znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 578/2013-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 10. decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., P., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 52/09 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. S. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 9. septembra 2013 doručená sťažnosť Ing. J. S., L. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 52/09.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je „obeťou“ prieťahov v konaní okresného súdu, ktoré   je   vedené   pod   sp.   zn.   5   T   52/09,   a v rámci   neho   postupov   znalcov,   ktorí   boli do konania pribratí uznesením okresného súdu z 9. augusta 2011. Podľa názoru sťažovateľa tým, že znalci nevykonali vyšetrenie jeho „zdravotného stavu“ a ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nevypracovali znalecký posudok, podieľali sa na prieťahoch v namietanom konaní.

Sťažovateľ uviedol, že v danej veci podal 18. júna 2013 predsedníčke okresného súdu už druhú sťažnosť na prieťahy v konaní.

Sťažovateľ súčasne vyslovil názor, že za prieťahy v konaní okresného súdu nenesie žiadnu zodpovednosť, pretože „v rozhodnom období bol nemocným... a navyše z neúčasti na pojednávaniach sa opakovane ospravedlňoval aj dlhodobo nemocný advokát JUDr. Z. A., ktorý v dôsledku dlhoročnej a nevyliečiteľnej nemoci aj zomrel“. Okrem toho sťažovateľ dodal, že okresný súd mal o nemoci jeho advokáta vedomosť od roku 2008.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej tvrdil: „Sťažovateľ má zato, že ak by pribratí znalci do konania konali riadne, čestne a svedomito a profesionálne, neodignorovali im súdom uloženú   povinnosť,   tak   už   mohlo   byť   konanie   vedené   na   Okresnom   súde   Bratislava I v Bratislave zastavené, teda nemocný sťažovateľ sa nemusel obávať a psychicky strádať o výsledok   konania   a nemuselo   tak   dôjsť   ďalšiemu   zhoršeniu   zdravotného   stavu sťažovateľa, čo potvrdili aj výsledky posledných lekárskych vyšetrení... Konanie v danej veci   nie   je   zložité   po   skutkovej   a   ani   po   právnej   stránke.   Vec   má   pre   sťažovateľa mimoriadny   význam.   Stav   neistoty   a   bezmocnosti   sťažovateľa   o   výsledok   konania   na Okresnom súde Bratislava I aj naďalej v čase podania ústavnej sťažnosti trvá. Vzhľadom na dĺžku konania a skutočnosť, že sťažovateľ nebol vo veci doposiaľ kontradiktórne vypočutý súdom, aj napriek jeho viac násobnému dostaveniu sa na pojednávania, ktoré však boli súdom odročené, sťažovateľ tvrdí, že konanie vinou súdu a v dôsledku fatálnej nečinnosti znalcov doposiaľ nenaplnilo požiadavku primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Sťažovateľ   zastáva   názor,   že   v namietanom   prípade   by   ústavný   súd   nemal   jeho sťažnosť odmietnuť z dôvodu, že bola podaná len formálne a že porušovateľovi jeho práv nebol poskytnutý dostatočný priestor na nápravu. Podľa jeho názoru časový úsek tri mesiace (od podania sťažnosti predsedníčke okresného súdu do podania sťažnosti ústavnému súdu) na odstránenie nečinnosti je potrebné považovať za dostatočný a primeraný.

Sťažovateľ zdôraznil, že primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ktoré žiada,   je   v zhode   aj   s judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva, „najmä   ak porušovateľ   si   zanedbal   povinnosť   dohľadu   a   dozoru   nad   rýchlym   vypracovaním znaleckého posudku, ktorý nariadil uznesením ešte dňa 09. 08. 2012, teda pred viac ako 2- mi rokmi“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1.   Základné   právo   Ing.   J.   S.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené podľa čl..48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a právo prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   Bratislave   konaní   č. k. 5 T 52/09   a nečinnosťou znalcov pribratých do konania uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09. 08. 2011 porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava I v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k. 5 T 52/09 konal bez zbytočných prieťahov

3. Ing. J. S. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- € (slovom: päťtisíc euro), ktoré je Okresný súd Bratislava I v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4.   Ing.   J.   S.   priznáva   úhradu   trov   konania   v   sume   269,58   €   (slovom: dvestošesťdesiatdeväť euro a 58/100 centov), ktoré je Okresný súd Bratislava I v Bratislave povinný   zaplatiť   na   účet   jeho   právnej   zástupkyne   advokátky   JUDr.   E.   K.,   do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“ II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) návrh (v danom prípade sťažnosť) predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07, III. ÚS 20/09).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh je zjavné, že sťažovateľ namieta prieťahy v postupe okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 52/09. Pokiaľ ide o dôvody sťažnosti, sťažovateľ explicitne uvádza, že k prieťahom v konaní dochádza v súvislosti so zdĺhavým znaleckým dokazovaním, keď znalci boli do konania pribratí uznesením okresného súdu z 9. augusta 2011. Podľa vyjadrenia sťažovateľa ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu (9. septembra 2013) nebolo znalecké dokazovanie ukončené.

