znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 570/2014-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. januára 2015 v senátezloženom   z   predsedu   Ľubomíra   Dobríka,   zo   sudkyne   Jany   Baricovej   a sudcu   RudolfaTkáčika vo veci sťažnosti spoločnosti CITIUS, s. r. o., v likvidácii, Krakovská 19, Košice,zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Kožiakom, Murgašova 3, Košice, pre porušeniezákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduPoprad v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 131/2006 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo spoločnosti CITIUS, s. r. o., v likvidácii na prerokovanie veci bezzbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právona prerokovanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenompod sp. zn. 20 C 131/2006 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Poprad p r i k a z u j e   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.20 C 131/2006 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti   CITIUS,   s.   r.   o.,   v likvidácii   finančné   zadosťučinenien e p r i z n á v a.

4. Okresný   súd   Poprad j e   p o v i n n ý   uhradiť   spoločnosti   CITIUS,   s.   r.   o.,v likvidácii trovy právneho zastúpenia v sume 426,12 € (slovom štyristodvadsaťšesť eur advanásť   centov),   na účet   jej   právneho   zástupcu   advokáta   JUDr.   Martina   Kožiaka,Murgašova 3, Košice do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímsp. zn. III. ÚS 570/2014 z 24. septembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnostiCITIUS,   s.   r.   o.,   v   likvidácii   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   JUDr.   MartinomKožiakom, Murgašova 3, Košice, v ktorej namietala porušenie svojho základného právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 20 C 131/2006.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala neprimeranú dĺžku konania sp. zn. 20 C 131/2006vedeného na okresnom súde o zaplatenie dlhu s príslušenstvom. Uvedené konanie začaložalobným návrhom právneho predchodcu sťažovateľky, ktorý bol okresnému súdu doručený8. marca 2006. Sťažovateľka vstúpila do konania 29. marca 2011 na základe uzneseniaokresného súdu č. k. 20 C/131/2006-348, ktorým bola pripustená zmena účastníkov nastrane navrhovateľa. Do podania sťažnosti ústavnému súdu nielenže nebolo v uvedenomkonaní právoplatne rozhodnuté, ale nebolo zatiaľ prijaté žiadne meritórne rozhodnutie voveci. K stavu konania sťažovateľka uvádza:

«Sťažovateľ zastáva názor, že v priebehu jeho konania pred Okresným súdom Poprad ako   súdom prvého stupňa,   došlo z jeho   strany k nedôvodným   prieťahom, pričom tieto prieťahy sú takej intenzity, závažnosti a rozsahu, že ich nemožno kvalifikovať inak ako „zbytočné prieťahy“. Týmito prieťahmi zo strany Okresného súdu Poprad došlo k porušeniu základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Sťažovateľ sa domnieva, že jeho vec, týkajúca sa zaplatenia dlžnej sumy, ktorá bola naviac dlžníkom písomne uznaná čo do dôvodu a výšky s úradne osvedčeným podpisom dlžníka, nie je skutkovo a právne tak zložitá, že by sa vymykala z bežnej rozhodovacej činnosti   príslušných   súdov   v   obdobných   veciach.   Naopak,   pravdepodobne   ide   o   vôbec najfrekventovanejšie a najčastejšie kauzy, s ktorými sa obracajú účastníci na príslušné súdy. Sťažovateľ zdôrazňuje, že pravosť podpisu odporcu bola preukázaná aj znaleckým posudkom, a uznaná aj samotným odporcom na pojednávaní konanom dňa 06. 04. 2009. Výklad   a   aplikácia   príslušnej   právnej   úpravy   sú   stabilizované   v   rozsiahlej   judikatúre všeobecných   súdov,   ktorá   obsahuje   aj   metodiku   postupu   všeobecných   súdov   v   týchto sporoch.

Skutočnosť, že v danom prípade naozaj nejde o zložitú vec potvrdzuje aj rozsah dokazovania vykonaného pred prvostupňovým súdom. S poukazom na uvedené, nemožno akceptovať dlhodobú nečinnosť súdu ani prípadným odvolávaním sa na zložitosť prípadu. Rovnako dôležité je však to, že Okresný súd Poprad dlhodobo nerealizoval žiadne úkony a teda dlhodobo nerealizoval ani úkony, ktoré by mali smerovať k odstráneniu prípadnej zložitosti prípadu.

