znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 573/2012-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 20. novembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. K. A., A., G., Š., štátneho občana N., toho času vo výkone trestu, zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a) a e) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp.   zn.   5   T   123/2009   z   3.   novembra   2009,   postupom   a   uznesením   Krajského   súdu   v Bratislave sp. zn. 3 To 166/2009 z 5. februára 2010 a postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. l Tdo 9/2012 zo 14. marca 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. A. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 2. novembra 2012 doručená sťažnosť M. K. A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na tlmočníka podľa čl. 47 ods. 4 ústavy a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a na obhajobu a tlmočníka podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) a e) dohovoru a porušenie „§ 2 ods. 7 a 20 a § 28 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov“ postupom a rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp.   zn.   5   T   123/2009   z 3.   novembra   2009,   postupom   a uznesením   Krajského   súdu   v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 To 166/2009 z 5. februára 2010 a postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Tdo 9/2012 zo 14. marca 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že «Dňa 23. 6. 2009 o 12:55 po prílete leteckej linky OK... z P. do B. bol sťažovateľ skontrolovaný pracovníkmi C. B. v colnom priestore letiska M., pričom následne po lekárskom vyšetrení bolo zistené, že v brušnej dutine sťažovateľa sa nachádzalo   73   kusov   uzatvorených   plastových   balíčkov   v   tvare   rotačného   elipsoidu   s obsahom neznámej sivočiernej látky, ktorej následným expertíznym skúmaním bolo zistené, že v predložených balíčkoch sa nachádzal heroín s prímesou kofeínu a paracetamolu... Sťažovateľ pochádza z N., v ktorej úradnými jazykmi sú nasledovné: Hausa, Igbo, Yoruba, Anglický jazyk.

Sťažovateľ hovorí plynule a v plnom rozsahu rozumie jazyku IKA, ktorý je jeden z mnohých jazykov v N...

Dňa   3.   11.   2009   vyhlásil   Okresný   súd   Bratislava   II   rozsudok,   ktorým   uznal sťažovateľa   vinným   zo   spáchania   obzvlášť   závažného   zločinu   nedovolenej   výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d) a ods. 2 písm. e) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon... a odsúdil ho podľa § 172 ods. 2 TZ s použitím § 36 písm. I) a § 38 ods. 3 TZ na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov; podľa § 48 ods. 4 TZ bol v predmetnom rozsudku sťažovateľ zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia; podľa § 65 ods. 1, ods. 3 TZ mu bol zároveň uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 15 rokov; podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 mu bol tiež uložený ochranný dohľad na dobu jedného roka...

Sťažovateľ sa v zákonnej lehote proti rozsudku OS BA II odvolanie, ktorým okrem iného napadol výrok o vine a treste a konanie, ktoré mu predchádzalo. Sťažovateľ poukázal predovšetkým na to, že nepochopil inštitút priznania viny a nikto mu nevysvetlil jeho zmysel. Navyše sťažovateľ tvrdil, že dostatočne nerozumel tlmočníkovi, ktorý mu prekladal z jazyka   slovenského   do   jazyka   anglického.   S   touto   argumentáciou   sa   Krajský   súd v Bratislave vysporiadal nasledovne: „Pokiaľ obžalovaný namietal zákonnosť vykonaných úkonov v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní preto, že dostatočne nerozumel tlmočníkovi, ktorý mu tlmočil z jazyka slovenského do jazyka anglického, tieto námietky odvolací súd považoval za nepodstatné.“

Uznesením z 5. 2. 2010 Krajský súd v Bratislave odvolanie sťažovateľa podľa § 319 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov... zamietol. Dňa 10. 8. 2011 podal sťažovateľ v zákonnej lehote dovolanie... Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s námietkou sťažovateľa, že bolo porušené jeho právo na obhajobu, keď do konania bol pribratý tlmočník do anglického jazyka vysporiadal nasledovne: „Dovolací súd po preštudovaní spisového materiálu dospel k záveru, že súdy nižšieho stupňa ako i orgány činné v trestnom konaní postupovali v súlade so zákonom, ak na   konanie   pribrali   tlmočníka   z   anglického   jazyka.  ...   Trestný   poriadok   účinný od 1. januára 2006, na rozdiel od starej úpravy, však neobsahuje oprávnenie používať pred orgánmi činnými v trestnom konaní materinský jazyk. Vzhľadom na skutočnosť, že obvinený je   cudzím   štátnym   príslušníkom   a   neovláda   slovenský   jazyk,   bola   do   konania   pribratá tlmočníčka   z   anglického   jazyka,   ktorému   obvinený   rozumie.   Anglický   jazyk   je   pritom jediným úradným jazykom N., ktorej je obvinený občanom.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 14. 3. 2012 dovolanie sťažovateľa odmietol z dôvodu, že neboli splnené dôvody odvolania podľa § 371 TP...

