znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 57/09-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namieta porušenie svojho práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   a práva   na účinný   opravný   prostriedok   podľa   čl.   13   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 10 C   32/2005   z 31.   januára   2006   a rozsudkom   Krajského   súdu   v Žiline sp. zn. 6 Co 198/2006   zo   4.   apríla   2007,   ako aj uznesením   Prezídia   Policajného   zboru, Úradu   boja   proti   korupcii,   odboru   boja   proti   korupcii   Stred,   Banská   Bystrica   sp.   zn. ČVS: PPZ-128/BPK-S-2008 zo 6. novembra 2008 a bližšie nešpecifikovaným rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra 2008   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie   svojho   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a práva   na   účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru rozsudkom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný   súd“)   sp.   zn.   10   C   32/2005   z 31.   januára   2006   a rozsudkom   Krajského   súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 198/2006 zo 4. apríla 2007, ako aj uznesením Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred, Banská   Bystrica   sp.   zn.   ČVS:   PPZ-128/BPK-S-2008   zo 6. novembra   2008   (ďalej aj „uznesenie vyšetrovateľa“) a bližšie nešpecifikovaným rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“).

Sťažovateľ uviedol, že „všetci porušili základné právo garantované čl.   6 ods.   1 medzinárodného dohovoru o základných ľudských právach a KS Žilina a GP SR porušili čl. 13   -   právo   na   účinný   opravný   prostriedok“,   a zároveň   vyslovil   nespokojnosť s rozhodnutiami oboch súdov, ako aj s odmietnutím jeho podnetu na trestné stíhanie.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že:„I.A. Okresný súd v Čadci, Krajský súd v Žiline a Úrad boja proti korupcii v Banskej Bystrici porušili základné právo D. B. garantované čl. 6 ods. 1 - medzinárodného dohovoru o   základných   právach,   Krajský   súd   v   Žiline   a   Úrad   boja   proti   korupcii   -   Generálna prokuratúra   porušili   čl.   13   -   právo   na   účinný   opravný   prostriedok   (keď skutočnosť, že nedoplatky   nútene   zaplatil   D.   B.   za   M.   K.   a za dôkaz   považujú   to,   že   faktúry   boli ma meno D. B. a nie na meno M. K. - čo je nahlúple dokazovanie, pretože po predaji bytu všetky faktúry včítane nedoplatkov boli prevedené na meno nového majiteľa).

I.B. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   rozsudok   Okresného   sudu   v   Čadci 10 C/32/2005-47 zo dňa 31. 01. 2006 a rozsudok Krajského súdu v Žiline 6 Co/198/2006 zo dňa 04. 04. 2007 bez povinnosti obnoviť konanie. (M. K. odmietol podpísať preberací protokol čo jasne znamená, že sa odmietal zaoberať svojimi dlhmi voči SPP a elektrárňam) preto   súdy   rozhodli   chybne.   Podpísanie   preberacieho   protokolu   je   dôležitou   súčasťou odovzdania bytu novému majiteľovi a túto povinnosť M. K. odmietol)!

I.C. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje   Okresnému   súdu   v   Čadci a Krajskému súdu v Žiline zaplatiť primerané zadosťučinenie D. B. každý vo výške 25.000,- Sk, v lehote 15 dní od dna doručenia Nálezu Ústavného súdu.

I.D. Ústavný   súd   zakazuje   Okresnému   súdu   v   Čadci   a   Krajskému   súdu   v   Žiline zaznamenávať zápisnice do magnetofónu od dňa doručenia rozhodnutia Ústavného súdu.“

II.

Podľa   čl.   124   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   ústavný   súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v ktorých   sa   rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa už vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 17/08 dožadoval vyslovenia porušenia svojich práv zaručených čl. 46 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn. 10 C 32/05 a rozsudkom krajského súdu sp. zn.   6   Co   198/06   a že   jeho   sťažnosť   bola   17. januára   2008   odmietnutá   pre   nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie a z dôvodov zjavnej neopodstatnenosti.

V tejto súvislosti   ústavný súd   zastáva   názor,   že v danom   prípade   ide   o sťažnosť, o ktorej ústavný súd už rozhodol 17. januára 2008.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol pre jej neprípustnosť (obdobne III. ÚS 3/08).

V ďalšej   časti   sťažnosti   sťažovateľ   namietal   porušenie   svojich   práv   bližšie nešpecifikovaným rozhodnutím generálnej prokuratúry.

V tejto časti ústavný súd sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   neoznačil,   akým   rozhodnutím   generálnej prokuratúry malo dôjsť k porušeniu jeho práv, a takéto rozhodnutie ani v prílohe svojej sťažnosti nepredložil.

Sťažovateľ   v neposlednom   rade,   pokiaľ   ide   o obsah   sťažnosti,   nepostupoval ani podľa   ustanovení   §   20   a   §   50   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   obsahujú   všeobecné a osobitné náležitosti sťažnosti.

Pokiaľ   ide   o uznesenie   vyšetrovateľa   sp.   zn.   ČVS:   PPZ-128/BPK-S-2008 zo 6. novembra 2008, proti tomuto je prípustná sťažnosť podľa § 197 ods. 3 Trestného poriadku.

Ústavný súd nemá právomoc rozhodovať v ďalšom stupni o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vyšetrovateľa.

K veci   treba   uviesť,   že   nie   je   obsahom   žiadneho   základného   práva   ani   slobody uvedených   v ústave   alebo   v medzinárodnej   zmluve   o ľudských   právach,   ktoré   sa   stali súčasťou   právneho   poriadku   Slovenskej   republiky,   právo   privodiť   inej   osobe   trestné stíhanie.

Ani v tomto prípade neušlo pozornosti ústavného súdu, že sťažovateľ napriek svojmu dosiahnutému stupňu vzdelania používa útočný alebo hrubo urážlivý jazyk.

Z predchádzajúcej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že Občiansky súdny poriadok ako   generálna   právna   norma   upravujúca   civilný   proces   vo   svojich   základných ustanoveniach obsiahnutých v § 1 až § 6 okrem iného zakotvuje, že jeho úlohou je úprava postupu súdov a účastníkov konania tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Okrem toho tieto ustanovenia dávajú garanciu,   že   úlohou   súdov   je   dbať   na   to,   aby   v rámci   občianskeho   súdneho   konania, ktoré je jednou   zo   záruk   zákonnosti,   nedochádzalo   k   porušovaniu   práv   a   právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb (III. ÚS 26/07, III. ÚS 93/07 a iné).

Sťažovateľ   podľa   názoru   ústavného   súdu   v tomto   prípade   výrokmi   obsiahnutými v sťažnosti   prekročil   hranicu   normálneho   správania,   čo   je   v rozpore   s   princípom zachovávania   úcty   k právam   iných,   ktorý   má   byť   v rámci   občianskoprávneho   konania rešpektovaný všetkými účastníkmi a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci konania rešpektovali   ľudskú   dôstojnosť,   občiansku   časť   i osobnosť   ďalších   účastníkov   konania, ale i samotného   vo   veci   konajúceho   súdu,   tak   vo   svojich   písomných,   ako   i verbálnych prejavoch (III. ÚS 52/06 a iné).

Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sťažnosť smie byť v zásade odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých   faktoch,   a rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý   jazyk (Řelík v. Česká republika z 18. mája 2004). Aj z týchto dôvodov by bolo možné sťažnosť odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami, ktoré sťažovateľ v sťažnosti uviedol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 2009