znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 58/06-67

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. marca 2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť E. S., J. A., M. A., J. R. a A. R., všetci bytom R., B. M., V. M., J. P., J. P.,   J.   K.,   A.   K.,   V.   K.,   M.   K.,   E.   D.,   J.   K.   a A.   K.,   všetci   bytom   R.,   zastúpených advokátkou JUDr. J. M., K., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 596/99 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo E. S., J. A., M. A., J. R., A. R., B. M., V. M., J. P., J. P., J. K., A. K., V. K., M. K., E. D., J. K. a A. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 596/99   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 596/99   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. E. S., J. A., M. A., J. R., A. R., B. M., V. M., J. P., J. P., J. K., A. K., V. K., M. K., E. D., J. K. a A. K.   p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie každému vo výške po 50   000   Sk   (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   im   je   Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia E. S., J. A., M. A., J. R., A. R., B. M., V. M., J. P., J. P., J. K., A. K., V. K., M. K., E. D., J. K. a A. K. na účet advokátky JUDr. J. M. K., vo výške 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti E. S., J. A., M. A., J. R., A. R., B. M., V. M., J. P., J. P., J. K., A. K., V. K., M. K., E. D., J. K. a A. K. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. decembra 2005 doručená sťažnosť E. S., J. A., M. A., J. R. a A. R., všetci bytom R., B. M., V. M., J. P., J. P., J. K., A. K., V. K., M. K., E. D., J. K. a A. K., všetci bytom R. (ďalej len „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátkou   JUDr.   J.   M.,   K.,   pre   namietané porušenie   ich základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní o neplatnosť právneho úkonu vedenom pod sp. zn. 4 C 596/99.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že sú ako navrhovatelia účastníkmi konania o vyslovenie   neplatnosti   právneho   úkonu,   ktorým   boli   bytové   domy   v R.   prevedené z vlastníctva spoločnosti Z., a. s. v likvidácii, na spoločnosť L., a. s., ktorá tieto byty začala predávať nájomcom za trhové ceny (namiesto regulovaných cien podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení   neskorších   predpisov), resp.   tieto   byty   začala   ponúkať   tretím   osobám.   V čase podania návrhu bolo 47 navrhovateľov. Z dôvodu dlhotrvajúceho sporu väčšina nájomcov nakoniec   pristúpila   na cenu   bytu   stanovenú   vlastníkom   z dôvodu   vytvárania   tlaku   na nájomcov zastrašovaním predajom ich bytov tretím osobám. V súčasnosti sú na byty vedené exekučné   konania   z dôvodu,   že   spoločnosť   L.,   a.   s.   (vlastník   bytov),   si   neplnila   svoje daňové   a iné   finančné   povinnosti   voči   štátu. Do dnešného   dňa   nie   je   vec   právoplatne skončená. V konaní dochádza podľa názoru sťažovateľov k zbytočným prieťahom.

Sťažovatelia si uplatňujú priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške každému po 300 000 Sk. Svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zdôvodnili tým, že od podania návrhu do dnešného dňa sú v stave právnej neistoty.

Porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vidia sťažovatelia v tom, že konanie začaté na okresnom súde podaním návrhu z 15. apríla 1999 do dnešného dňa   nie   je   právoplatne   skončené   a   v konaní   dochádza   podľa   ich   názoru   k zbytočným prieťahom, čo spôsobuje stav ich právnej neistoty.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovatelia   navrhli,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 596/99 porušil základné právo sťažovateľov v rade 1.) až 9.) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 596/99 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľom priznáva primerané finančné zadosťučinenie nasledovne:

1. E. S. v sume 300.000,- Sk

2. J. A. a manželke M. A. v sume 300.000,- Sk

3. J. R. a manželke A. R. v sume 300.000,- Sk

4. B. M. a manželke V. M. v sume 300.000,- Sk

5. J. P. a manželke J. P. v sume 300.000,- Sk

6. J. K. a manželke A. K. v sume 300.000,- Sk

7. V. K. a manželke M. K. v sume 300.000,- Sk

8. E. D. v sume 300.000,- Sk

9. J. K. a manželke A. K. v sume 300.000,- Sk

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR.

