdu doručená až 2. septembra 2014, teda po prijatí meritórneho rozhodnutia okresného súdu v danej veci.

V čase podania sťažnosti už okresný súd nedisponoval právomocou vo veci konať, pretože táto bola uplatnením opravného prostriedku   prenesená na krajský   súd.   Okresný súd teda v danej etape konania nemôže ovplyvniť priebeh konania a ani porušiť základné právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy.   Prijatie   meritórneho   rozhodnutia,   jeho   doručenie   procesným   stranám   a následné predloženie podaného opravného prostriedku spolu so spisovým materiálom nadriadenému súdu predstavujú všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty sťažovateľa v konaní pred okresným súdom.

Možnosť domáhať sa ochrany základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu,   a   to   vo   vzťahu   k postupu   okresného   súdu,   bola pre sťažovateľa   časovo   ohraničená   obdobím,   počas   ktorého   prebiehalo   v   jeho   veci prvostupňové   konanie.   V tejto   súvislosti   považuje   ústavný   súd   za   náležité   pripomenúť známu zásadu rímskeho práva „bdelým patrí právo“.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne neopodstatnenú   vtedy,   ak   preskúmanie   namietaného   postupu,   resp.   rozhodnutia všeobecného   súdu   v rámci   predbežného   prerokovania   vôbec   nesignalizuje   možnosť porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať   po   prijatí   sťažnosti   na ďalšie   konanie   (I. ÚS 66/98,   II. ÚS   101/03, II. ÚS 104/04).

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti,   vychádzajúc   z   podstaty   a   účelu   základného práva   zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ústavný   súd sťažnosť   posúdil   ako   zjavne neopodstatnenú   a ako   takú   ju   v zmysle   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   po   jej predbežnom   prerokovaní   odmietol   (obdobne   napr. II. ÚS 24/06,   IV.   ÚS   26/07,   III.   ÚS 300/08, III. ÚS 190/2011).

Celkom   na   záver   ústavný   súd   považuje   za   potrebné   uviesť,   že   toto   rozhodnutie nebráni   sťažovateľovi   v tom,   aby   sa   opätovne   domáhal   na   ústavnom   súde   nápravy v prípade, ak by po prípadnom vrátení veci zo strany odvolacieho súdu na ďalšie konanie okresnému súdu dochádzalo v konaní k prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2014