Sťažovateľ   ďalej   zastáva   názor,   že   neprimeraná   dĺžka   trvania   tejto   veci   má bezprostredný vplyv na neprimeranú dĺžku prebiehajúcej likvidácie obchodnej spoločnosti CITIUS, s.r.o., v likvidácii.

Základnými kritériami pre hodnotenie veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná právna úprava relevantná pre rozhodnutie o veci. Vždy je dôležité oddeliť konanie pomalé a neúčinné,   to   znamená   konanie   s   prieťahmi   alebo   prejednávanie   veci   v   neprimeranej lehote od konania, ktoré trvá dlho z dôvodu zložitosti prípadu. (ÚS 26/95) Právna zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou   práce,   nedokonalým   poznaním   obsahu   samotnej   podstaty   veci,   odbornou nepripravenosťou na pojednávanie, neodborným využitím času určeného na pojednávanie, neodborným vedením jednotlivých pojednávaní a nariaďovaním dokazovania bez náležitého zistenia procesne významných skutočností pre toto dokazovanie. (ÚS 47/96) Zložitosť veci zbavuje súd zodpovednosti za pretrvávanie neistoty účastníka vtedy, ak súd priebežne robí úkony prispievajúce k odstráneniu príčin zložitosti. (ÚS 41/97)

Sťažovateľ   vyslovuje presvedčenie,   že pri efektívnom postupe súdu už mohlo   byť o jeho   žalobe   právoplatne   rozhodnuté.   Celkový   postup   prvostupňového   súdu   nemožno v nijakom prípade považovať za relevantný a efektívny postup pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľa v jeho spore. Postup Okresného súdu Poprad ako celku, sťažovateľ vyhodnocuje ako konanie, ktoré nesmerovalo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa v ich veci a teda ako také, ktoré spôsobilo zbytočné prieťahy.»

Vzhľadom na prieťahy súdu a jeho nečinnosť podala sťažovateľka 11. júna 2014na okresnom súde sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmenea doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) a požiadala ho o zjednanienápravy.   Podpredseda   okresného   súdu   po   prešetrení   sťažnosti   konštatoval   vo   svojomvyjadrení sp. zn. Spr/100130/2014 zo 17. júla 2014 jej dôvodnosť a oznámil sťažovateľke, žezo strany súdu boli prijaté opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vo veci jejsťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1/ Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku   48   ods.   2   Ústavy   SR   a   základné   právo   na   prejednanie   záležitostí   sťažovateľa v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 20C/131/2006 porušené boli.

2/   Okresnému   súdu   Poprad   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 20C/131/2006 konal bez zbytočných prieťahov.

3/ Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 8.500.- Eur, ktoré je Okresný súd Poprad povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4/ Okresný súd Poprad je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila sťažovateľka ujmou,ktorá jej vznikla v dôsledku obáv o ochranu jej práv, psychického napätia, pocitov krivdy,sklamania, nespravodlivosti a úzkosti z neprimeranej dĺžky konania.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti   podanímsp. zn. I. ÚS/2014 doručeným ústavnému súdu 4. novembra 2014, v ktorom podpredsedatohto   súdu   uviedol   prehľad   jednotlivých   procesných   úkonov   vykonaných   vo   veci.K opodstatnenosti sťažnosti uviedol:

„Predmetom   konania   je   spor   o   zaplatenie   sumy   15.753,56   eur   z   titulu   zmluvy o pôžičke. Vzhľadom na potrebu rozsiahleho dokazovania, ktoré bolo vo veci vykonané možno   konštatovať,   že   ide   o   vec   skutkovo   zložitú.   Súd   sa   v   priebehu   konania   musel vyporiadať s uvádzanými novými skutočnosťami v predmetnej veci ako aj s procesnými návrhmi zo strany účastníkov.

