znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 576/2017-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Marian Dzuroška, s. r. o., Hviezdoslavova 468/31, Rimavská Sobota, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Marian Dzuroška, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 268/2014 (predtým vedenom Okresným súdom Brezno pod sp. zn. 3 C 122/2011) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2017 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „navrhovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 268/2014 [(ďalej aj „napadnuté konanie“), (predtým vedenom Okresným súdom Brezno pod sp. zn. 3 C 122/2011“)].

2. Sťažovateľ skutkový stav v sťažnosti takto opísal:

«Žalobou doručenou Okresnému súdu v Brezne dňa 22. 07. 2011 /spolu aj s manželkou ⬛⬛⬛⬛ / a zmenou jej petitu z 03. 10. 2011 sa na žalovaných 1/

, 2/ a 3/ ⬛⬛⬛⬛ domáham určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 24. 06. 2011 v priestoroch Notárskeho úradu JUDr. Márie Ježkovej, so sídlom v Brezne, Nám. M R. Štefánika č. 48, osvedčená notárskou zápisnicou č. N 163/2011, NZ 23427/2011 NC R1 s 24032/2011 zo dňa 24. 06. 2011.

Po vykonaní dokazovania Okresný súd v Brezne rozsudkom sp. zn. 3 C/122/2011-359 z 25. 04. 2012 rozhodol tak, že /„citujem“/:

I./ Súd určuje, že dobrovoľná dražba konaná dňa 24. 06. 2011 na Notárskom úrade JUDr. Ježkovej - notárky, so sídlom v Brezne, M. R. Štefánika 48, osvedčená Notárskou zápisnicou N 163/2011, Nz 23427/2011 zo dňa 24.06 2011, ktorej predmetom bol 2-izbový byt s príslušenstvom, byt č., vo vchode č., na 3. poschodí, nachádzajúci sa vo, na ulici, súpisné číslo, vedený na LV č., Správy katastra Brezno, pre katastrálne územie je neplatná.

II./ Odporcovia v 1/, 2/ a 3/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu SR, na účet Okresného súdu v Brezne súdny poplatok za návrh v sume 99,55 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III./ Odporcovia v 1/, 2/ a 3/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi navrhovateľov v 1/a 2/ rade v sume 653,73 € v lehote 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku, na číslo účtu: ⬛⬛⬛⬛.

Proti tomuto rozsudku Okresného súdu v Brezne podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/, na základe ktorého Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 14 Co 277/2012-396 z 12. 12. 2012 napadnutý rozsudok Okresného súdu v Brezne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uvedené uznesenie aj so spisovým materiálom obdržal Okresný súd v Brezne dňa 21. 01. 2013. Od uvedenej doby všeobecné súdy vo veci nekonali plynule a bez prieťahov.

Od 21. 01. 2013, kedy sa na základe vyššie uvedeného uznesenia odvolacieho súdu vec vrátila na ďalšie konanie a rozhodnutie Okresnému súdu v Brezne tento (napriek mojim písomným žiadostiam z 15. 04. 2013, z 22. 01. 2014) až do 12. 09. 2014, kedy boli sudcovia Okresného súdu v Brezne uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 NcC 35/2014-840 vylúčení z prejednania a rozhodnutia v tejto veci a vec bola prikázaná na prejednanie Okresnému súdu v Rimavskej Sobote vôbec nevytýčil pojednávanie a nezrealizoval dokazovanie v intenciách uznesenia odvolacieho súdu /Krajského súdu v Banskej Bystrici/ sp. zn. 14 Co 277/2012-396 z 12. 12. 2012. Z uvedeného je nepochybné, že Okresný súd v Brezne napriek mojim písomným žiadostiam a sťažnostiam a záväznému pokynu odvolacieho súdu efektívne nekonal a nepojednával viac ako 17 mesiacov.

