SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 58/2015-31
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2015 v senátezloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu ĽubomíraDobríka o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, pre namietanéporušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 96/2008takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenompod sp. zn. 15 C 96/2008 p o r u š e n é b o l i.
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenompod sp. zn. 15 C 96/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu dodvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov)na účet advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)uznesením č. k. III. ÚS 58/2015-21 zo 17. februára 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietalporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojejzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného Bratislava I (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 96/2008 (ďalej len „napadnutékonanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní začatom 2. júla 2007vedenom pred okresným súdom je v procesnej pozícii žalobcu „o náhradu škody a nemajetkovej ujmy za prieťahy a nezákonné trestné stíhanie od roku 2002 pre vymyslený trestný čin dozorovou prokurátorkou OP Bratislava II“. Od podania žaloby uplynulouž viac ako 7 rokov, pričom napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené,čo u sťažovateľa vyvoláva dlhodobý stav právnej neistoty. Sťažovateľ ďalej uviedol,že okresný súd v označenom konaní koná neefektívne, vykonáva úkony, ktoré nevedúk meritórnemu rozhodnutiu vo veci, podľa jeho vyjadrenia okresný súd „... činil vo veci obštrukcie a v obštrukciách pokračuje v úmysle zmariť sťažovateľovi dosiahnutie zákonného a spravodlivého rozhodnutia vo veci samej“. K náprave vo veci nedošlo ani po podanísťažností predsedníčke okresného súdu z 25. mája 2009 a 27. septembra 2013. Sťažovateľ jetoho názoru, že v napadnutom konaní aj naďalej dochádza k zbytočným prieťahom.
Na základe týchto skutočností žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresnýsúd v napadnutom konaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právopodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby mu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a abymu priznal finančné zadosťučinenie v sume 7 500 €, ako aj úhradu trov konania.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom sp. zn.Spr. 3843/2014 doručeným ústavnému súdu 19. januára 2015, v ktorom okrem inéhouvádza:
„K samotnému priebehu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15 C/96/2008 uvádzam, že sa jedná o vec po faktickej i právnej stránke zložitú. Dôvodom sťažovateľovho spomínaného neskorého vytýčenia prvého pojednávania bolo namietanie miestnej príslušnosti tunajšieho súdu, o ktorej nakoniec rozhodoval Krajský súd v Bratislave. Ten uznesením č. k. 9 NcC/08-20 rozhodol, že na konanie vo veci je miestne príslušným tunajší súd a spis mu bol vrátený. Konanie sa ďalej predĺžilo potrebou zabezpečiť listinné dôkazy, konkr. zapožičať spisový materiál z Okresnej prokuratúry Bratislava II, z Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru Bratislava II, z Okresného riaditeľstva Policajného Zboru v Trnave a oboznámiť sa s uvedenými listinnými dôkazmi. Na celkovú dĺžku konania malo vplyv aj správanie sa účastníkov konania a svedkov, osobitne to, že sa nedostavovali na súdne pojednávania, resp. žiadali odročenie pojednávania z rôznych dôvodov. Navrhovateľ zároveň realizuje v priebehu konania všetky svoje procesné práva, podáva rôzne procesné návrhy, o ktorých je potrebné rozhodnúť, čo celé konanie predlžuje.“
K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľ stanovisko nezaujal.
Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu v konaní vedenompod sp. zn. 15 C 96/2008 zistil, že jeho priebeh bol takýto:
Okresnému súdu bola 2. júla 2007 doručená žaloba, ktorou sa sťažovateľ domáhalzaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy od Slovenskej republiky, zastúpenejMinisterstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Okresný súd predmetnú vec28. februára 2008 z dôvodu miestnej príslušnosti postúpil na ďalšie konanie Okresnémusúdu Bratislava II, ktorý s postúpením veci nesúhlasil, aby napokon Krajský súdv Bratislave uznesením sp. zn. 9 NcC 9/08 z 29. apríla 2008 určil, že miestne príslušnýmna prejednanie a rozhodnutie veci je okresný súd (súdny spis bol okresnému súdu vrátený7. mája 2008).
Po vyžiadaní s vecou súvisiacich spisov okresný súd 22. júla 2010 nariadil termínpojednávania na 26. október 2010, ktoré sa uskutočnilo, a pre účel ďalšieho dokazovaniabolo odročené na 3. február 2011. Okresný súd uznesením zo 17. januára 2011 pripustilzmenu petitu žalobného návrhu, pričom pojednávanie nariadené na 3. február 2011 saz dôvodu neúčasti účastníkov konania neuskutočnilo a bolo odročené na 17. marec 2011.Pojednávanie uskutočnené 17. marca 2011 bolo z dôvodu návrhu na rozšírenie účastníkovkonania na strane odporcu odročené na 9. jún 2011. Okresný súd uznesením z 11. apríla2011 pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka konania na strane odporcu – Ministerstvavnútra Slovenskej republiky. Pojednávania nariadené na 9. jún 2011, 22. september 2011a 24. november 2011 sa neuskutočnili, pričom prvé a tretie pojednávanie na základepožiadavky sťažovateľa. Neuskutočnilo sa ani pojednávanie nariadené na 9. február 2012z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, ktorého sa mal zúčastniť odporca. Pojednávanieuskutočnené 28. februára 2012 bolo odročené na neurčito „z dôvodu návrhu odporcu v 1. rade o zložení preddavku na trovy konania“.