Podstatou   uvedeného   sporu   nie   je   len   úhrada   žalovanej   sumy   a   príslušenstva. Je vecou právneho názoru, či si žalobcovia uplatnili a odôvodnili svoje nároky riadne a včas.   V   tomto   smere   je   potrebné   poukázať   predovšetkým   na   skutočnosť,   že   v   spore neexistuje ani jediný originál listinného dôkazu a odporca spochybňuje pravosť svojho podpisu na spornom uznaní dlhu i nadväzujúcich listinách.

Zákonný sudca v písomnom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že aj keď znalecké dokazovanie   preukázalo,   že   podpis   odporcu   na   spornej   listine   je   pravým   podpisom, navrhovateľ - sťažovateľ ďalej do spisu založil listinu, ktorou preukazuje vznik záväzku odporcu,   ale   ktorá   nepochybne   nemôže   byť   pravou   listinou,   nakoľko   predložená   kópia zmluvy o pôžičke zo dňa 6. 12. 2009 bola súdu predložená navrhovateľom dňa 2. 6. 2009, teda pol roka pred jej údajným uzavretím. Tiež uviedol, že keď na túto skutočnosť súd poukázal, navrhovateľ opustil pojednávaciu miestnosť s tým, že je zdravotne indisponovaný a od uvedeného okamihu začal mať výhrady voči priebehu pojednávania. Žiadaný originál listiny nepredložil ani nesplnenie uvedenej povinnosti neodôvodnil.

Pokiaľ sťažovateľ namieta, že Okresný súd Poprad v konaní napriek dĺžke trvania sporu právoplatne nerozhodol, je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že vo veci bolo potrebné rozhodovať o viacerých procesných návrhoch (rozhodnutia o oslobodení súdnych poplatkov, o zmene účastníka konania na strane navrhovateľa a pod.), pričom niekedy z dôvodu   podaných   odvolaní   bolo   potrebné   predkladať   spis   aj   odvolaciemu   súdu. Rozhodovanie o procesných návrhoch ako aj rozsah vykonaného dokazovania nesporne ovplyvňuje celkovú dĺžku konania. Zároveň poukazujeme aj na tú skutočnosť, že viaceré pojednávania (napr. dňa 15. 5. 2009, 9. 11. 2009, 18. 1. 2010, 22. 2. 2010, 10. 10. 2011) boli   odročené   z   dôvodov   na   strane   navrhovateľa.   Zo   strany   navrhovateľa,   resp.   jeho právneho   predchodcu   viackrát   neboli   predložené   listinné   dôkazy,   resp.   návrhy na dokazovanie, ktoré na základe výzvy súdu mal predložiť.

Účastníci konania sú povinní   prispieť k tomu, aby sa dosiahol   účel konania   čo najrýchlejšie prejednať a rozhodnúť predmetnú vec tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné   skutočnosti,   označia   dôkazné   prostriedky   a   dbajú   na   pokyn   súdu.   Rýchlosť konania nepriaznivo ovplyvňovali samotní účastníci konania i svojim správaním, keď neboli súčinní   v   predmetnej   veci,   resp.   opakovane   spomaľovali   súdne   konanie   opakovanými žiadosťami o odročenie pojednávania, či výmenou právnych zástupcov.

Taktiež je potrebné poukázať na to, že navrhovateľ sa na prieťahy v konaní sťažoval po prvýkrát až podaním doručeným dňa 17. 6. 2014. Sťažnosť navrhovateľa bola evidovaná pod číslom Spr/100130/2014 a bola vyhodnotená ako dôvodná, o čom bol navrhovateľ upovedomený   listom   zo   dňa   17.   07.   2014   a   zároveň   mu   bolo   oznámené,   že   zo   strany predsedu súdu bude vykonávaný dohľad nad konaním vo veci...

