znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 580/2014-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   V.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. Jindřichom Stoszekom,   Advokátska   kancelária,   Černyševského   26,   Bratislava,   vo veci   namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 243/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. V. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. augusta 2014 doručená sťažnosť P. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 243/2011.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   účastníkom   konania (navrhovateľom) vedeného Okresným súdom Malacky na základe návrhu na náhradu škody (jednorazového odškodnenia bolesti, sťaženia spoločenského uplatnenia a straty na zárobku) podaného pôvodne Okresnému súdu Bratislava IV, a to 5. marca 2006.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že v prvostupňovom konaní bol 15. februára 2011 prijatý   rozsudok,   ktorý   však   bol   napadnutý   odvolaním   a vec   24.   júna   2011   predložená krajskému súdu ako súdu odvolaciemu.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa krajský súd v odvolacom konaní „počas 3 rokov vôbec nekonal a do dnešného dňa ani po 3,5 roku vôbec nerozhodol“. Sťažovateľ sa preto ochrany svojich   práv   domáhal   podaním   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   adresovanej   predsedovi krajského súdu, ktorý ju vybavil listom z 11. júla 2014, v ktorom konštatoval dôvodnosť sťažnosti a zároveň prijatie vlastných opatrení na zjednanie nápravy.

Sťažovateľ   namieta,   že   odvolacie   konanie   v jeho   veci   je   poznačené   zbytočnými prieťahmi,   v čom   vidí   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na   základe   uvedeného   sa   sťažovateľ   domáha,   aby   ústavný   súd   rozhodol   o jeho sťažnosti   nálezom,   v ktorom   by vyslovil   porušenie jeho základného   práva   podľa   čl.   48 ods. 2 ústavy   postupom   krajského   súdu   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 2   Co 243/2011, prikázal krajskému súdu konať v označenej veci bez zbytočných prieťahov a priznal mu tiež finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj úhradu trov konania.

II.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu   práva   na verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   alebo porušovaniu   zásad   dôstojnosti   súdneho   konania   sudcami,   súdnymi   úradníkmi   alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní   adresovanú   predsedovi   krajského   súdu   podľa   §   62   a   nasl.   zákona   o súdoch, na ktorú tento reagoval listom z 11. júla 2014, v ktorom uznal opodstatnenosť sťažnosti a zároveň avizoval prijatie opatrenia pre účely ochrany základného práva sťažovateľa („vec budem naďalej sledovať z hľadiska jej bezprieťahovosti a plynulosti až do vrátenia spisu prvostupňovému súdu“).

Sťažnosť adresovanú ústavnému súdu doručil sťažovateľ už 18. augusta 2014, teda v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný účel. Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že sťažovateľ síce pred tým, ako sa obrátil na ústavný súd, uplatnil sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi krajského súdu, avšak za označených okolností realizácia právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovateľom nezabezpečuje dostatočný časový priestor   na   možnosť   všeobecnému   súdu   (krajského   súdu)   poskytnúť   základnému   právu sťažovateľa účinnú ochranu.

Preto v okolnostiach danej veci posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy v konaní   adresovanej   predsedovi   krajského   súdu   podľa   zákona   o   súdoch   zo   strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ak navyše predseda krajského súdu avizoval prijatie opatrení na odstránenie prieťahov v konaní.

Z tohto dôvodu kvalifikuje ústavný súd sťažovateľom   predloženú sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ako neprípustnú podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (obdobne III. ÚS 188/07 a III. ÚS 11/2013, III. ÚS 237/2014).

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v prípade   názoru o pretrvávaní zbytočných prieťahov v odvolacom konaní predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2014