znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 578/2015-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti H B H, a. s., Robotnícka 286, Považská Bystrica, zastúpenej spoločnosťou AK H.I.F., spol. s r. o., Radvanská 1, Bratislava, v mene ktorej   koná   advokát   a   konateľ   JUDr.   Dušan   Ivan,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31Cb 3/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti H B H, a. s., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. augusta 2015 doručená sťažnosť spoločnosti H B H, a. s., Robotnícka 286, Považská Bystrica (ďalej len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   spoločnosťou   AK   H.I.F.,   spol.   s r.   o.,   Radvanská   1, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Dušan Ivan, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 3/2013.

Z   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   je   účastníčkou   konania vo veci návrhu na zaplatenie sumy 54 676,96 € vrátane príslušenstva a zmluvnej pokuty, kde podala okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu 28. mája 2012.

Uvádzajúc chronologický prehľad úkonov predmetného konania sťažovateľka dôvodí, že v postupom okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom v konaní jednak ničím neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu, ako aj jeho neefektívnym postupom, v čom vidí sťažovateľka porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľka v rámci svojej argumentácie špecificky poukazuje na skutočnosť, že prvé pojednávanie vo veci uskutočnil okresný súd až po uplynutí troch rokov a dvoch mesiacov   od   podania   návrhu,   kde   pojednávanie   bolo   podľa   vyjadrenia   sťažovateľky zákonným sudcom odročené bez splnenia relevantných dôvodov.

Sťažovateľka dodáva, že ochranu svojho základného práva uplatnila prostredníctvom sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedníčke okresného súdu, ktorá bola z jej strany posúdená ako dôvodná, no nepriniesla sťažovateľke požadovaný efekt.

Sťažovateľka na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 3/2013, prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal jej náhradu trov právneho zastúpenia a tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom...

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jej   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Je objektívnou skutočnosťou, že v napadnutom konaní nepostupoval okresný súd v súlade   s požiadavkou   na   postup   súdu   bez   zbytočných   prieťahov,   čo   napokon   uznala aj samotná   predsedníčka   okresného   súdu.   Z obsahu   listu   predsedníčky   okresného   súdu sp. zn.   Spr   2057/2015   z   15.   apríla   2015,   ktorým   bola   vybavená   sťažnosť   sťažovateľky na prieťahy   v konaní,   je   však   zrejmé,   že   po   podaní   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní adresovanej   predsedníčke   okresného   súdu   boli   vo veci   sťažovateľky   prijaté   opatrenia pre účely   zabránenia   vzniku   ďalších   prieťahov.   Vo   veci   sťažovateľky bol   určený   termín pojednávania na 20. júl 2015, pojednávanie bolo síce odročené, avšak bezprostredne na to, na 21.   september   2015   bolo   pojednávanie   opätovne   nariadené,   sťažovateľka   však   sama vlastnou, aj keď neúmyselnou pasivitou jeho vykonanie zmarila.

Ústavný   súd   na   základe   uvedených   skutočností   dospel   k záveru,   že   sťažnosť na prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, ktorú sťažovateľka predsedníčke okresného súdu adresovala, bola efektívna a splnila požadovaný účel, keďže následne po uplatnení sťažnosti okresný súd obnovil plynulosť konania smerujúcu k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky.

V danej   situácii   by   ingerencia   ústavného   súdu   znamenala   duplicitné   poskytnutie ochrany základnému právu sťažovateľky zaručenému čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorého porušenie namieta, čo je v rozpore s primárnym účelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie ochrany   právam,   ktorých   porušenie   sa   namieta,   v prípadoch,   v   ktorých   ostatné   právne prostriedky nápravy zlyhali, respektíve neviedli k náprave.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako   to   je   uvedené   vo výroku   tohto   uznesenia,   a   ďalšími   návrhmi   sťažovateľky   sa   už nezaoberal.

Ústavný súd nad rámec záverom poznamenáva, že sťažovateľke v budúcnosti, pokiaľ dospeje   k presvedčeniu,   že   v posudzovanom   konaní   dochádza   opätovne   k narušeniu plynulosti postupu súdu zbytočnými prieťahmi, nič nebráni uplatniť opäť ochranu svojich práv prostredníctvom sťažnosti adresovanej ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2015