znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 576/2014-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   L. Š.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 So 3/2013 z 28. mája 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. Š. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 22. augusta 2014   doručená   sťažnosť   L. Š.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie   svojho   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   rozsudkom Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší   súd“)   sp.   zn.   7   So   3/2013 z 28. mája 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).

Sťažovateľ okrem iného v sťažnosti uviedol:„Právoplatným   Rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   7So/3/2013 zo dňa 28.5.2014 v senáte zloženom z predsedníčky senátu E. Z. a členiek senátu J. H. a M. R.,   v   právnej   veci   navrhovateľa:   L. Š.   proti   odporkyni:   Sociálnej   poisťovni v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa   proti   rozsudku   Krajského   súdu   v   Košiciach   z   11.   októbra   2012, č. k. 6Sd/77/2011-66 došlo k porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľa. K porušeniu základných práv sťažovateľa došlo tým že Rozsudok 7So/3/2013 je úplne zmätočný, nakoľko v odôvodnení od strany č.4 sa vôbec nejedná o sťažovateľa, ale o úplne inú osobu a vôbec sa nejedná o môj prípad. Moje rodné číslo je... pričom rodné číslo osoby v odôvodnení od uvedenej strany je... V mojom prípade sa jedná o invalidný dôchodok a nie o starobný dôchodok   mne   neznámej   osoby   v   tomto   odôvodnení.   Taktiež   som   nikdy   nepôsobil   ani v Holandsku ani v Nemecku ako táto osoba v odôvodnení. Jedná sa o úplne inú osobu s úplne inou problematikou a nie o mňa. Je to zjavne fatálna chyba Najvyššieho súdu SR v tomto prípade. V zdôvodnení Rozsudku od 4. strany sa nerieši môj prípad, ale sa jedná úplne o inú osobu.“

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   s   poukazom na porušenie jeho práva na spravodlivý proces napadnutý rozsudok najvyššieho súdu zrušil a priznal mu úhradu trov konania. Okrem uvedeného sťažovateľ žiada, aby mu v konaní pred ústavným súdom bol ustanovený advokát.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov   prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Podľa § 164 OSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho podania.

Z predloženej   fotokópie   napadnutého   rozsudku   najvyššieho   súdu   pripojenej k sťažnosti vyplýva, že odôvodnenie uvedené na strane 1 až 3 sa týka osoby identifikovanej rodným   číslom „...“ (sťažovateľ)   a odôvodnenie   od   strany   4   sa   týka   inej   osoby identifikovanej rodným číslom „...“ (rodné čísla sú uvedené bez lomky, pozn.). Navyše, v odôvodnení   od   strany   4   sa   okrem   iného   uvádza,   že   ide   o dôchodok   starobný,   a nie invalidný,   ktorý   sa   týka   sťažovateľa,   a taktiež   v odôvodnení   predmetného   rozsudku najvyššieho   súdu   od   strany   4   je   opisované   započítanie   dôb   poistenia   podľa právnych predpisov   Nemecka   a Holandska,   pričom   sťažovateľ   v sťažnosti   poukazuje   na   to,   že v týchto krajinách nikdy nepôsobil. Uvedené svedčí o tom, že pri vyhotovení napadnutého rozsudku najvyššieho súdu došlo k zrejmej nesprávnosti.

Účinným právnym prostriedkom nápravy v okolnostiach danej veci teda je návrh na opravu napadnutého rozsudku najvyššieho súdu podľa § 164 OSP, ktorý však sťažovateľ na najvyššom súde pred podaním sťažnosti ústavnému súdu neuplatnil.

Na základe uvedeného a vzhľadom na to, že ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), odmietol ju ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi   v nej uvedenými vrátane žiadosti o ustanovenie advokáta nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2014