V tomto trende pokračuje aj Okresný súd v Rimavskej Sobote, ktorému na základe vyššie citovaného Uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 NcC 35/2014-840 z 12. 09. 2014 bola vec Okresného súdu v Brezne na ďalšie konanie odstúpená dňa 10. 10. 2014 Od uvedenej doby Okresný súd v Rimavskej Sobote prvýkrát vytýčil pojednávanie v tejto veci po jednom roku a to na deň 12. 10. 2015, ktoré následne bez pojednávania odročil na deň 24. 11. 2015.

Ani toto pojednávanie sa neuskutočnilo a súd ho odročil na neurčito.

Ďalšie pojednávanie Okresný súd v Rimavskej Sobote vytýčil až na deň 22. 06. 2016 /t. j. po polroku od ostatného vytýčeného, ale neuskutočneného pojednávania/ avšak ani toto pojednávanie sa z dôvodu žiadosti právnej zástupkyne žalovaného 2/ o odročenie pojednávania neuskutočnilo. Ani pojednávanie vytýčené na deň 19. 10. 2016 sa nekonalo. Napriek celému radu písomných žiadostí o urýchlenie konania vo veci adresovaných všeobecným súdom, vrátane predsedovi Okresného súdu v Rimavskej Sobote /ide napr. o písomné žiadosti z 15. 04. 2013, 22. 01. 2014, 09. 02. 2015, 07. 12. 2016, 13. 01. 2017, 22. 02. 2017/ nečinnosť súdu pokračovala. Preto som sa nakoniec rozhodol podať dňa 06. 09. 2016 trestné oznámenie na zákonnú sudkyňu na Okresnej prokuratúre v Brezne.

V súhrne je možné konštatovať, že od 22. 07. 2011 do dnešného dňa všeobecné súdy vo veci meritórne nerozhodli a sú takmer 6 rokov neefektívne a nečinné.»

3. Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu v Rimavskej Sobote vo veci 13 C 268/2014 (predtým postupom Okresného súdu v Brezne vo veci sp. zn. 3 C 122/2011) porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd v Rimavskej Sobote konal vo veci vedenej pod sp. zn. 13 C 268/2014 bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 30. 000,00 € (slovom: tridsaťtisíc Euro), ktoré je Okresný súd Rimavská Sobota (prípadne spoločne a nerozdielne s Okresným súdom Brezno) povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Okrem uvedeného sťažovateľ žiadal priznať aj úhradu trov konania.

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

10. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

11. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 268/2014 mali podľa neho vzniknúť zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

12. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).

13. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

14. V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).

15. Ústavný súd zo sťažnosti a z predloženého súdneho spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 13 C 268/2014 zistil, že priebeh napadnutého konania bol takýto: Okresnému súdu Brezno bol 22. júla 2011 doručený návrh sťažovateľa a jeho manželky, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej 24. júna 2011.

Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Brezno rozsudkom sp. zn. 3 C 122/2011 z 25. apríla 2012 rozhodol tak, že predmetnú dobrovoľnú dražbu určil za neplatnú. Po podanom odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 14 Co 277/2012 z 12. decembra 2012 napadnutý rozsudok Okresného súdu Brezno zrušil a 18. januára 2013 mu vec vrátil na ďalšie konanie.

V ten istý deň zákonná sudkyňa do súdneho spisu založila svoju písomnú námietku zaujatosti vo veci na základe sťažnosti proti nej adresovanej predsedovi krajského súdu, ktorej obsah považovala za nepravdivý, zavádzajúci a hrubo urážajúci.

Okresný súd Brezno uznesením sp. zn. Spr. 54/2013 z 21. januára 2013 náhodným výberom pridelil vec na ďalší postup inej zákonnej sudkyni.

Okresný súd na základe podania právneho zástupcu sťažovateľa a jeho manželky z 24. januára 2013, ktorý, ako uviedol, „stratil dôveru voči klientovi“, uznesením z 12. februára 2013 im ustanovil iného právneho zástupcu.

