znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 57/2012-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   7.   februára   2012 predbežne prerokoval sťažnosť P. L., Ústav na výkon trestu odňatia slobody L., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 345/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2011 doručená   sťažnosť   P.   L.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 345/08, pôvodne vedenom pod sp. zn. 6 C 111/2004.

Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že už 14. októbra 2003 podal návrh na ochranu osobnosti proti žalovanému J. B. Z dôvodu reorganizácie súdnictva jeho žaloba „chodila zo súdu na súd, až napokon ju dostal na vybavenie Okresný súd   Piešťany,   ktorý   mojej   žalobe   pridelil   sp.   zn.   6   C   345/2008,   a   ešte   predtým   zn. 6 C 111/08“.

Okresný súd podľa názoru sťažovateľa „vo veci postupoval veľmi pomaly a do roku 2008 spravil fakticky len to, že ma oslobodil od súdnych poplatkov a vyžiadal si od odporcu vyjadrenie. Potom v roku 2008 mi odňal oslobodenie od súdnych poplatkov a od vtedy spis chodí z OS Piešťany na Krajský súd Trnava a zase späť. Celý čas sa rieši, či mám nárok na oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   alebo   nie.   A   nedávno   bola   vec   predložená na posúdenie Dovolaciemu súdu.“.

V závere sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:„1) Základné právo P. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v k. č. 6 C 345/2008 (predtým 6 C 111/04) porušené bolo.

2) P. L. sa priznáva odškodné – finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- Euro z titulu   náhrady   nemajetkovej   ujmy,   ktoré   je   porušovateľ   práva   povinný   zaplatiť   P.   L. do 14 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom len vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pričom   ústavný   súd   poukazuje na skutočnosť,   že   pri   výklade   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   garantovaného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   si   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, z čoho vyplýva, že v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).. V   záhlaví   svojej   sťažnosti   označil   sťažovateľ   ako   porušovateľov   Slovenskú republiku, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) a okresný súd, pričom však, s výnimkou okresného súdu, sťažovateľ nijakým spôsobom neoznačil spôsob (postup), akým mali jednotliví porušovatelia do jeho práv zasiahnuť, a teda neodôvodnil namietaný zásah do jeho ústavou garantovaných práv. Z podstatného   obsahu   sťažnosti   a   najmä   z   formulácie   sťažnostného   petitu,   ktorým   je ústavný súd viazaný, bolo však možné ustáliť, že sťažovateľ primárne namieta prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 345/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 6 C 111/2004, resp. v časti konania v období rokov 2005 až 2008 aj na Okresnom súde Trnava, kde bola vec vedená pod sp. zn. PN-6 C 111/2004).

Z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 345/2008 ústavný súd zistil, že v právnej veci sťažovateľa okresný súd rozhodol uznesením č. k. 6 C 345/2008-133 z 5. februára   2010   tak,   že   konanie   zastavil   z   dôvodu   nezaplatenia   súdneho   poplatku sťažovateľom. Rozhodnutie okresného súdu bolo potvrdené uznesením krajského súdu č. k. 23   Co   148/2010-146   z   21.   januára   2011,   pričom   uznesenie   krajského   súdu   bolo sťažovateľovi   doručené   21.   februára   2011.   Sťažovateľom   namietané   konanie   bolo   teda k tomuto dňu právoplatne skončené.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou   (II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,   IV.   ÚS   61/03,   II.   ÚS   298/06,   II.   ÚS   250/09) pripomína, že poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Keďže z obsahu súdneho spisu vyplýva, že konanie bolo vo vzťahu k sťažovateľovi právoplatne skončené 21. februára 2011, pričom sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 5. augusta 2011, je zrejmé, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu okresný súd už nemohol ovplyvniť plynulosť priebehu skončeného konania, a teda ani porušiť označené základné právo sťažovateľa.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený   názor vychádza zo skutočnosti,   že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Tento   skutkový   stav   bol   so   zreteľom   na obsah sťažnosti,   ako aj s prihliadnutím na zmysel   a   účel   ustanovenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   základom   pre   záver   ústavného   súdu,   ktorý   sťažnosť   sťažovateľa   už   po   jej predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2012