Sťažovateľ podal sťažnosť predsedovi súdu dňa 17. 6. 2014. Dňa 23. 6. 2014 sa malo uskutočniť   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na   základe   ospravedlnenia   likvidátora navrhovateľa z dôvodu jeho hospitalizácie a to na deň 5. 9. 2014. Následne podaním zo dňa

17. 7. 2014 bola sťažnosť navrhovateľa vyhodnotená ako dôvodná najmä s prihliadnutím na obdobie od 8. 11. 2011, kedy navrhovateľ podal námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi, ktorú zákonný sudca vyhodnotil ako námietku týkajúcu sa postupu konania, ktorú nie je potrebné predkladať nadriadenému súdu a následne vytýčil termín pojednávania, až dňa 28. 4. 2014. Na základe konštatovania dôvodnosti sťažnosti je zo strany predsedu súdu vykonávaný dohľad a to v pravidelných dvojmesačných intervaloch. V tomto období sa malo uskutočniť pojednávanie dňa 5. 9. 2014, avšak dňa 20. 8. 2014 navrhovateľ znovu podal námietku   zaujatosti   a   táto   skutočnosť   bola   dôvodom   pre   odročenie   pojednávania. Uznesením zo dňa 9. 9. 2014 bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti. Toto uznesenie navrhovateľ prevzal dňom 2. 10. 2014, následne dňa 9. 10. 2014 bola súdu doručená žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a v ten istý deň zákonný sudca dal pokyn na predloženie spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi na rozhodnutie o oslobodení od súdnych poplatkov.

Sťažovateľ podal sťažnosť dňa 20. 8. 2014, teda cca jeden mesiac po vyhodnotení sťažnosti podanej predsedovi súdu. Na základe uvedeného sme toho názoru, že zo strany navrhovateľa   nebola   poskytnutá   žiadna   príležitosť   na   odstránenie   protiprávneho   stavu, pričom je zrejmé, že po podaní sťažnosti súd vo veci koná a pojednávanie bolo odročené z dôvodov na strane navrhovateľa, ktorý sa rozhodol pre podanie námietky zaujatosti. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že aj podanie sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov (s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) umožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľa.

Priznanie finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy ako náhrada nemajetkovej ujmy len v tých prípadoch, keď porušenie základného práva už nie je možné napraviť ani odstrániť, čo v danom prípade nie je naplnené a preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody navrhujem, aby Ústavný súd SR sťažnosť zamietol.“

K stanovisku predsedu okresného súdu sa vyjadrila sťažovateľka prostredníctvomsvojho právneho zástupcu podaním z 10. novembra 2014, v ktorom uviedla, že v celomrozsahu trvá na podanej sťažnosti. K námietke podpredsedu okresného súdu týkajúcej saskutkovej zložitosti opätovne vyslovila presvedčenie, že nejde o zložitú vec. K námietkeo podaní   sťažnosti   ústavnému   súdu   len   jeden   mesiac   po   vyhodnotení   sťažnostipodpredsedom súdu sťažovateľka uvádza, že „lehota presahujúca jeden mesiac musí byť pre súd   dlhodobo   porušujúci   ústavné   práva   sťažovateľa   dostatočná   na   zabezpečenie a realizáciu úkonov smerujúcich k odstráneniu protiprávneho stavu, zvlášť ak ide o osem a pol ročnú vec...“.

Trovy právneho zastupovania si sťažovateľka vyčíslila na sumu 426,12 €.

Podpredseda   okresného   súdu,   ako   aj   sťažovateľka   vyjadrili   súhlas   s   upustenímod ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti. Ústavný súd so súhlasom účastníkovkonania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danejveci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd zisťoval z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 20C 131/2006 priebeh a stav konania. Zo súdneho spisu ústavný súd zistil tieto skutočnosti:Konanie začalo návrhom právneho predchodcu sťažovateľky na vydanie platobnéhorozkazu 8. marca 2006. Pretože neboli splnené podmienky na vydanie platobného rozkazu,bola vec 17. mája 2006 prevedená z registra Ro do registra C. Po výzve na úhradu súdnehopoplatku (29. marec 2006) a žiadosti sťažovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkovrozhodoval   okresný   súd   po   doručení   dokladov   o   osobných   majetkových   pomeroch(24. júl 2006) o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesením zo 6. septembra2006   okresný   súd   návrh   zamietol.   Na   základe   odvolania   navrhovateľa   a   po   vyžiadanídokladov z daňového úradu a registrového súdu autoremedúrou okresný súd 8. februára2007   zrušil   napadnuté   uznesenie   a   priznal   navrhovateľovi   oslobodenie   od   súdnychpoplatkov.