V nasledujúcom období Okresný súd Brezno vykonával procesné úkony týkajúce sa právneho zastúpenia a oslobodenia od súdnych poplatkov až do 4. júla 2014, keď Okresný súd Brezno predložil krajskému súdu súdny spis na rozhodnutie „o vylúčení zákonného sudcu a ostatných sudcov tunajšieho súdu z prejednávania rozhodovania vo veci 3 C 122/2011“.

Krajský súd uznesením sp. zn. 16 NcC 35/2014 z 12. septembra 2014 rozhodol, že zákonný sudca, ako aj ostatní sudcovia Okresného súdu Brezno sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania napadnutého konania, a súčasne vyslovil, že vec prikazuje na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Rimavská Sobota.

16. Ďalší priebeh napadnutého konania opísala zákonná sudkyňa okresného súdu, ktorej bol súdny spis pridelený takto:

„uznesením zo dňa 05. 11. 2014 č. 13C/268/2014-847 som rozhodla o návrhu navrhovateľov na vydanie predbežného opatrenia,

- výzvou dňa 05. 11. 2014 č. 13C/268/2014-849a som vyzvala odporcu 1/ na zaslanie špecifikácie nároku, ktorý bol dôvodom realizácie výkonu záložného práva, k nehnuteľnosti (bytu) vo vlastníctve navrhovateľov,

- uznesením zo dňa 05. 11. 2014 č. 13C/268/2014-851 som rozhodla o uložení povinnosti navrhovateľom zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

- uznesením zo dňa 05. 11. 2014 č. 13C/268/2014-852 som rozhodla o uložení povinnosti navrhovateľom zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania,

- uznesením zo dňa 20. 11. 214 č. 13C/268/2014-857 som rozhodla o žiadosti ustanovenej zástupkyne navrhovateľov ⬛⬛⬛⬛ o zrušenie jej ustanovenia ako zástupkyne navrhovateľov,

- proti tomuto uzneseniu podala ⬛⬛⬛⬛ odvolanie a jeho následkom bol spis dňa 04. 12. 2014 predložený na rozhodnutie Krajskému súdu Banská Bystrica,

- spis bol vrátený tunajšiemu súdu z Krajského súdu Banská Bystrica dňa 08. 06. 2015,

- výzvou zo dňa 15. 06. 2015 č.13C/268/2014-886 som urgovala zaslanie odpovede od odporcu 1/ na výzvu tunajšieho súdu zo dňa 05. 11. 2014 (urgencia bola možná len vtedy, keď bol spis vrátený späť tunajšieho súdu),

- dňa 06. 07. 2015 č.13C/238/2014-892 bolo navrhovateľom zaslané tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, keďže súd v každom štádiu konania skúma, či pretrvávajú dôvody, pre ktoré im bolo celkom alebo sčasti priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,

- uznesením zo dňa 22. 07. 2015 č. 13C/268/2014-907 súd rozhodol o zmene ustanovenia zástupcu navrhovateľov,

- uznesením zo dňa 12. 08. 2015 č. 13C/268/2014-910 súd rozhodol o odvolaní ustanoveného zástupcu navrhovateľov,

- dňa 12. 10. 2015 súd vo veci určil termín pojednávania na deň 24. 11. 2015,

- dňa 02. 11. 2015 súd vyhovel žiadosti ustanoveného zástupcu navrhovateľov JUDr. Hrežďoviča o odročenie pojednávania na deň 25. 11. 2015.)“

17. Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že priebeh napadnutého konania v nasledujúcom období bol takýto:

- 5. november 2015 – okresný súd odročil na neurčito pojednávanie nariadené na 25. november 2015 z dôvodu podania trestného oznámenia sťažovateľom na zákonnú sudkyňu; v dôsledku uvedeného zákonná sudkyňa písomne do súdneho spisu uviedla, že sa cíti byť vo veci zaujatá a „dáva súhlas na pridelenie veci inému sudcovi“,

- 5. november 2015 až 18. november 2015 – všetci sudcovia okresného súdu dali do spisu písomné vyjadrenia o svojej zaujatosti vo veci z dôvodu podania trestných oznámení sťažovateľom na nich osobne alebo na ich kolegov sudcov a sudkyne,