Proti uzneseniu okresného súdu z 20. septembra 2012, ktorým bola sťažovateľoviuložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, sa sťažovateľ odvolal a súdny spis bolpredložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave, ktorý uznesenímsp. zn. 3 Co 561/2012 z 20. decembra 2012 odvolanie sťažovateľa odmietol. Po podanídovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5 Cdo 181/2013z 21. augusta 2013 zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 20. decembra2012 a okresného súdu z 20. septembra 2012 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.Okresný súd uznesením z 28. marca 2014 uložil sťažovateľovi povinnosť zložiťpreddavok na trovy konania, proti ktorému sa sťažovateľ odvolal a Krajský súd v Bratislaveuznesením sp. zn. 5 Co 385/2014 z 24. júna 2014 odvolanie odmietol.
Okresný súd 7. januára 2015 nariadil termín pojednávania vo veci na 28. apríl 2015.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bezzbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ideo právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahutýchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súduodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiavšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osobydomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadneaž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, abyv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupujev ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná arozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postupsamotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanejveci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom sťažovateľ je žalobcoma Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republikyžalovaným, ktorého predmetom je náhrada škody a nemajetkovej ujmy za nezákonné trestnéstíhanie, ústavný súd pripúšťa, že dĺžka konania mohla byť závislá od skutkovej či právnejnáročnosti prerokovávanej veci, hoci obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agendevšeobecného súdnictva. Napriek uvedenému ďalej dodáva, že samotnou skutkovoua právnou zložitosťou prerokovávanej veci však nie je možné ospravedlniť doterajšiu dĺžkunapadnutého konania.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, podľa ktoréhoústavný súd z pohľadu prieťahov posudzuje priebeh napadnutého konania. Okrem dvochžiadostí sťažovateľa, na základe ktorých boli termíny pojednávaní zrušené a nariadené nové,ústavný súd nezistil žiadne iné okolnosti, ktoré by bolo v súvislosti s dĺžkou konaniapotrebné pripísať na ťarchu sťažovateľa. Pokiaľ okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnostikonštatuje, že sťažovateľ „realizuje v priebehu konania všetky svoje procesné práva, podáva rôzne procesné návrhy, o ktorých je potrebné rozhodnúť, čo celé konanie predlžuje“, ústavný súd poukazuje na svoju štandardnú judikatúru (napr. III. ÚS 242/03,III. ÚS 341/2014), podľa ktorej za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesnýchpráv účastníkom konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosťv takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 dohovoru, bol samotný postup okresného súdu.
Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd prihliadalna § 100 ods. 1 prvú vetu OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súdi bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že okresný súd hneď na začiatkukonania pochybil, keď vec z dôvodu miestnej príslušnosti 28. februára 2008 postúpil naďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava II, no po jeho nesúhlase s postúpením Krajskýsúd v Bratislave uznesením z 29. apríla 2008 určil, že miestne príslušným na prejednaniea rozhodnutie veci je okresný súd, ktorému bol súdny spis vrátený 7. mája 2008. Od tohtomomentu bol okresný súd vo veci v zásade bez relevantného dôvodu úplne nečinný domarca 2010, keď vyžiadal s vecou súvisiace spisy. Nečinnosť okresného súdu trvala takmer2 roky.
Z vykonaných procesných úkonov okresného súdu v ďalšom priebehu ústavný súdzistil, že jeho postup v napadnutom konaní ako celku nebol dostatočne efektívny.O uvedenej skutočnosti svedčí najmä to, že v celom doterajšom priebehu konania, ktorézačalo 2. júla 2007, sa uskutočnili iba dve pojednávania, navyše bez vytvorenia konkrétnychpredpokladov na rozhodnutie v merite veci, pričom tento stav trvá až do súčasnosti.
V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju predchádzajúcu štandardnújudikatúru (napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 182/08), podľa ktorej zbytočné prieťahy v konanímôžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jehoneefektívnou činnosťou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedieefektívne k odstráneniu právnej neistoty.
Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že okresný súd v napadnutomkonaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľa na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právom na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto konštatuje, že doterajšímpostupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedené pod sp. zn. 15 C 96/2008, došlok zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlok porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 15 C 96/2008 konalbez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola do rozhodovania ústavného súduo sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 500€, ktoré odôvodnil „pocitom neistoty, bezmocnosti a beznádeje“ v súvislosti s neúmernoudĺžkou napadnutého konania.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiprípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jehoneodôvodnenú nečinnosť v trvaní takmer 2 rokov, berúc do úvahy predmet konaniana okresnom súde, správanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súdpovažoval priznanie sumy 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikliv dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátkou JUDr. EmíliouKorčekovou. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkov konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorábola 781 €.
Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za dva úkony právnej službyvrátane režijného paušálu v sume 269,58 € je nižšia ako suma vypočítaná ústavným súdompodľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov a neodporuje tejto vyhláške. Ústavný súd preto priznal sťažovateľovi úhradu trovkonania v sume uplatnenej jeho právnou zástupkyňou.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účetprávnej zástupkyni sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. apríla 2015