znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 58/05-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júna 2005 prerokoval   sťažnosť   JUDr.   J.   M.   a A.   M.,   obaja   bytom   Ž.,   zastúpených   advokátkou JUDr. L. P., K., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   Okresným súdom Bratislava II v konaní sp. zn. 14 Nc 45/97, a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti JUDr. J. M. a A. M., v ktorej namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Bratislava II v konaní sp. zn. 14 Nc 45/97   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára 2005 doručená sťažnosť JUDr. J. M. a A. M., obaja bytom Ž. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. L. P., K., ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaniach sp. zn. 14 Nc 45/97 a 19 C 215/97.

Ústavný súd na neverejnom zasadnutí uznesením č. k. III. ÚS 58/05-9 z 23. februára 2005 prijal sťažnosť sťažovateľov v časti, v ktorej sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní okresného súdu sp. zn. 14 Nc 45/97, na ďalšie konanie, pričom vo zvyšnej časti sťažnosť sťažovateľov odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že 16. apríla 1997 podali a 29. apríla 1997 upresnili na okresnom súde návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby   okresný   súd   zakázal   odporcom   nakladať   s nehnuteľnosťou   týkajúcou   sa   predmetu konania. Okresný súd v konaní sp. zn. 14 Nc 45/97 uznesením zo 16. mája 1997 vydal predbežné opatrenie a sťažovateľom uložil, aby v stanovenej lehote podali návrh na začatie konania vo veci samej, ktorý sťažovatelia podali 10. júla 1997 (konanie bolo vedené pod sp. zn. 19 C 215/97).

Okresný súd oznámil 24. novembra 1997 sťažovateľom, že vec sp. zn. 19 C 215/97 postupuje   Okresnému   súdu   Bratislava   I.   Uvedené   predbežné   opatrenie   nebolo   podľa tvrdenia sťažovateľov ku dňu podania sťažnosti doručené odporcom, a teda nenadobudlo právoplatnosť.

Sťažovatelia   opakovane   podaniami   napr.   z   22.   júna   1998,   3.   septembra   1998, 10. novembra 1998, 16. septembra 1999 a 7. apríla 2000 okresnému súdu a Krajskému súdu v Bratislave prejavili svoju nespokojnosť s postupom okresného súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovatelia   vo   svojom   návrhu   výroku rozhodnutia (petite) žiadali, aby ústavný súd vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní sp. zn. 14 Nc 45/97 a prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovatelia požadovali priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 200 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou z 31. marca 2005 požiadal predsedníčku okresného súdu, aby sa v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyjadrila k sťažnosti sťažovateľov. Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 20. apríla 2005 uviedla, že okresný súd sa po vydaní predbežného opatrenia 16. mája 1997   opakovane   pokúšal   doručiť   predmetné   uznesenie   odporcom,   ktorí   sa   na   adrese uvedenej sťažovateľmi nezdržiavali. Okresný súd po zistení adresy predmetné uznesenie odporcom   doručil   a uvedené   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť   4.   januára   2000. Predsedníčka   okresného   súdu   sa   vo   svojom stanovisku   zároveň   vyjadrila,   že   sťažnosť sťažovateľov považuje za nedôvodnú.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľov, stanoviska predsedníčky okresného súdu a najmä podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. 14 Nc 45/97, ktorý bol ústavnému súdu doručený 20. apríla 2005, ako aj spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 10 C 10/97, ktorý bol ústavnému súdu doručený 2. júna 2005, zistil, že uznesenie okresného súdu č. k. 14 Nc 45/97-10 zo 16. mája 1997, o ktorom sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nenadobudlo právoplatnosť, nadobudlo právoplatnosť 4. januára 2000 (č. l. 10 spisu sp. zn. 14 Nc 45/97).

Ústavný súd z prehľadu spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 10 C 10/97 ďalej zistil, že odporkyňa M. F. (ďalej len „odporkyňa“) prevzala predvolanie na pojednávanie stanovené na 1. júl 1999 a zaslané na adresu B., 29. júna 1999. V zápisnici z pojednávania Okresného súdu Bratislava I z 2. septembra 1999 vo veci sp. zn. 10 C 10/97 odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že „Ja bývam na ul....,... v tomto byte bývame aj s manželom“ (č. l. 39 spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 10 C 10/97), pričom následne v spise nie je uvedená zmena adresy pobytu odporkyne.

Z uvedených skutočností ústavný súd považoval za preukázané, že aj keď odporkyni nebolo vykázané doručenie uznesenia okresného súdu č. k. 14 Nc 45/97-10 zo 16. mája 1997,   ktoré   jej   okresný   súd   nariadil   zaslať   pokynom   z 13.   decembra   1999,   predmetné uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť   v zmysle   obligatórnych   náležitostí   požadovaných ustanovením   §   47   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku,   lebo   odporkyňa   sa   v dobe doručenia zdržiavala v mieste, kam jej bolo uvedené uznesenie adresované.

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia § 31a zákona o ústavnom súde „ak tento zákon neustanovuje inak a povaha   veci   to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku“.

Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho súdneho poriadku „kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania)“. Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku „ak ide o taký nedostatok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví“.

Zisťovanie procesných podmienok konania pred ústavným súdom upravuje zákon o ústavnom   súde   inštitútom   predbežného   prerokovania   (ustanovenie   §   25   zákona o ústavnom súde). Ustanovenie § 31a citovaného zákona o primeranom použití ustanovení Občianskeho   súdneho   poriadku   v konaní   pred   ústavným   súdom   nevylučuje   možnosť postupu   ústavného súdu   podľa   ustanovenia   §   103   Občianskeho   súdneho poriadku,   teda prihliadnuť kedykoľvek počas konania o sťažnosti na to, či sú splnené podmienky konania ustanovené   zákonom   o ústavnom   súde.   Ak   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní sťažnosti dodatočne zistí nesplnenie neodstrániteľnej podmienky konania pred ústavným súdom, konanie o sťažnosti zastaví podľa ustanovenia § 104 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku (napr. rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 202/02).

Vzhľadom na   právoplatnosť   uznesenia   okresného   súdu   č.   k.   14   Nc   45/97-10 zo   16.   mája   1997,   ktorá   nastala   4.   januára   2000,   sťažnosť   sťažovateľov,   ktorá   bola ústavnému súdu doručená 25. januára 2005, a ustálenú judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej   ústavný   súd   poskytuje   ochranu   základnému   právu   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   len   vtedy,   ak   bola   na   ústavnom   súde   uplatnená   v čase,   keď k porušeniu   označeného   práva   došlo   alebo   porušenie   v tomto   čase   ešte   trvalo   (napr. rozhodnutia I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00), vznikla prekážka v konaní podľa ustanovenia § 104 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku, ktorú nemožno odstrániť.

V zmysle ustanovenia § 36 zákona o ústavnom súde v spojení s ustanovením § 142 Občianskeho súdneho poriadku ústavný súd rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2005