- 30. november 2015 – uznesením krajského súdu sp. zn. 15 NcC 49/2015 boli z prejednávania a rozhodovania veci vylúčené sudkyne a ⬛⬛⬛⬛,

- ostatní sudcovia a sudkyne okresného súdu neboli z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení,

- 26. apríl 2016 – okresný súd sťažovateľovi oznámil, že nebude prihliadať na jeho elektronické podanie z 30. marca 2016, ktoré nebolo v súlade s § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku doplnené,

- 16. máj 2016 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 22. jún 2016, ktoré bolo následne okresným súdom zrušené z objektívnych dôvodov a odročené na neurčito,

- 8. september 2016 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 19. október 2016, ktorý následne okresný súd zrušil a odročil na neurčito z dôvodu podania trestného oznámenia na zákonnú sudkyňu,

- 31. október 2016 – zákonná sudkyňa do súdneho spisu založila písomné oznámenie, že sa cíti byť vo veci zaujatá a žiada, aby bola z konania a rozhodovania vo veci vylúčená,

- 2. november 2016 – okresný súd uznesením vylúčil z rozhodovania vo veci zákonnú sudkyňu a následne bol súdny spis pridelený inej zákonnej sudkyni,

- 21. apríl 2017 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby v lehote 15 dní zaslal „špecifikáciu nároku voči žalobcom“, na čo právny zástupca sťažovateľa reagoval písomným podaním doručeným okresnému súdu 17. mája 2017,

- 16. jún 2017 – okresný súd nariadil pojednávanie na 20. september 2017.

18. Ústavný súd pri posúdení veci hodnotil priebeh napadnutého konania od momentu prikázania veci okresnému súdu na základe uznesenia krajského súdu sp. zn. 16 NcC 35/2014 z 12. septembra 2014. Zohľadnil aj časť napadnutého konania, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Brezno, na ktorom bol pôvodný návrh sťažovateľa a jeho manželky podaný ešte 22. júla 2011. Je potrebné poukázať na to, že tento súd po prikázaní veci okresnému súdu nemohol už priebeh napadnutého konania ovplyvniť.

19. Ústavný súd teda konštatuje, že okresný súd od prikázania veci krajským súdom (uznesenie krajského súdu z 12. septembra 2014) postupoval v napadnutom konaní v zásade plynulo bez väčších časových rozostupov medzi jednotlivými procesnými úkonmi.

20. Ústavný súd zdôrazňuje, že z predloženého súdneho spisu vyplýva, že priebeh napadnutého konania zásadným spôsobom negatívne ovplyvnil sťažovateľ a jeho manželka neadekvátnym a opakovaným podávaním trestných oznámení na zákonných sudcov, ktorí následne vyslovovali svoju zaujatosť, čo vyvolávalo nutnosť procesného riešenia danej situácie a naopak, neumožňovalo postupovať v merite veci. Z uvedených dôvodov boli pojednávania nariadené okresným súdom na 25. november 2015 a 19. október 2016 odročené. V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia krajského súdu z 12. septembra 2014, ktorým boli z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení sudcovia Okresného súdu Brezno, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Opakované podávanie trestného stíhania voči sudcom okresného súdu je takou skutočnosťou, ktorá je objektívne schopná spochybniť nezaujatosť sudcov tohto súdu.“ Napriek uvedenému okresný súd vo veci koná aj v súčasnosti a aktuálne je nariadený termín pojednávania na 20. september 2017.

21. Ústavný súd hodnotiac doterajší priebeh napadnutého konania, berúc do úvahy všetky okolnosti danej veci, najmä zásadný podiel sťažovateľa na predĺžení priebehu konania, dospel k záveru, že napriek tomu, že postup okresného súdu nebol úplne optimálny, nedošlo ním k porušeniu v sťažnosti označených práv sťažovateľa, a preto sťažnosť odmietol v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

22. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

23. Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017