Prvé   pojednávanie   vo   veci,   ktoré   sa   konalo   31.   júla   2007,   bolo   po   vypočutíúčastníkov konania odročené na neurčito pre účely preverenia pravosti podpisov odporcuna listine o uznaní dlhu. Ďalšie pojednávania vo veci sa uskutočnili 17. septembra 2007a 12. októbra 2007, keď kvôli návrhu na znalecké dokazovanie bolo pojednávanie odročenéna   neurčito.   V   októbri   2007   sa   súd   oboznamoval   s   ďalšími   písomnými   vyjadreniamiúčastníkov,   na   základe   ktorých   vyzval   (10.   decembra   2007)   právnu   zástupkyňunavrhovateľa, či má v úmysle rozšíriť petit návrhu. Návrh na pripustenie zmeny žalobnéhopetitu   bol   súdu   doručený   až   11.   marca   2008.   Medzitým   okresný   súd   uznesenímz 21. januára   2008   nariadil   znalecké   dokazovanie.   Proti   výroku   o   povinnosti   zložiťpreddavok na znalecké dokazovanie podal odporca 5. februára 2008 odvolanie.

V období od 28. februára 2007 do 2. septembra 2007 (6 mesiacov) okresný súdvo veci   nekonal.   O   oslobodení   odporcu   od   súdnych   poplatkoch   rozhodol   uznesenímz 2. septembra 2008. V súvislosti s preložením zákonného sudcu bol spis 1. augusta 2008pridelený do senátu 10 C, následne 25. septembra 2008 do senátu 20 C. Pokyn znalkynina znalecké   dokazovanie   bol   daný   súdom   23.   septembra   2008,   t.   j.   osem   mesiacovpo nariadení znaleckého dokazovania, čo však bolo spôsobené tým, že navrhovateľ nedodaloriginál   listinných   dôkazov,   ktoré   mali   byť   predmetom   skúmania.   Znalkyňa   prípisomz 2. januára   2009   požiadala   súd   o   súčinnosť   pri   zabezpečení   porovnávacieho   materiálu.Znalecký posudok bol súdu doručený 25. februára 2009.

Štvrté pojednávanie vo veci sa konalo 6. apríla 2009 a bolo po vyjadrení účastníkovk stavu   konania   odročené   na   15.   máj   2009,   následne   kvôli   kúpeľnej   liečbe   na   žiadosťnavrhovateľa na 15. jún 2009. Navrhovateľ doručil súdu 2. júna 2009 svoje vyjadrenies ďalšími   návrhmi   na   dokazovanie.   Na   pojednávaní   15.   júna   2009   požiadal   odporcaopakovane   o   ustanovenie   advokáta   (prvýkrát   požiadal   súd   o   ustanovenie   advokáta31. júla 2007). Okresný súd mu ustanovil právneho zástupcu z radov advokátov uznesenímz 12. augusta   2009.   Súd   nariadil   (16.   septembra   2009)   ďalší   termín   pojednávaniana 9. november 2009. Navrhovateľ doručil súdu ďalšie návrhy na doplnenie dokazovaniavýsluchmi   svedkov   a   listinnými   dôkazmi   a   (5.   novembra   2009)   ospravedlnenie   svojejneúčasti   na   pojednávaní   nariadenom   na   9.   november   2009   z   dôvodu   hospitalizácie.Pojednávanie 9. novembra 2009 bolo odročené na neurčito pre účely preverenia schopnostinavrhovateľa zúčastniť sa pojednávania. Súd následne nariaďoval ďalšie pojednávania, ktoréodročoval pre hospitalizáciu navrhovateľa (18. januára 2010), na žiadosť oboch účastníkovkonania (9. februára 2010), na žiadosť navrhovateľa pre účely zvolenia si právneho zástupcu(22. februára). Súd v tomto období dvakrát (bezúspešne) požiadal navrhovateľa o doručenieoriginálov dokladov, ktoré predkladal súdu.

