znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 579/2012-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. novembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť D. H., B., zastúpeného spoločnosťou L., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát JUDr. G. H., pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu v Bratislave č. k. 3 Cb/4/2010-271 z 8. februára 2012, ako aj návrh spoločnosti K., s. r. o., B.,   zastúpenej   Advokátskou   kanceláriou   JUDr.   R.   B.,   s.   r.   o.,   B.,   v mene   ktorej   koná advokátka   JUDr.   R.   B.,   na pristúpenie   ako   vedľajšieho   účastníka   do   konania   o tejto sťažnosti a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. H.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2012 doručená sťažnosť D. H., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“)   a práva   na spravodlivé súdne   konanie podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   uznesením   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   č. k. 3 Cb/4/2010-271   z 8.   februára   2012   (ďalej   aj   „napadnuté   rozhodnutie“),   ktorým   zamietol návrh   sťažovateľa   na   obnovu   konania   smerujúci   proti   časti   právoplatného   rozsudku krajského súdu sp. zn. 21 Cb/86/95 zo 17. apríla 2008.

Na   základe   odvolania   sťažovateľa   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 4 Obo 28/2012 z 30. marca 2012 napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdil.

Sťažovateľ   uviedol,   že „dôvodom   podania   tejto   sťažnosti   nie   je   skutočnosť,   ako rozhodol   Krajský   súd   v Bratislave   vo   veci   povolenia   obnovy   konania,   prípadne   ako rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky o odvolaní, ale skutočnosť, že počas celého konania sa súd nevysporiadal so zásadnou otázkou, že súd rozhoduje v nezákonnom zložení. Preto akékoľvek rozhodnutie súdu, ktorý rozhoduje v nezákonnom zložení, môže znamenať vždy iba nezákonné rozhodnutie, nakoľko bez ohľadu na to, ako rozhodne, vždy rozhodne v nesprávnom zložení. Preto jeho rozhodnutie je za každých okolností protiústavné, nakoľko sťažovateľ má ústavou garantované právo na to, aby o jeho veci rozhodol súd v správnom zložení.“. Sťažovateľ je toho názoru, že v predmetnej veci rozhodoval prvostupňový súd nesprávne obsadený, na čo viackrát, avšak bezúspešne poukázal.

V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy   Slovenskej republiky   a   práva na spravodlivé súdne   konanie podľa čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   právoplatným   uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cb 4/2010- 271, porušené boli.

Uznesenie Krjaksého súdu v Bratislave č. k. 3 Cb 4/2010-271, zrušuje a vracia vec na ďalšie konanie.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Cb/4/2010 z 8. februára 2012.

Ako   to   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak   túto   ochranu   neposkytujú   všeobecné   súdy.   Namietané   porušenie   niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na   konanie   o   nich.   Ústavný   súd   sa   pri   zakladaní   svojej   právomoci   riadi   zásadou,   že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,   že   ochrany   toho   základného   práva   alebo   slobody,   porušenie   ktorých   namieta,   sa sťažovateľ mohol domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci   na   jej   prerokovanie   (napr.   I.   ÚS   103/02,   III.   ÚS   70/02,   IV.   ÚS   115/07, IV. ÚS 203/09). Je to tak preto, že predovšetkým všeobecné súdy sú povolané na ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb, a až v prípade, ak nie je dosiahnutá   náprava   v   rámci   režimu   všeobecného   súdnictva,   môže   sa   uplatniť   ochrana poskytovaná ústavným súdom,   ale aj to iba   v obmedzenom   rozsahu z hľadiska   kritérií ústavnej   akceptovateľnosti   (m.   m.   II.   ÚS   55/98,   I.   ÚS   33/03)   sťažnosťou   namietaného rozhodnutia, resp. postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

Sťažovateľ   sa   ochrany   označených   práv   vo   vzťahu   k napadnutému   rozhodnutiu krajského   súdu   (ako   súdu   prvostupňového)   domáhal   podaním   opravného   prostriedku (odvolania), o ktorom najvyšší súd rozhodol tak, že toto rozhodnutie potvrdil. Z obsahu opravného   prostriedku   (strana   5   až   7)   tvoriaceho   prílohu   tejto   sťažnosti   vyplýva,   že sťažovateľ obsahovo totožnú námietku nesprávneho obsadenia krajského súdu vzniesol ako v odvolacom konaní, tak aj v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Keďže v danom prípade právomoc najvyššieho súdu preskúmať v rámci odvolacieho konania napadnuté rozhodnutie krajského súdu vylučuje v zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc ústavného súdu preskúmať totožné rozhodnutie, ústavný súd bez toho, aby sa vecne zaoberal opodstatnenosťou námietok vznesených sťažovateľom v sťažnosti, túto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Ústavnému súdu bol 25. októbra 2012 doručený návrh spoločnosti K., s. r. o., B., na pristúpenie   ako   vedľajšieho   účastníka   do   konania   o sťažnosti   sťažovateľa. Keďže ústavný súd túto sťažnosť už pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol, o tomto návrhu nerozhodol vzhľadom na spôsob skončenia veci.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. novembra 2012