Okresný   súd   Žilina   je   povinný   navrhovateľom   v 1.   -   9.   rade   nahradiť   trovy zastúpenia.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu, ktorý vo svojom vyjadrení z 15. februára 2006 uviedol prehľad vykonaných úkonov v danej právnej veci a konštatoval, že sťažovatelia sa obrátili na ústavný súd so svojou sťažnosťou v čase, keď súd už vo veci začal konať. Navrhuje nepriznať finančné zadosťučinenie a trovy konania   alebo   len   v obmedzenej   výške.   Taktiež   zákonná   sudkyňa   uviedla   prehľad   ňou vykonaných úkonov.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 7. marca 2006 súhlasil s upustením od ústneho pojednávania. Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom podaní z 22. februára 2006 taktiež súhlasila s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 58/06-50 zo 14. februára 2006 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 596/99, v rámci ktorého namietajú sťažovatelia zbytočné prieťahy, možno hodnotiť ako konanie, ktoré je náročné z hľadiska počtu účastníkov konania.

V rámci   druhého   kritéria   „správanie   účastníkov   konania“ ústavný   súd   konštatuje, že sťažovatelia svojím správaním neprispeli k celkovej dĺžke konania.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 4 C 596/99 ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa 15. apríla 1999 bol okresnému súdu podaný návrh na začatie konania.Dňa   19.   apríla   1999   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   navrhovateľov   na preukázanie nájomného vzťahu medzi navrhovateľmi a žalovaným v 1. rade a žalovaní boli vyzvaní na vyjadrenie k návrhu.

Dňa   19.   apríla   1999   okresný   súd   vyzval   Okresný   úrad   Ž.,   odbor   katastrálny, na zaslanie súvisiacich katastrálnych spisov.

Dňa 4. mája 1999 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 2. rade.Dňa   26.   mája   1999   bola   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   urgovaná   ohľadne preukázania nájomného vzťahu medzi navrhovateľmi a žalovanými.

Dňa 26. mája 1999 okresný súd urgoval žalovaného v 1. rade ohľadne vyjadrenia k žalobe pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa 1. júna 1999 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade k žalobe.

Dňa 7. júna 1999 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľov na zaujatie stanoviska k vyjadreniam žalovaných k žalobe.

Dňa 7.   júna 1999 bolo okresnému súdu   doručené   vyjadrenie právnej   zástupkyne navrhovateľov ohľadom preukázania nájomného vzťahu.

Dňa 1. septembra 1999 bol spis na základe zmeny rozvrhu práce pridelený do senátu JUDr. J. R.

Dňa   2.   februára   2000   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   urgovala   vydanie predbežného opatrenia.

Dňa   31.   októbra   2000   bol   na   základe   rozvrhu   práce   spis   pridelený   do   senátu Mgr. J. M.

Dňa   21.   novembra   2000   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   navrhovateľov na doplatenie súdneho poplatku.

Dňa 22. novembra 2000 okresný súd žiadal výpisy z obchodného registra týkajúce sa účastníkov konania.

Dňa 22. novembra 2000 sa okresný súd obrátil dopytom na Okresný úrad Ž., odbor katastrálny.

Dňa   22.   novembra   2000   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   navrhovateľov na upravenie žaloby.

Dňa   20.   decembra   2000   boli   okresnému   súdu   doručené   vyžiadané   výpisy z obchodného registra.

Dňa 10. januára 2001 bola okresnému súdu doručená odpoveď Okresného úradu Ž., katastrálneho odboru.

Dňa 26. apríla 2001 okresný súd vytýčil termín pojednávania na 23. máj 2001.Dňa 23. mája 2001 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní JUDr. J. S. (správca konkurznej   podstaty   žalovaného   v 2.   rade).   Na   pojednávaní   bolo   oznámené,   že došlo k zmene okruhu žalobcov z dôvodu, že niektorí odkúpili byty do svojho vlastníctva.Dňa 23. mája 2001 sa konalo pojednávanie.Dňa 18. júna 2001 správca konkurznej podstaty žalovaného v 2. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní stanovenom na 18. jún 2001.

Dňa 18. júna 2001 sa konalo pojednávanie.Dňa 23. júla 2001 sa konalo pojednávanie.

Dňa   24.   júla   2001   okresný   súd   požiadal   Okresný   úrad   Ž.,   odbor   katastra nehnuteľností, na zaslanie listu vlastníctva č. 1576.

Zo   16.   októbra   2002   sa   v spise   nachádza   úradný   záznam   o nahliadnutí   právnej zástupkyne navrhovateľov do spisu.