Navrhovateľ doručil 15. februára 2010 súdu návrh na zmenu účastníka na stranenavrhovateľa a vzápätí 10. marca 2010 požiadali sťažovateľka (v tomto štádiu zatiaľ len akonavrhovaný nový účastník, potenciálny právny nástupca navrhovateľa) a aj navrhovateľo ustanovenie   právneho   zástupcu   z   radov   advokátov.   Okresný   súd   uznesenímz 24. marca 2010 zamietol návrh na zmenu účastníkov konania, proti čomu navrhovateľpodal odvolanie (10. mája 2010, doplnené 11. mája 2010). Odvolací spis bol krajskémusúdu predložený 6. septembra 2010.

Krajský súd Prešov (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 5 Co 111/2010z 8. februára   2011   zrušil   uznesenie   okresného   súdu   o   zamietnutí   návrhu   na   zmenuúčastníkov   konania,   keď   konštatoval,   že   okresný   súd   posudzoval   návrh   hmotnoprávne,čo vzhľadom na procesnoprávnu povahu rozhodnutia nie je možné. Okresný súd uznesenímz 29. marca 2011 rozhodol o pripustení zmeny účastníkov na strane navrhovateľa, čímpripustil vstup sťažovateľky do konania. Na strane sťažovateľky v konaní vystupoval naďalejnavrhovateľ, ktorý je likvidátorom spoločnosti, ako jej zástupca.

Sťažovateľka   doručila   súdu   26.   apríla   2011   zmenu   petitu   návrhu.   Okresný   súdrozhodoval   o   žiadosti   sťažovateľky   o   ustanovenie   právneho   zástupcu,   ktorú   uznesenímz 5. mája   2011   zamietol.   Krajský   súd   na   základe   odvolania   sťažovateľky   (doručeného7. júna 2011) potvrdil rozhodnutím sp. zn. 16 Co 80/2011 zo 14. júla 2011 uznesenie súduprvého stupňa.

Ďalšie pojednávania nariadil okresný súd na 10. október 2011, ktoré bolo odročenéna   žiadosť   odporcu   pre   neprítomnosť   zástupcu   sťažovateľky   (pôvodného   navrhovateľa)pre zlý   zdravotný   stav   a   pre   vznesenie   námietky   zaujatosti   zástupcom   sťažovateľky.Sťažovateľka doručila 8. novembra 2011 súdu odôvodnenie námietky zaujatosti. Vzhľadomna namietaný postup sudcu v konaní nebol spis v zmysle § 14 ods. 3 Občianskeho súdnehoporiadku (ďalej len „OSP“) predložený na rozhodnutie nadriadenému súdu.

Od októbra 2011 bol okresný súd vo veci nečinný až do 28. apríla 2014, keď nariadilďalšie   pojednávanie   na   23.   jún   2014   (viac   ako   dva   a   pol   roka).   Zástupca   (likvidátor)sťažovateľky   17.   júna   2014   súdu   oznámil,   že   sa   pojednávania   nezúčastní   z   dôvoduhospitalizácie, a 20. júna 2014 že sa ho nezúčastní z dôvodu jeho nesúhlasu so skrátenímlehoty na prípravu na pojednávanie. Súd odročil pojednávanie na 5. september 2014. Sťažovateľka   opätovne   vzniesla   námietku   zaujatosti   sudcu   z   dôvodu   postupuv konaní.   Na   pojednávaní   5.   septembra   2014   sťažovateľka   trvala   na   predložení   vecinadriadenému   súdu.   Súd   ju   vyzval   (9.   septembra   2014)   na   úhradu   súdneho   poplatkuza námietku zaujatosti. Sťažovateľka požiadala o oslobodenie od povinnosti úhrady súdnehopoplatku.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v   konaní   sp.   zn.   20   C   131/2006   sa   dlhšie   obdobienečinnosti vyskytlo v období od októbra 2011 do júna 2014 (viac ako 2 a pol roka ) a kratšieobdobia   nečinnosti   od   februára   2007   do   júla   2007   (5   mesiacov)   a   od   mája   2009do septembra   2009   (4   mesiace).   V   ostatnom   období   súd   síce   priebežne   konal,ale neefektívne, bez postupu vo veci a do podania sťažnosti ústavnému súdu vo veci nebolona prvom stupni prijaté meritórne rozhodnutie.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne saprávna   neistota   neodstráni.   K   vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty,dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Pretona splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vecprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konaniana prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkovSlovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ichveci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zabezpečiť odstránenie stavuprávnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia   štátneho orgánu v primeranej dobe(III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnostiprípadu   podľa   právnej   a   faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníkov   konaniaa spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňujepri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