S touto argumentáciou sa sťažovateľ nestotožňuje...».

V tejto súvislosti poukazuje na to, že „až v priebehu súdnych konaní zistil, že jeho znalosti   anglického   jazyka   nie   sú   na   takej   úrovni,   aby   porozumel,   a   pochopil   zmysel niektorých   podstatných   inštitútov   trestného   konania.   Terminológia   právneho   jazyka   je značne odlišná od terminológie používanej v bežnej konverzácii, preto, aj napriek tomu, že sťažovateľ   niekoľko   krát   v   priebehu   trestného   konania   vyhlásil,   že   rozumie   jazyku anglickému a súhlasil s pribratím tlmočníka zo slovenského jazyka do jazyka anglického, považuje sťažovateľ vyššie uvedený postup dovolacieho súdu za postup v rozpore s jeho základnými právami a slobodami...

Navyše sťažovateľ tvrdil, že dostatočne nerozumel tlmočníkovi, ktorý mu prekladal z jazyka slovenského do jazyka anglického z odvolania proti rozsudku OS BA II zo dňa 18. 11. 2009.

OČTK v priebehu konania tiež opomenuli svoju povinnosť zabezpečiť sťažovateľovi tlmočníka   do   jazyka,   ktorému   rozumie   pre   účely   trestného   konania   a   do   konania automaticky pribrali tlmočníka do angličtiny. Odsúdený však nebol v anglickom jazyku spôsobilý porozumieť podstate trestného konania, ani obvineniu, ktoré bolo vznesené... Sťažovateľ nemal vôbec žiaden prehľad o tom ako je klasifikované jeho konanie a aká trestná sadzba mu hrozí. Pôvodne sa domnieval, že za jeho skutok mu hrozí trest odňatia slobody vo výške 4 rokov.“.

Zároveň sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:„Základné   právo   zaručené   v   čl.   6   ods.   1   a   ods.   3   písm.   a)   a   e)   Dohovoru..., vyplývajúce z článku 46 ods. 1, z článku 47 ods. 4 a z článku 48 ods. 2 Ústavy... a § 2 ods. 7 a 20 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok bolo postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod spisovou značkou 5 T 123/2009 porušené. Rozsudok   Okresného   súdu   Bratislava   II   zo   dňa   3.   11.   2009,   spisová   značka 5 T 123/2009 sa zrušuje...

Základné   právo   zaručené   v   čl.   6   ods.   1   a   ods.   3   písm.   a)   a   e)   Dohovoru..., vyplývajúce z článku 46 ods. 1, z článku 47 ods. 4 a z článku 48 ods. 2 Ústavy... a § 2 ods. 7 a 20 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok bolo postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod spisovou značkou 3 To 166/2009 porušené. Uznesenie   Krajského   súdu   v   Bratislave   zo   dňa   5.   2.   2010,   spisová   značka 3 To 166/2009 sa zrušuje.

Základné   právo   zaručené   v   čl.   6   ods.   1   a   ods.   3   písm.   a)   a   e)   Dohovoru..., vyplývajúce z článku 46 ods. 1, z článku 47 ods. 4 a z článku 48 ods. 2 Ústavy... a § 2 ods. 7 a 20 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok bolo postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu... v konaní vedenom pod spisovou značkou 3 To 166/2009 porušené (správne má byť sp. zn. 1 Tdo 9/2012, pozn.).

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 3. 2012, spisová značka 1 Tdo 9/2012 sa zrušuje.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva advokátovi sťažovateľa trovy právneho zastúpenia za jeden právny úkon... vo výške 323,5 €...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúmal,   či   dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané   niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene,   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (obdobne   napr.   IV.   ÚS   144/03, II. ÚS 291/2010).

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva na tlmočníka podľa čl. 47 ods. 4 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. a) a   e)   dohovoru   rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn.   5   T   123/2009   z   3.   novembra   2009, uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   3   To   166/2009   z   5.   februára   2010   a   uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tdo 9/2012 zo 14. marca 2012.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 47 ods. 4 ústavy kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa   odseku   2   (konanie   pred   súdmi,   inými   štátnymi   orgánmi   alebo   orgánmi   verejnej správy, pozn.), má právo na tlmočníka.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru písm. a) každý, kto je obvinený z trestného činu, má... byť   bez   meškania   a   v   jazyku,   ktorému   rozumie,   podrobne   oboznámený   s   povahou a dôvodom obvinenia vzneseného proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru písm. e) každý, kto je obvinený z trestného činu, má mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom alebo týmto jazykom nehovorí.

