znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 58/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. P., Ž., a Ing. P. S., Ž., zastúpených advokátom JUDr. Ing.   J.   L.,   Advokátska   kancelária,   Ž.,   vo veci   namietaného porušenia   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky   a čl.   38   ods.   2   Listiny   základných   práv   a slobôd   a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 155/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. M. P. a Ing. P. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra 2012   doručená   sťažnosť JUDr.   M.   P.,   Ž.,   a Ing.   P.   S.,   Ž. (ďalej   len   „sťažovatelia“), pre namietané   porušenie   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej len   „dohovor“)   postupom Okresného   súdu   Žilina (ďalej len „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 2   C   155/2011   (ďalej   len   „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní uznesením z 28. júna 2011 vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil povinnosť sťažovateľom umožniť navrhovateľom   prístup   a právo   cesty   peši,   motorovým   vozidlom   k nehnuteľnostiam vo vlastníctve   sťažovateľov   a zároveň   uložil   povinnosť   zdržať   sa   akéhokoľvek   konania smerujúceho k zamedzeniu takéhoto prístupu a práva cesty. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že „podaním zo dňa 08.09.2011 žiadali, aby súd predbežné opatrenie v zmysle § 77 ods. 2 OSP zrušil“.

Sťažovatelia sú toho názoru, že „Okresný súd v Žiline porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline, č. k. 2C 155/2011, nakoľko o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia vôbec nerozhodoval za obdobie dlhšie ako jeden rok“.

Sťažovatelia tiež v sťažnosti uviedli, že „dňa 14.02.2012 sme podali sťažnosť do rúk predsedu Okresného súdu v Žiline, avšak bez výsledku“.

Sťažovatelia   v závere   svojej   sťažnosti   navrhujú,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   ich sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo JUDr. M. P. a Ing. P. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 2C 155/2011 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Žilina prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 2C 155/2011 konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. M. P. a Ing. P. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie každému po 3.000,- € (slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho zastúpenia vo výške 269,58   €   na   účet   právneho   zástupcu   JUDr.   Ing.   J.   L.,   advokát,   Ž.,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods.   1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci   v primeranej lehote“, preto v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II.   ÚS   55/98, I. ÚS 132/03).   Uvedené   obdobne   platí   aj   pre   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 38 ods. 2 listiny.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci, proti ktorému sťažnosť smeruje (v tomto prípade   okresnému   súdu),   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   základného   práva,   ktoré   označili sťažovatelia,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom tohto   orgánu   a   základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ako   aj   vtedy,   ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,   aby tento   orgán   (všeobecný   súd)   porušoval   uvedené   základné   právo,   pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, II. ÚS 76/06).

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne neopodstatnenú   aj   vtedy,   ak   preskúmanie   namietaného   postupu,   resp.   rozhodnutia všeobecného   súdu   v rámci   predbežného   prerokovania   vôbec   nesignalizuje   možnosť porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať   po   prijatí   sťažnosti   na ďalšie   konanie   (I. ÚS 66/98,   II. ÚS   101/03, II. ÚS 104/04).

Sťažovatelia v sťažnosti tvrdili, že okresný súd vo veci ich návrhu (z 8. septembra 2011)   na   zrušenie   nariadeného   predbežného   opatrenia   (z   28.   júna   2011)   v napadnutom konaní je viac ako rok nečinný, čím dochádza k porušovaniu ich označených práv.Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil nasledovné skutočnosti podstatné pre posúdenie veci. Sťažovatelia proti nariadenému predbežnému opatreniu podali v lehote odvolanie   (14.   júla   2011),   ktoré   okresný   súd   spolu   so   spisovým   materiálom   predložil Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) 24. októbra 2011. Krajský súd rozhodol o odvolaní   sťažovateľov   uznesením   sp.   zn.   10   Co 313/2011 z 25.   januára 2012 tak, že zmenil   rozhodnutie   okresného   súdu   o predbežnom   opatrení.   Proti   zmeňujúcemu rozhodnutiu krajského súdu bolo okresnému súdu doručené dovolanie 14. marca 2012, ktoré spolu   so   spisovým   materiálom   okresný   súd   predložil   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej republiky   (ďalej   len „najvyšší súd“)   19.   apríla 2012.   Najvyšší   súd   rozhodol   o dovolaní uznesením sp. zn. 4 Cdo 101/2012 z 28. mája 2012 tak, že zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. 10 Co 313/2011 z 25. januára 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uvedené uznesenie najvyššieho súdu bolo doručené okresnému súdu 2. júla 2012, ktorý obratom ten istý deň rozhodnutie najvyššieho súdu spolu so spisovým materiálom zaslal krajskému súdu na opätovné rozhodnutie. Vec sa v súčasnosti nachádza na krajskom súde.

Z uvedených   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   sťažovatelia   podali   odvolanie (14. júla   2011)   proti   nariadenému   predbežnému   opatreniu   na   okresnom   súde   skôr,   ako doručili svoj návrh (8. septembra 2011) na zrušenie toho istého predbežného opatrenia. Keďže okresnému súdu bolo doručené odvolanie skôr ako návrh na zrušenie predbežného opatrenia, nemožno mu vyčítať postup, ktorý smeroval k predloženiu podaného odvolania krajskému   súdu   na   rozhodnutie.   V konkurencii   dvoch   procesných   úkonov   smerujúcich k zrušeniu nariadeného predbežného opatrenia okresný súd správne nerozhodoval o návrhu na   zrušenie   predbežného   opatrenia,   pretože   odvolanie   proti   rozhodnutiu,   ktorým   bolo nariadené   predbežné   opatrenie,   má   prednosť   pred   návrhom   na   zrušenie   nariadeného predbežného opatrenia, a to z dôvodu, že pokiaľ pri odvolaní proti predbežnému opatreniu sa skúma, či boli splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie (teda, či existujú dôvody na jeho nariadenie), pri zrušení sa skúma to, či pominuli dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie   nariadené.   Keďže   o odvolaní   proti   predbežnému   opatreniu   nebolo   ešte právoplatne   rozhodnuté,   nie   je   možné   rozhodovať   o tom,   či   dôvody,   pre   ktoré   bolo nariadené, už pominuli alebo nie.

Vychádzajúc   z uvedených   záverov   je   ústavný   súd   toho   názoru,   že   existovala a existuje   prekážka,   pre   ktorú   okresný   súd   vo   veci   návrhu   sťažovateľov   na   zrušenie predbežného   opatrenia   v napadnutom   konaní   nemohol   a zatiaľ   ani   nemôže   rozhodnúť. Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   vychádzajúc   zo   svojich   zistení   o priebehu   napadnutého konania dodáva, že okresný súd postupoval v súlade s označenými právami sťažovateľov. Z uvedeného dôvodu ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi uvedenými v petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2013