SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 570/2025-7
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Úrad u pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej Republiky, Tomášikova 14366/64A, Bratislava, proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/8/2020-172 zo 16. júla 2025 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
I.
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. septembra 2025 domáha vyslovenia porušenia základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením sudcu správneho súdu o odmietnutí jeho sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov správneho súdneho konania.
2. V správnom súdnom konaní bolo zrušené rozhodnutie okresného úradu, ktorého právomoci prešli na žalovaného sťažovateľa, a žalobcom bola proti sťažovateľovi priznaná náhrada trov konania. Správny súd uznesením vyššieho súdneho úradníka z 10. júna 2025 sťažovateľovi uložil nahradiť žalobcom trovy konania 935,58 eur. Posledný deň na podanie sťažnosti proti tomuto uzneseniu pripadol na 27. jún 2025, keď sťažovateľ v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu podal sťažnosť proti tomuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktorú dodatočne doručil 1. júla 2025 v elektronickej podobe autorizovanú podľa osobitného predpisu. Ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením správny súd sťažnosť sťažovateľa z 27. júna 2025 odmietol ako oneskorene podanú, keďže ju podal až 1. júla 2025, kedy mu bola doručená, a hoci nemá údaj o dátume odoslania sťažnosti, záveru o oneskorenosti podania svedčí aj to, že sťažnosť bola elektronicky podpísaná až 30. júna 2025.
3. Sťažovateľ namietané porušenie ústavných práv vyvodzuje z toho, že sťažnosť proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal v lehote (27. júna 2025) v elektronickej podobe bez autorizácie a podľa § 56 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) toto podanie doplnil do desiatich dní 1. júla 2025 v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Preto nebol dôvod na odmietnutie jeho sťažnosti ako oneskorene podanej, čo bolo spôsobené tým, že správny súd nezohľadnil jeho mailové podanie z 27. júna 2025.
II.
4. Ústavná sťažnosť je podaná zjavne neoprávnenou osobou, a preto bola podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá.
5. Sťažovateľ podľa § 12 Stavebného zákona vykonáva štátnu správu vo výstavbe. Orgán verejnej moci môže podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, len ak je postihnutý ako fyzická alebo právnická osoba, a nie ako nositeľ verejných úloh pri výkone právomocí štátu. Ak štát vystupuje ako nositeľ verejnej moci, nie je subjektom základných práv a slobôd (I. ÚS 308/2019, II. ÚS 19/04, III. ÚS 115/06). V správnom súdnom konaní je vylúčené, aby orgán verejnej správy mohol uplatňovať základné právo na súdnu ochranu, pretože jeho procesné postavenie sa odvodzuje výlučne z toho, že v správnom súdnom konaní sa preskúmava zákonnosť jeho rozhodnutia, ktoré vydal v konaní, v ktorom mal nadradené mocenské postavenie voči tomu, kto sa proti nemu bránil správnou žalobou (IV. ÚS 149/04). Keďže jeho procesné práva sú prepojené s jeho mocenským postavením, orgán verejnej moci nie je nositeľom základných práv a slobôd (IV. ÚS 301/2024). Preto nemožno sťažovateľovi ako orgánu verejnej moci priznať postavenie nositeľa základného práva na súdnu ochranu (II. ÚS 243/2020).
6. Orgánu verejnej moci taktiež nemožno priznať postavenie nositeľa práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa čl. 34 dohovoru sa ochrany práv priznaných dohovorom môžu domáhať jednotlivci, mimovládne organizácie alebo skupiny osôb. Nie však vládne organizácie ako ústredné orgány štátu, no i decentralizované orgány, ktoré vykonávajú verejné funkcie bez ohľadu na ich autonómiu voči ústredným orgánom (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 2. 3. 2023 o sťažnosti č. 52132/19, Croatian Radio-Television proti Chorvátsku, body 100 a 101).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. septembra 2025
Robert Šorl
predseda senátu