1.   K   namietanému   porušeniu   základných   práv   sťažovateľa   postupom a rozsudkom okresného súdu sp. zn. 5 T 123/2009 z 3. novembra 2009 a uznesením krajského súdu sp. zn. 3 To 166/2009 z 5. februára 2010

Ústavný súd pri prerokovaní časti sťažnosti pre namietané porušenie označených práv   sťažovateľa   postupom   a   rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn.   5   T   123/2009 z 3. novembra   2009   v   spojení   s   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   3   To   166/2009 z 5. februára   2010,   ktorým   bol   sťažovateľ   odsúdený   za   spáchanie   obzvlášť   závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania   a obchodovania   s nimi podľa   príslušných   ustanovení zákona č.   300/2005 Z.   z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a bol mu zároveň uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 15 rokov a ochranný dohľad na dobu jedného roka, vychádzal z princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Toto ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak takúto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Vzhľadom na to, že na preskúmanie postupu a označených rozhodnutí a postupov okresného   súdu   a   krajského   súdu   bol   v   prvom   rade   povolaný   najvyšší   súd,   ktorého právomoc   predchádza   právomoci   ústavného   súdu   bezprostredne   preskúmavať   postupy a rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu v tejto veci, ak navyše sťažovateľ namietal v trestnom konaní aj porušenie svojho práva na obhajobu, ktoré treba považovať za relevantný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ústavný súd v tejto časti jeho sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr.   IV.   ÚS   405/04,   III.   ÚS   133/05,   III.   ÚS   290/06,   III.   ÚS   288/07,   III.   ÚS   208/08, III. ÚS 72/09).

2.   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   a   uznesením najvyššieho súdu sp. zn. l Tdo 9/2012 zo 14. marca 2012

Sťažovateľ   namieta   v   konaní   pred   ústavným   súdom   porušenie   označených základných práv podľa ústavy a dohovoru v súvislosti s tým, že v trestnom konaní vedenom proti nemu bol pribratý tlmočník z anglického jazyka, ktorému prekladu neporozumel tak, aby mohol „pochopiť inštitút priznania viny“. Okrem toho tvrdí, že je občanom N., kde je viac úradných jazykov a anglický jazyk nie je jediným úradným jazykom. Nesúhlasí v tejto súvislosti s argumentáciou najvyššieho súdu, ktorý rozhodol o odmietnutí jeho dovolania, čím malo dôjsť k porušeniu jeho práv.

Podstatou a zmyslom čl. 47 ods. 4 ústavy je zabezpečiť každému účastníkovi konania pred súdom, iným štátnym orgánom alebo orgánom verejnej moci tlmočenie do jazyka, v ktorom   sa   vedie   konanie,   z   akéhokoľvek   iného   jazyka.   Oprávnená   osoba   tak   môže v konaní pred súdom, iným štátnym orgánom alebo orgánom verejnej správy komunikovať v   ktoromkoľvek   jazyku,   ktorý   je   rozdielny   od   jazyka,   v   ktorom   sa   vedie   konanie. Prostredníctvom   tohto   článku   ústavy   sa   každému   (teda   aj   cudzincovi),   kto   vyhlási,   že neovláda   jazyk,   v   ktorom   sa   vedie   konanie,   zaručuje   právo   na   tlmočníka.   Právo na poskytnutie tlmočníka je však podmienené vyhlásením účastníka konania, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie (m. m. I. ÚS 38/96, III. ÚS 39/01, III. ÚS 168/2010). Per analogiam   možno   v   tejto   súvislosti   poukázať   na   ustálenú   judikatúru   Európskeho   súdu pre ľudské práva, podľa ktorej pomoc tlmočníka musí obvinenému umožniť zoznámiť sa s tým, z čoho je obvinený, a obhajovať sa proti obvineniu, zvlášť predniesť súdu svoju verziu   udalostí   (rozsudok   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   vo   veci   Kamasinski v. Rakúsko z 19. decembra 1989, séria A, č. 168, § 74).