Z   21.   októbra   2002   sa   v spise   nachádza   úradný   záznam,   že   právna   zástupkyňa navrhovateľov žiada, aby okresný súd vyžiadal list vlastníctva č. 2182.

Dňa 24. októbra 2002 bolo okresnému súdu doručené podanie právnej zástupkyne navrhovateľov – zmena návrhu na začatie konania (z dôvodu, že niektorí z navrhovateľov uzavreli dohodu o odkúpení bytov).

Dňa   3.   apríla   2003   bola   okresnému   súdu   doručená   urgencia   účastníka   konania, aby okresný súd pokračoval v konaní.

Dňa   17.   apríla   2003   bola   okresnému   súdu   doručená   urgencia,   aby   pokračoval v konaní.

Dňa   5.   mája   2003   bola   okresnému   súdu   doručená   urgencia   právnej   zástupkyne navrhovateľov, aby súd pokračoval v konaní.

Dňa   20.   mája   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   správcu   konkurznej podstaty žalovaného v 2. rade, v ktorom žiada o vytýčenie termínu pojednávania.

Dňa 22. júla 2003 účastníčka konania A. K. požiadala okresný súd, aby konal vo veci.Dňa 23. júla 2003 okresný súd rozhodol o nariadení predbežného opatrenia. Konanie voči   navrhovateľom   v rade   25) až 40)   sa   zastavilo.   Okresný   súd uznesením   nepripustil zmenu žaloby navrhovanú podaním z 23. októbra 2002.

Dňa 27. októbra 2003 bolo okresnému súdu doručené podanie právnej zástupkyne navrhovateľov nazvané „Oprava návrhu a urgencia“.

Dňa   1.   marca   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   správcu   konkurznej podstaty žalovaného v 2. rade, ktorým žiadal o stanovenie termínu pojednávania.

Dňa 2. apríla 2004 účastníčka konania A. K. urgovala rozhodnutie okresného súdu vo veci.

Dňa 21. apríla 2004 sa účastníčka konania A. K. sťažovala na prieťahy v konaní.Dňa   26.   mája   2004   bola   okresnému   súdu   oznámená   zmena   adresy   právnej zástupkyne navrhovateľov.

Dňa   23.   júna   2004   účastníčka   konania   A.   K.   urgovala   vytýčenie   termínu pojednávania.

Dňa   2.   augusta   2004   správca   konkurznej   podstaty   žalovaného   v 2.   rade   urgoval vytýčenie termínu pojednávania.

Dňa   4.   augusta   2004   účastníčka   konania   A.   K.   urgovala   vytýčenie   termínu pojednávania.

Dňa 11. novembra 2004 právna zástupkyňa navrhovateľov požiadala okresný súd o konanie vo veci.

Dňa 27.   apríla   2005 bolo okresnému súdu   doručené   podanie   právnej zástupkyne navrhovateľov nazvané „Doplnenie a oprava návrhu“.

Dňa   18.   februára   2005   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   v Ž.   požiadalo okresný súd o zaslanie predbežného opatrenia.

Dňa   24.   februára   2005   okresný   súd   zaslal   uznesenie   o predbežnom   opatrení Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Ž.

Dňa 29. marca 2005 okresný súd oznámil právnym zástupcom účastníkov konania, že pojednávanie bude nariadené v treťom štvrťroku 2005.

Dňa 15. apríla 2005 okresný súd stanovil termín pojednávania na 26. september 2005 a vyzval   účastníkov,   aby   uviedli,   či   súhlasia   s prejednaním   veci   bez   nariadenia pojednávania.

Dňa 26. apríla 2005 bolo okresnému súdu doručené oznámenie právnej zástupkyne navrhovateľov, že nesúhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

Dňa 4. mája 2005 nahliadol do súdneho spisu zástupca žalovaného v 2. rade.Dňa 9. mája 2005 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie správcu konkurznej podstaty žalovaného v 2. rade.

Dňa 18. mája 2005 nahliadol do spisu splnomocnený zástupca žalovaného v 1. rade.Dňa 7. júna 2005 nahliadla do spisu a požiadala o vyhotovenie fotokópií pracovníčka Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ž. JUDr. M. P.

Dňa 9. augusta   2005 bolo okresnému   súdu   doručené podanie súdneho exekútora JUDr. J. K. – „Žiadosť o súhlas s predajom nehnuteľností“.