V súvislosti s námietkou sťažovateľa ústavný súd zistil, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti   ústavnému   súdu   podal   sťažnosť   predsedníčke   tamojšieho   súdu   18.   júna   2013 (prostredníctvom mailu), ktorú doplnil 21. júna 2013 a 5. septembra 2013. Podľa zistení ústavného súdu inú sťažnosť na prieťahy v konaní sťažovateľ v danej veci nepodal a ani ju nepredložil ako dôkaz o tom, že ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   sa   už   na   všeobecnom   (okresnom)   súde   domáhal. Z obsahu sťažnosti z 18. júna 2013 nepochybne vyplýva, že jediný argument vzťahujúci sa na námietku o prieťahoch v konaní okresného súdu bolo tvrdenie sťažovateľa o nečinnosti znalcov.

Ústavný   súd   konštatuje, že na sťažnosť   sťažovateľa   odpovedala podpredsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr. 2162/2013 z 18. júna 2013 (zrejme nesprávne uvedený dátum,   pozn.),   v ktorom   reagovala   na   výslovnú   námietku   sťažovateľa.   V rámci   svojho vyjadrenia   podpredsedníčka   okresného   súdu   konštatovala,   že   znalci   z odvetvia zdravotníctva   boli   do   konania   pribratí   9.   augusta   2011   pre   účely   znaleckého   skúmania zdravotného   stavu   sťažovateľa   ako   obžalovaného.   Z dôvodu   podaného   opravného prostriedku   proti   uzneseniu   o pribratí   znalcov   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu v Bratislave na rozhodnutie. Dňa 2. mája 2013 bol spis doručený znalcom, ktorí sťažovateľa predvolali na vyšetrenie na 18. jún 2013 a z dôvodu jeho neúčasti na úkone opakovane na 16. júl 2013. Napokon znalecké vyšetrenie sa uskutočnilo 10. septembra 2013 a podľa zistení ústavného súdu bol 15. novembra 2013 znalecký posudok predložený okresnému súdu.   Ústavný   súd   navyše   zistil,   že   na   9.   január   2014   bol   určený   termín   predbežného prerokovania obžaloby.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   pred   podaním sťažnosti   ústavnému   súdu   využil   možnosť   postupu   podľa   § 62   a nasl.   zákona č. 757/2004 Z. z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o súdoch“)   a   podal   predsedníčke   okresného   súdu   sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá sa výslovne týkala prieťahov v konaní v súvislosti so znaleckým dokazovaním.

Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ   právo   podľa   citovaného   ustanovenia   zákona   o súdoch,   sa   v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný právny prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii   a ktorý   ešte   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   aj úspešne využil. Predsedníčka   okresného   súdu   na   sťažnosť   odpovedala   listom   sp.   zn.   Spr.   2162/2013 z 18. júna 2013, v ktorom sťažovateľovi ozrejmila úkony okresného súdu, činnosť znalcov a správanie   sťažovateľa   a ich   vplyv   na   postup   okresného   súdu   v otázke   znaleckého dokazovania. V tejto súvislosti podpredsedníčka okresného súdu konštatovala, že znalecké vyšetrenie   sa   uskutočnilo   10.   septembra   2013   a že   predpokladaný   termín   predloženia znaleckého   posudku   je   stanovený   na   druhú   polovicu   októbra   2013.   Napokon   znalecký posudok bol okresnému súdu predložený 15. novembra 2013.

Z uvedeného   vyplýva,   že   sťažnosť   podaná   predsedníčke   okresného   súdu 18. júna 2013   sa   prejavila   ako   účinný   prostriedok   nápravy   a splnila   svoj   účel,   keďže znalecké dokazovanie, ktorého trvanie sťažovateľ namietal, bolo ukončené vypracovaním znaleckého posudku a jeho predložením okresnému súdu 15. novembra 2013.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa z nej vyplývajúcimi.

Nad   rámec   odôvodnenia   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   považuje   za   potrebné poznamenať,   že   v prípade,   ak   by   postupom   okresného   súdu   v danej   veci   dochádzalo k zbytočným prieťahom, sťažovateľ má možnosť opätovne podať sťažnosť ústavnému súdu, a to   už   bez   toho,   aby   musel   opäť   podať   ďalšiu   sťažnosť   na   nečinnosť   predsedníčke okresného   súdu.   Uvedený   názor   ústavný   súd   zakladá   na   tom,   že   aj   napriek   tomu, že aktuálna   sťažnosť   bola   výslovne   zameraná   len   na   nečinnosť   znalcov,   je   v ďalšom potrebné prihliadnuť   na   doterajšiu   dĺžku   trestného   konania,   ktoré   na   okresnom   súde prebieha od roku 2009.

Na   základe   uvedených   skutočností   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2013