znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 575/2013-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 10. decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUD. J. V., V., vo veci namietaných porušení základných práv na súkromie podľa čl. 16 ods. 1, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním   do   súkromného   a rodinného   života   podľa   čl. 19   ods.   1,   2   a 3   a   práva   na slobodnú   voľbu   povolania   podľa   čl.   35   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a postupom a zásahom príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže v priebehu výberového konania na funkciu sudcu okresného súdu vedeného pod sp. zn. Spr. 1043/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. J. V. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája 2013 doručená   sťažnosť   JUDr.   J.   V.,   V.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   pre   namietané   porušenie základných   práv   na   súkromie   podľa   čl.   16   ods.   1,   na ochranu   pred   neoprávneným zasahovaním   do   súkromného   a rodinného   života   podľa   čl. 19   ods. 1,   2   a   3   a   práva   na slobodnú   voľbu   povolania   podľa   čl.   35   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   aj „ministerstvo“)   a   konaním   príslušníka   Zboru   väzenskej   a   justičnej   stráže v   priebehu výberového konania na funkciu sudcu okresného súdu vedeného pod sp. zn. Spr. 1043/2012.

Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľ namieta postup príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže – psychologičky vykonávajúcej psychologické posudzovanie jeho   osoby   v   priebehu   výberového   konania,   ktoré   prebiehalo   6.   marca   2013.   Samotný priebeh vyšetrenia, ako aj celkové závery posúdenia považuje sťažovateľ za nesprávne, nezákonné a nepreskúmateľné. Namieta najmä písomné a ústne kladenie otázok výsostne súkromného charakteru a spôsob vedenia psychodiagnostického rozhovoru, ktorý zasahoval do jeho základného práva na nedotknuteľnosť súkromia a na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a ktorý bol v zrejmom rozpore s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 483/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu v znení neskorších predpisov. Z toho dôvodu   sťažovateľ   podal   5.   apríla   2013   sťažnosť   proti   postupu   psychologičky   jej nadriadenému,   riaditeľovi   Ústavu...   Zároveň   podal   5.   apríla   2013   na Najvyššom   súde Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   žalobu   o   konanie   o ochrane   pred nezákonným   zásahom   orgánu   verejnej   správy   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ÚVTOS a ÚVV-5-8/21-3-2013.

Zo   strany   ministerstva   došlo   k   nezákonnému   zásahu,   ktorým   boli   porušené sťažovateľove   práva   zverejnením   zápisnice   z   výberového   konania   na   funkciu   sudcu pod sp. zn. Spr.   1043/2012   na   internetovej   stránke   ministerstva,   pretože   v   zápisnici   sa nachádza   aj   obsah   záverov   z   psychologického   vyšetrenia   uchádzača,   čo   je   podľa sťažovateľa   zásahom   do   jeho   základného   práva   na   ochranu   pred   neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním a iným zneužívaním údajov.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   v   jeho   veci   takto rozhodol:

„1. Základné práva JUDr. J. V., V., na nedotknuteľnosť súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na ochranu pred neoprávneným   zhromažďovaním,   zverejňovaním   alebo   iným   zneužívaním   údajov   podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, na slobodnú voľbu povolania podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a postupom a zásahom príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže - kpt. Mgr. S. P., počas psychologického posudzovania dňa 06. 03. 2013 a následným zverejnením obsahu Záverov z psychologického posudzovania z 06. 03. 2013, v rámci   Zápisnice   z   výberového   konania   na   funkciu   sudcu   na   Okresnom   súde   Dunajská Streda   pod   Spr.   č.   1043/2012,   na   internetovej   stránke   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky, porušené boli.

2. Psychologické posúdenie JUDr. J. V., V., ako uchádzača o výkon funkcie sudcu na Okresnom   súde   Dunajská   Streda   vo   výberovom   konaní   pod   Spr.   1043/2012,   ako protiústavné sa zrušuje a vracia sa na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky,   aby   odstránil   zo   svojej   internetovej   stránky   text   obsahujúci   obsah   Záverov z psychologického posudzovania JUDr. J. V.,, V., z 06. 03. 2013, nachádzajúci sa na strane č. 8 Zápisnice z výberového konania na funkciu sudcu na Okresnom súde Dunajská Streda pod   Spr.   č.   1043/2012,   zverejnený   na   internetovej   stránke   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky od dňa 08. 03. 2013, a to v lehote 10 kalendárnych dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. JUDr. J. V., V., sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- EUR, ktoré je   Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   povinné   vyplatiť   mu   v lehote   do 30 kalendárnych dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Žiadosť   o   priznanie   finančného   zadosťučinenia   odôvodňuje   sťažovateľ   tým,   že „nezákonným zverejnením obsahu Záverov z psychologického posúdenia z 06. 03. 2012 som bol výraznou mierou poškodený, pričom požadovanie výsostne súkromných informácií, ako predpokladu   úspešnosti   vo   výberovom   konaní,   výrazným   spôsobom   zasiahlo   do   mojich ľudských práv a slobôd.

