znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 579/2015-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2016 v senátezloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčikao sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkouJUDr. Emílou Korčekovou, advokátska kancelária, L. Novomeského 25, Pezinok, vo vecinamietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenompod sp. zn. 14 C 135/2011 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.14 C 135/2011 p o r u š e n é b o l i.

2. Okresnému súdu Bratislava Ip r i k a z u j e,aby v konaní vedenompod sp. zn. 14 C 135/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiťtrovy konania v sume 294,08 € (slovom dvestodeväťdesiatštyri eur a osem centov) na účetadvokátky JUDr. Emílie Korčekovej, advokátska kancelária, L. Novomeského 25, Pezinok,do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. III. ÚS 579/2015-11 z 18. novembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietalporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojejzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalejlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 135/2011 (ďalej len „napadnutékonanie“).

Následne ústavný súd 9. decembra 2015 vyzval okresný súd na vyjadrenie sak vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústnehopojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 8. januára 2016. V jehoprílohe sa nachádzal súdny spis, vyjadrenie predsedníčky okresného súdu a vyjadreniezákonnej sudkyne s chronológiou úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutomkonaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

„24.8.2011 doručenie žaloby na Okresný súd Bratislava I,

15.12.2011 súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu,

13.1.2012 odporca podal stanovisko, že si musia zabezpečiť materiály a k veci sa vyjadria,

4.4.2012 odporca podal stanovisko k návrhu,

28.5.2012 súd doručoval stanovisko odporcu,

2.7.2012 odporca podal vyjadrenie,

12.9.2012 súd požiadal o zapožičanie spisov, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ v konaní a to ORPZ BA V ČVS ORP-1393/1-B5-2008,OS BA V sp. zn. 16C 230/2006, OS Pezinok 4C 1089/2008,

17.9.2012 oznámil OS BA V, že spis 16C 230/2006 nie je možné zapožičať, pretože je na KS v BA,

18.9.2012 oznámil OS Pezinok V emailom, že spis 4 C 1089/2008 nie je možné zapožičať, pretože je na KS v BA,

25.1. 2013 žiadosť súdu adresovaná OS BA V o zapožičanie spisu 16C 230/2006,

25.1. 2013 žiadosť súdu adresovaná OS Pezinok o zapožičanie spisu 4 C 1089/2008,

31.1.2013 OS BA V oznámil, že spis 16 C 230/2006 je na KS BA,

4.2.2013 oznámil mailom OS Pezinok, že spis 4C 1089/2008 / nie je možné zapožičať, pretože je na KS v BA z dôvodu odvolania voči rozsudku od 10.8.2012,

13.8.2013 súd opätovne žiadal zapožičať spis 4C 1089/2008 z OS Pezinok,

14.8.2013 došla odpoveď, že spis je stále na KS v BA,

2.7.2014 súd žiadal zapožičať spis 4C 1089/2008 z OS Pezinok a spis 16 C 230/2006 z OS BA V,

3.7.2014 bolo súdu oznámené, že spis 16C 230/2006 bude súdu zapožičaný po príchode sudcu z dovolenky t.j. po 21.7.2014

1.8.2014 bolo súdu oznámené, že spis 4C 1089/2008 nie je možné zapožičať pretože nie je právoplatný ukončený,

8.9.2014 OS BA V zapožičal spis 14C 135/2011,

16.10.2014 súd žiadal o zapožičanie spisu OS Pezinok 4C 1089/2008,

13. 4.2015 zaslal súd urgenciu o zapožičanie spisu OS Pezinok 4C 1089/2008,

14.4.2015 bolo mailom súdu oznámené, že spis OS Pezinok 4C 1089/2008 nie je možné zapožičať pretože je od 12.1.2015 na KS BA,

12.5.2015 pojednávanie bolo odročené z dôvodu nevykázania predvolania navrhovateľovi,

16.4.2015 a 21.5.2015 - súd opätovne žiadal o zapožičanie spisu ORPZ BA V ČVS :ORP-1393/1-B5-2008,

21.5.2015 žiadosť o zapožičania spisu OS Pezinok 4C 1089/2008,

22.5.2015 podal odporca doplnenie stanoviska,

9.6.2015 pojednávanie bolo odročené z dôvodu neprítomnosti účastníkov a nevykázania doručenia,

9.6.2015 navrhovateľ oznámil súdu dňa, že prevzal predvolanie na TP 9.6.2015 až po termíne pojednávania,

21.9.2015 doručené ospravedlnenie navrhovateľa a žiadosť o odročenie

22.9.2015 bolo pojednávanie odročené z dôvodu ospravedlnenej neúčasti N /ošetrenie člena rodiny- OČR/,

24.11.2015 sa konalo pojednávanie a boli vykonané výsluchy s tým, že pojednávanie odročené na 23.2.2016 za účelom zváženia dokazovania a oboznámenia sa s judikátom.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,ktorý mu bol zapožičaný a doručený 8. januára 2016, zistil aj ústavný súd.

Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že„vec je skutkovo náročná, pretože sa domáha posudzovania úradného postupu viacerých spisov iných súdov, ktoré sú ešte v konaní a nie je možné ich v rámci prípravy pojednávania zabezpečiť“.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení vyjadrila súhlas s upustenímod ústneho pojednávania vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu 25. januára2016 súhlasila s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavnýmsúdom.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bezzbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ideo právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahutýchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súduodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiavšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osobydomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadneaž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, abyv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postupsamotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanejveci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ žalobcom„o zaplatenie nemajetkovej ujmy“ a žalovaným Slovenská republika, ústavný súdkonštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecnéhosúdnictva, hoci ústavný súd pripúšťa, že dĺžka konania mohla byť čiastočne ovplyvnenáskutkovou náročnosťou prerokovávanej veci, keďže sťažovateľ svoj nárok opieralo nesprávny úradný postup v dvoch súdnych konaniach dvoch všeobecných súdova postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V.

2. V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní z hľadiskadruhého kritéria zistil ústavný súd určité okolnosti signalizujúce podiel sťažovateľa ako jehoúčastníka na narušení plynulosti konania. Uvedenú skutočnosť zohľadnil ústavný súdv rámci rozhodovania o sťažovateľom predostretej žiadosti o priznanie finančnéhozadosťučinenia. Ústavný súd má v tomto smere na mysli dve neúčasti sťažovateľana určených termínoch pojednávania, a to v uvedených prípadoch: odročenie pojednávaniaurčeného na 12. máj 2015 z dôvodu, že sťažovateľovi nebola zachovaná lehota na prípravupojednávania a pojednávania určeného na 9. jún 2015, kedy súd nemal vykázané doručeniepredvolania sťažovateľovi. V súvislosti s uvedenými dôvodmi odročenia ústavný súdkonštatuje, že okresný súd posielal predvolania na označené termíny pojednávanís dostatočným predstihom, a to v prvom prípade 27 dní pred termínom pojednávaniaa v druhom prípade 20 dní. Ďalšie pojednávanie určené na 22. september 2015 boloodročené pre ospravedlnenú neúčasť sťažovateľa na tomto pojednávaní z dôvodu„ošetrovaním člena rodiny“.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej v dôsledkuuplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženiekonania oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať aništátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). V súlade s toutojudikatúrou preto obdobia, v ktorých boli pojednávania odročené z dôvodov na stranesťažovateľa, bolo potrebné zohľadniť pri posúdení postupu okresného súdu a otázky, čidošlo k porušeniu označených práv sťažovateľa.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že okresný súd sa snažil zabezpečiťsúdne spisy od začiatku konania, na ktoré sa sťažovateľ vo svojej žalobe odvolával, alenekonal dostatočne efektívne a uspokojil sa s odpoveďami okresného súdu, že označenésúdne spisy sa nachádzajú na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“),namiesto toho, aby predmetné súdne spisy žiadal zapožičať od krajského súdu. Obdobneokresný súd viackrát žiadal zapožičať spis ČVS: ORP-1393/1-B5-2008 od Okresnéhoriaditeľstva Policajného zboru Bratislava V, avšak bezúspešne. V dôsledku takéhotopostupu možno konštatovať, že okresný súd v napadnutom konaní nekonal dostatočnesústredene a efektívne.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorejnielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecnéhosúdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnejneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, abyo jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07).

O nekoordinovanom postupe súdu svedčí skutočnosť, že okresný súd v napadnutomkonaní, ktoré trvá už viac ako štyri roky, úspešne vykonal len jedno pojednávanie vo veci,a to po viac ako štyroch rokov konania.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súdv napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právomna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlok porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlok porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 135/2011 konalbez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola do rozhodovania ústavného súduo sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume4 000 €, ktoré odôvodnil tým, že je súladná s rozhodovacou praxou Európskeho súdu preľudské práva (ďalej len,,ESĽP“). Podľa názoru ústavného súdu odôvodnenie požadovanéhofinančného zadosťučinenia je nedostatočné. Sťažovateľ v sťažnosti netvrdil, že pociťujeujmu v dôsledku právnej neistoty, v ktorej sa nachádza, len žiadal priznať finančnézadosťučinenie, ktorého výšku odôvodnil rozhodovacou praxou ESĽP.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jehoneefektívny postup, berúc do úvahy správanie sťažovateľa, ktoré v okolnostiach prípaduvykazuje znaky obštrukčného správania, a všetky okolnosti daného prípadu, ako ajskutočnosť, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenieujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp.záväznou medzinárodnou zmluvou, ústavný súd finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4zákona o ústavnom súde nepriznal (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd vychádzal aj z poznatkov o vlastnej rozhodovacej činnosti, a to počtupodaní sťažovateľa adresovaných ústavnému súdu, ktorých je v súčasnosti 117, a dospelk záveru, že charakter týchto podaní (sťažovateľ prevažne s výnimkou niekoľkých prípadovnamietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. analogické právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,evidentne s cieľom dosiahnuť primerané finančné zadosťučinenie) vykazuje v súhrne ajs poukazom na prístup sťažovateľa v jednotlivých konaniach všeobecných súdov účelovévyužívanie procesných práv v záujme dosiahnutia vyslovenia porušenia už uvedených jehopráv a následneho priznania finančného zadosťučinenia.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré muvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňasťažovateľa si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 294,08 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpeniaadvokátkou pozostávajúce z odmeny advokátky, a vychádzal pritom z vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len„vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemernámesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 139,83 €. Ďalej má právnazástupkyňa sťažovateľa nárok aj na náhradu režijného paušálu v sume 8,39 € za dva úkonypodľa vyhlášky vykonané v roku 2015.

Náhrada trov konania uplatnená sťažovateľom nepresahuje sumu, ktorú vypočítalústavný súd, preto ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v požadovanejsume 294,08 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účetprávnej zástupkyni sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2016