Dňa 31. augusta 2005 okresný súd uznesením rozhodol o zastavení konania o návrhu navrhovateľov v 1., 2., 5., 6., 7., 8., 9., 11., 12., 15., 16., 17. a 21. rade.

Dňa   7.   septembra   2005   okresný   súd   zrušil   termín   pojednávania   stanovený na 26. september 2005 z dôvodu konania krajskej porady sudcov.

Dňa 21. septembra 2005 nahliadol do spisu likvidátor žalovaného v 1. rade.Dňa 27. septembra 2005 okresný súd vyzval správcu konkurznej podstaty žalovaného v 2. rade na vyjadrenie, či súhlasí so späťvzatím návrhu voči žalovanému v 2. rade.Dňa 27. októbra 2005 okresný súd zastavil konanie voči žalovanému v 2. rade.Dňa 6. decembra 2005 okresný súd stanovil termín pojednávania na 20. január 2006.Dňa   11.   januára   2006   bol   v spise   urobený   úradný   záznam   o tom,   že   faxom   bol oznámený termín pojednávania právnej zástupkyni navrhovateľov vzhľadom na to, že si neprebrala zásielku poslanú poštou.

Dňa 19. januára 2006 právna zástupkyňa navrhovateľov oznámila okresnému súdu mená účastníkov, u ktorých došlo k skončeniu nájomného pomeru.

Dňa 20. januára 2006 sa uskutočnilo pojednávanie. Dňa 20. januára 2006 okresný súd zastavil konanie voči navrhovateľom v 17., 18. a 19. rade.

Dňa   30.   januára   2006   sa   konalo   pojednávanie.   Bol   vyhlásený   rozsudok,   ktorým sa žaloba zamietla.

Dňa 1. februára 2006 nahliadla do spisu pracovníčka právneho zástupcu žalovaného v 1. rade.

Ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 4 C 596/99 došlo k zbytočným prieťahom od 7. júna 1999 (výzva okresného súdu právnej zástupkyni navrhovateľov na zaujatie stanoviska k vyjadreniam žalovaných k žalobe) do 21. novembra 2000 (výzva na doplatenie súdneho poplatku), t. j. v trvaní 17 mesiacov, od 24. júla 2001 (okresný   súd   žiadal   výpis   z listu   vlastníctva)   do   23.   júla   2003   (uznesenie   o nariadení predbežného opatrenia), t. j. v trvaní 24 mesiacov, a od 23. júla 2003 (uznesenie o nariadení predbežného opatrenia) do 15. apríla 2005 (stanovenie termínu pojednávania), t. j. v trvaní 21 mesiacov. Celkové prieťahy v konaní predstavujú obdobie takmer 5 rokov, čo je ústavne neakceptovateľné,   preto na základe   uvedeného   dospel   ústavný   súd   k názoru,   že   bolo porušené   základné   právo   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu prikázal vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 596/99 konať.

Sťažovatelia si uplatnili priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške každému po 300 000 Sk. Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnili tým, že nekonaním okresného súdu sú v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľov a vyslovil porušenie ich základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v   konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 596/99 a prikázal okresnému súdu, ktorý ich právo   porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške po 50 000 Sk každému zo sťažovateľov. Ústavný   súd   vzal   do   úvahy   predmet   sporu, jeho   zložitosť   a dĺžku   jeho   trvania.   Výšku zadosťučinenia   stanovil   ústavný   súd   najmä   s ohľadom   na   zistené   obdobie   nečinnosti okresného súdu a na vyššie uvedené kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu.

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Sťažovatelia boli vo veci sčasti úspešní, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom.

Podľa   ustanovenia   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej   služby   je   jedna   šestina   výpočtového   základu   vo   veciach   zastupovania   pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa   oznámenia   Štatistického   úradu   Slovenskej   republiky   za   prvý   polrok   2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľov   si   podaním   z 22.   februára   2006   uplatnila   trovy právneho zastúpenia vo výške 5 302 Sk za dva úkony právnej služby.

Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľov odmenu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady   a napísanie sťažnosti. Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške 5 302 Sk (odmena za jeden úkon je 2 501 Sk plus režijný paušál 150 Sk za jeden úkon), ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľov. Uvedená   výška   trov   uplatnených   právnou   zástupkyňou   sťažovateľov   je   zjavne   nižšia ako suma, ktorú by si mohla uplatniť za zastupovanie účastníkov, ale nepresahuje takto vypočítanú čiastku.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 29. marca 2006