1.   Predmetom   posudzovaného   konania   pred   okresným   súdom   je   rozhodnutieo zaplatenie dlhu s príslušenstvom. Ide o konanie, ktoré spravidla nebýva skutkovo zložité,v   tomto   prípade   však   ústavný   súd   zohľadnil   skutočnosť,   že   nepredloženie   originálovlistinných   dôkazov   a   spochybňovanie   pravosti   kópií,   ako   aj   časté   uvádzanie   novýchskutočností do istej miery komplikuje ustálenie skutkového stavu.

Po právnej stránke vec nie je náročná. Návrhy tohto typu tvoria častú a bežnúagendu okresných súdov.

2.   Ďalším   kritériom,   ktoré   ústavný   súd   posudzoval,   bolo   správanie   účastníkovkonania. Ústavný súd konštatuje, že z dôvodu opakovanej neúčasti účastníkov konaniana pojednávaniach,   tak   na   strane   odporcu,   ktorý   požiadal   o   odročenie   pojednávania9. februára 2010 a 10. októbra 2011, ako aj na strane navrhovateľa, ktorý od 29. marca 2010ďalej vystupoval v konaní ako zástupca (likvidátor) sťažovateľky. Na žiadosť sťažovateľky,resp. jej zástupcu súd odročoval pojednávanie 15. mája 2009 (navrhovateľ z dôvodu pobytuna liečení nemal možnosť spracovať podklady na vyjadrenie vo veci), 9. novembra 2009a 18.   januára   2010   z   dôvodu   avizovanej   hospitalizácie   navrhovateľa,   9.   februára   2010na žiadosť   navrhovateľa,   22.   februára   2010   z   dôvodu   náhlej   zdravotnej   indispozícienavrhovateľa   a   tiež   z   dôvodu   zvolenia   si   právneho   zástupcu,   10.   októbra   2011pre ospravedlnenie   sa   navrhovateľa   pre   nepriaznivý   zdravotný   stav,   23.   júna   2014pre plánovanú hospitalizáciu likvidátora sťažovateľky. Takýmto správaním účastníkov došlok výraznému spomaleniu napadnutého konania.

Aj keď ústavný súd uznáva, že práceneschopnosť účastníka konania je relevantnýmdôvodom na ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaniach pred všeobecnými súdmi,nemožno však pri rozhodovaní o sťažnosti takéhoto účastníka (sťažovateľa) na prieťahyv konaní   neprihliadnuť   na   tieto   okolnosti,   pokiaľ   skutočne   mali   preukázateľný   dopadna celkovú dĺžku trvania doterajšieho konania.

V období hospitalizácie právneho predchodcu a likvidátora sťažovateľky   a jehopobytu   v   liečebnej   starostlivosti   okresný   súd   nemohol   pojednávať,   a   preto   predĺženiekonania z tohto dôvodu nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu. Tieto skutočnosti všakprispeli   k   predĺženiu   konania,   čo   ústavný   súd   zohľadnil   pri   priznaní   finančnéhozadosťučinenia.

Ústavný súd pri preskúmaní spisu zistil ďalšie okolnosti, ktorými právny predchodcaa   likvidátor   sťažovateľky   prispel   k   prieťahom   v   konaní   okresného   súdu,   a   to   najmänedostatočnou   súčinnosťou   pri   predkladaní   súdom   vyžadovaných   originálov   dôkaznýchlistín. Podobne opakované oznamovanie nových skutočností, nereagovanie na výzvu súdutýkajúcu   sa   zamýšľaného   rozšírenia   petitu   (na   výzvu   z   10.   decembra   2007   reagovalnavrhovateľ 11. marca 2008) a zmena petitu sťažnosti prispeli k predĺženiu posudzovanéhokonania.   Okresný   súd   zároveň   viackrát   musel   rozhodovať   o   procesných   návrhochúčastníkov   (o   žiadosti   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkoch)   a   dvakrát   postúpil   spisodvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní účastníkov konania.