Ústavný   súd   k   tomu   poznamenáva,   že   právo   na   bezplatnú   pomoc   tlmočníka nevyžaduje písomný preklad všetkých dokumentov predkladaných na súde alebo tých, ktoré sa   nachádzajú   vo   vyšetrovacom   spise.   V   niektorých   prípadoch   však   na   požiadanie obvineného by mal byť takýto písomný preklad zabezpečený. Čo sa týka tlmočenia priamo na súdnom konaní, nie je nevyhnutné, aby bolo simultánne, ba ani doslovné. Stačí, aby bolo následné a syntetické. Dokonca nemusí byť písomne a doslovne preložený ani rozsudok súdu, ak tento bol dostatočne odôvodnený pri jeho ústnom výroku na súdnom pojednávaní (obdobne napr. I. ÚS 257/2010).

Ústavný   súd   zistil,   že   v   konaní   pred   všeobecnými   súdmi   (okresným   súdom) sťažovateľ   uviedol,   že   ovláda   anglický   jazyk, a   až prvýkrát   v   odvolaní proti   rozsudku okresného   súdu   začal   spochybňovať   odborné   kvality   tlmočníka,   a   to   až   po   vyhlásení rozsudku a konkrétne uloženého trestu.

Po   preskúmaní týchto   námietok   sťažovateľa   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že sú neopodstatnené   a   v   trestnom   konaní   zo   strany   najvyššieho   súdu   neboli   porušené   jeho označené práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 47 ods. 4 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. a) a e) dohovoru.

Najvyšší   súd   vo   svojom   rozhodnutí   dal   jasnú   odpoveď   na   námietky   sťažovateľa uvedené v dovolaní na strane 4 až 9, že v konaní neboli porušené jeho označené základné práva, pretože v konaní bola ustanovená za tlmočníčku osoba ovládajúca anglický jazyk, ktorému jazyku sťažovateľ rozumel, pričom anglický jazyk je jediným úradným jazykom v N., ktorej je sťažovateľ občanom a s tlmočníčkou uvedeného jazyka sťažovateľ aj vyjadril súhlas už v prípravnom konaní. Následne okresný súd pribral aj inú tlmočníčku a tlmočníka (sťažovateľ proti nim tiež nevzniesol v konaní pred okresným súdom žiadne námietky) a najvyšší   súd   súčasne   uviedol,   že   Trestný   poriadok   nevyžaduje   konanie   v   materinskom jazyku,   ako   sa   domáhal   sťažovateľ,   a   ústavný   súd   nevidí   v   dôvodoch   rozhodnutia najvyššieho súdu žiadne iné procesné pochybenie, ktoré by malo mať za následok porušenie jeho označených práv.

Okrem   toho   najvyšší   súd   dal   vo   svojom   rozhodnutí   primerane   odpoveď sťažovateľovi aj na iné dovolacie námietky, ktoré namietal v dovolaní, a to že rozhodnutie je   založené   na   nesprávnom   právnom   posúdení   zisteného   skutku   alebo   na   nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia [§ 371 písm. i) Trestného poriadku], a aj na tieto námietky sťažovateľa odpovedal jasne a zrozumiteľne. Rozhodnutie najvyššieho súdu je teda   presvedčivé   a   neexistuje   žiadny   relevantný   dôvod   na   korekciu   alebo   zmenu   jeho rozhodnutia.

Ústavný súd preto v závere konštatoval, že medzi namietaným porušením základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 47 ods. 4 ústavy a v nadväznosti na to ani k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a) a e) dohovoru a postupom všeobecných súdov (tak, ako to namietal sťažovateľ) nie je žiadna príčinná súvislosť.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

3. Vo vzťahu k namietanému porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2   ústavy   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia sťažnosti konštatuje, že sťažovateľ napriek tomu, že je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, svoju sťažnosť, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupmi a rozsudkami okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu v označených konaniach, vôbec vecne neodôvodnil (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), hoci toto základné právo namieta v petite svojej sťažnosti.

Sťažovateľ iba uvádza, že tieto všeobecné súdy porušili jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd opätovne   uvádza,   že   sťažovateľ   je   zastúpený   advokátom.   Podľa   §   18   ods.   2   zákona č. 586/2003   Z.   z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými začína konanie pred ústavným súdom (obdobne II. ÚS 117/05, III. ÚS 402/2012).

Keďže sťažnosť sťažovateľa v tejto časti nespĺňa zákonom predpísané náležitosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne napr. III. ÚS 604/08, III. ÚS 206/2010, III. ÚS 210/2010), ústavný súd ju preto z tohto dôvodu odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2012