Domnievam sa, že vzhľadom aj na moje postavenie ako advokáta, jedine obnovenie pôvodného stavu   v danej veci,   v   kombinácii   s uvedeným   finančným   zadosťučinením,   je primeranou satisfakciou za vážny a nezákonný zásah do mojich základných práv a slobôd.“.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25 ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 246 ods. 2 písm. b) OSP je najvyšší súd vecne príslušný na konanie podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je žalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.

Po   preskúmaní   sťažnosti   ústavný   súd   konštatuje   nedostatok   svojej   právomoci na rozhodnutie predloženej sťažnosti. Právomoc ústavného súdu pri prerokovaní ústavných sťažností je vo vzťahu k ostatným orgánom verejnej moci limitovaná v ustanovení čl. 127 ods.   1   ústavy   princípom   subsidiarity,   podľa   ktorého   rozhoduje   o   individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Uvedené   ustanovenie   limituje   hranice   právomoci   ústavného   súdu   a   všeobecných   súdov rozhodujúcich   v   občianskoprávnych   a trestnoprávnych   veciach,   a   to   tým   spôsobom,   že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak mu túto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy (III. ÚS 60/06). Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou všeobecných súdov, ktorá je zavŕšená najvyšším súdom (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).

Ústavný súd musí pri svojej rozhodovacej činnosti zohľadniť platnú právnu úpravu v oblasti rozdelenia právomoci, a to sa týka aj správneho súdnictva.

Z podania a jeho príloh vyplýva, že sťažovateľ napadol postup orgánov verejnej moci žalobou na najvyššom súde. Keďže vo veci ochrany základných práv sťažovateľa koná iný   súd,   ústavný   súd   nemal   inú   možnosť,   ako   odmietnuť   sťažnosť   sťažovateľa   pre nedostatok   svojej   právomoci,   bránil   mu   v tom   princíp   subsidiarity   v postupe   orgánov verejnej moci.

Pokiaľ   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   práv   fyzickou   osobou   pri „psychologickom   posudzovaní“,   má   dostatok   kvalifikácie   na   to,   aby   si   svoje   práva obhajoval žalobou pred všeobecným súdom podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Po preskúmaní sťažnosti a jej príloh ústavný súd ďalej konštatuje, že sťažnosť nemá všetky   zákonom   predpísané   náležitosti,   ktorých   nedostatok   bráni   jej   prijatiu   na   ďalšie konanie.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Sťažovateľ   neuviedol   dôkazy,   ktoré   by   boli   v príčinnej   súvislosti   s namietaným porušením základných práv a slobôd zaručených v ústave. Postupoval tak napriek tomu, že ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konanie (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   zákonná   úprava   konania   o sťažnosti   fyzickej   osoby v konaní pred ústavným súdom vyžaduje právne zastúpenie advokátom.

K podaniu   sťažovateľ   nepripojil   ani   splnomocnenie   na   svoje   zastupovanie advokátom, tak ako to vyžaduje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Túto požiadavku potvrdzuje aj ustálená prax ústavného súdu, podľa ktorej „sa povinnosť právneho zastúpenia v konaní   pred   ústavným   súdom   vzťahuje   aj   na   advokátov“   (uznesenie   ústavného   súdu sp. zn. III. ÚS 311/05   z 9. novembra   2005   publikované   v Zbierke   nálezov   a uznesení Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   pod   č.   107/2005);   k podobným   záverom   dospel ústavný   súd   aj   vo   svojich   ďalších   rozhodnutiach   (napr.   III. ÚS 37/02,   III.   ÚS   14/01, I. ÚS 125/03, II. ÚS 284/2010).

Ústavný súd preto na základe uvedených skutočností rozhodol o odmietnutí sťažnosti sťažovateľa,   a   to   pre   nedostatok   svojej   právomoci   na   jej   prerokovanie   a   nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2013