Správanie   sťažovateľky   a   jej   právneho   predchodcu   do   istej   miery   spochybňujeskutočný   záujem   sťažovateľky   na   odstránení   stavu   jej   právnej   neistoty   v   namietanomkonaní. Podobne o tom nesvedčí ani skutočnosť, že účinný prostriedok nápravy v podobesťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu v zmysle § 62 a nasl. zákonač. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov podala sťažovateľka až viac akoosem rokov od začiatku uvedeného konania.

Ústavný   súd   na   uvedené   skutočnosti   prihliadol   pri   ustálení   výšky   finančnéhozadosťučinenia.

3. Pokiaľ ide o hodnotenie postupu súdu, v posudzovanom prípade sa v konaníokresného súdu vyskytli obdobia nečinnosti, najdlhšie od októbra 2011 do 28. apríla 2014.Okrem   nečinnosti   bol   postup   okresného   súdu   v   napadnutom   konaní   poznačenýaj neefektívnosťou. Ústavný súd hodnotí ako neefektívny postup rozhodovanie o návrhuna zmenu účastníkov konania, tolerované nepredkladanie originálov dôkazných listín a takévedenie veci, ktoré neprinieslo efektívny postup v ustálení skutkového stavu a smerovaniek meritórnemu rozhodnutiu vo veci.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení lenčo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čonajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to, aby sa sporvyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení tomu,kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto hrubo sťažujepostup konania tým, že sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svojuneprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkazsúdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd môže uložiťuznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur. Podľa odseku 2 citovaného ustanoveniapri   opakovanom   hrubom   sťažení   postupu   konania   podľa   odseku   1   súd   môže   uložiťuznesením poriadkovú pokutu až do výšky 1 640 eur.

Po   zhodnotení   postupu   okresného   súdu   v   napadnutej   veci   možno   konštatovaťpríčinnú súvislosť s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahovpodľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Aj   keď   ústavný   súd   konštatuje,že k predĺženiu konania prispeli aj okolnosti na strane sťažovateľky, nemôže prehliadnuťfakt, že v   čase rozhodovania ústavného súdu nebolo posudzované konanie právoplatneskončené ani po viac ako ôsmich rokoch od začatia konania. Preto ani nemohol zohľadniťnámietku   podpredsedu   okresného   súdu,   že   sťažovateľka   neposkytla   okresnému   súdupríležitosť na odstránenie protiprávneho stavu. V tejto súvislosti už ústavný súd judikoval,že ak už konanie trvá neprimerane dlho, má všeobecný súd venovať zvláštnu pozornosť jehourýchleniu (III. ÚS 146/05).

Celkovo ústavný súd posúdil dĺžku konania na okresnom súde ako neprimerane dlhúa konštatuje, že okresný súd neposkytol sťažovateľke v konaní sp. zn. 20 C 131/2006 rýchlua účinnú ochranu jej práv podľa § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a pretoústavný súd rozhodol, že okresný súd v tomto konaní porušil základné právo sťažovateľkypodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklonečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.

Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočnýchprieťahov,   a   odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   sťažovateľkadomáhajúca sa rozhodnutia súdu vo veci samej (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáhaprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akýchdôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 500 €.Ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky, prikázal okresnému súdu,ktorý jej základné právo porušil, vo veci konať, čo považoval za dostatočné na odstránenieprávnej neistoty sťažovateľky aj vzhľadom na jej právnu povahu, ktorá smeruje už lenk ukončeniu podnikania a vyrovnaniu pohľadávok (bod 3 výroku nálezu).

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil nárok na náhradutrov v sume 426,12 € za tri úkony právnej služby (za prevzatie a prípravu zastúpenia,za podanú ústavnú sťažnosť a za stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v sume 134,00 €za jeden úkon právnej služby a režijný paušál 3 x 8,04 € v zmysle § 11 ods. 3 vyhláškyMinisterstva   spravodlivosti   č.   655/2004   Z.   z.   o   odmenách   a   náhradách   advokátovza poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov.   Ústavný   súd   priznalnáhradu trov konania v požadovanej sume (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2015