znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 57/05-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. februára 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Milana   Libiča,   M.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   Okresným   súdom Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 1657/99 (pôvodne pod sp. zn. 17 C 382/97, neskôr pod sp.   zn. 12 C 692/98) a v konaní o výkon rozhodnutia vedenom pod sp. zn. 9 E 79/04, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť Milana Libiča v časti, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní   Okresného   súdu   Michalovce vedenom pod sp. zn. 12 C 1657/99 (pôvodne pod sp. zn. 17 C 382/97, neskôr pod sp. zn. 12 C 692/98)   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

2. Sťažnosť Milana Libiča vo zvyšnej časti o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára 2005   doručená   sťažnosť   Milana   Libiča,   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   Okresným   súdom   Michalovce   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 1657/99 (pôvodne pod sp. zn. 17 C 382/97, neskôr pod sp. zn. 12 C 692/98) a v konaní o výkon rozhodnutia vedenom pod sp. zn. 9 E 79/04.

Sťažovateľ   v sťažnosti   namieta,   že   v   konaní   vedenom   spočiatku   pod   sp.   zn. 17 C 382/97,   neskôr   pod   sp.   zn.   12   C   692/98   a napokon   pod   sp.   zn.   12   C   1657/99 o zaplatenie 1 695 USD s príslušenstvom voči spoločnosti HELKO, s. r. o., Michalovce ako žalovanému, ktoré začalo na návrh sťažovateľa ako žalobcu 30. mája 1997, okresný súd rozhodol rozsudkom z 24. júna 2003 až po vyše šiestich rokoch. Podľa názoru sťažovateľa tým, že okresný súd nepostupoval rýchlo a účinne, prieťahmi v konaní umožnil žalovanému (konateľovi spoločnosti) previesť majetok spoločnosti HELKO, s. r. o. na bývalú manželku, príbuzných a novovytvorené firmy, na majetok ktorých bol neskôr vyhlásený konkurz.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že 28. mája 2004 podal okresnému súdu návrh na súdny výkon predmetného rozhodnutia. Okresný súd uznesením sp. zn. 9 E 79/04 z 15. decembra 2004   konanie   vo   veci   zastavil,   pretože   povinný   ako   právny   subjekt   zanikol   výmazom z obchodného registra ku dňu 19. októbra 2004.

Podľa tvrdenia sťažovateľa postup a úkony okresného súdu v uvedených konaniach nesmerovali   k odstráneniu   jeho   právnej   neistoty   ako   účastníka   konania   a porušovanie základného práva ešte trvá.

Sťažovateľ v tejto súvislosti žiada, aby ústavný súd

- deklaroval porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod „sp. zn. 382/97-12 C 692/98-12 C 1657/99 a 9 E 79/04“,

- zaviazal okresný súd zaplatiť mu 1 695 USD so 17,6 % úrokom z omeškania od

30. mája 1997 až do zaplatenia, t. j. 6 087 USD do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia a

- priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 000 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľa   v časti   namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru údajnými prieťahmi v konaní okresného súdu sp. zn. 12 C 1657/99 (pôvodne sp. zn. 17 C 382/97, neskôr sp. zn. 12 C 692/98).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom (podľa čl. 48 ods. 2 ústavy) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorom sa nachádza osoba (účastník konania pred súdom) domáhajúca sa rozhodnutia súdu v jej veci bez ohľadu na jej postavenie v súdnom konaní. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní   až   právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na   ktorom   sa   osoba   domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).

Vychádzajúc   z uvedeného   záveru   a skutkových   okolností   opísaných   v sťažnosti ústavný   súd   uzaviera,   že   k nastoleniu   právnej   istoty   sťažovateľa   v konaní   vedenom   na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 1657/99 (pôvodne pod sp. zn. 17 C 382/97, neskôr pod sp. zn. 12 C 692/98) došlo 21. júla 2003, keď rozsudok okresného súdu sp. zn. 12 C 1657/99 z 24. júna 2003 nadobudol právoplatnosť. Sťažnosť však sťažovateľ podal ústavnému súdu až 20. januára 2005.

V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už bol stav právnej neistoty sťažovateľa v tomto súdnom konaní odstránený právoplatným rozhodnutím, a preto je sťažnosť v tejto časti podaná oneskorene.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľa ďalej zistil, že v konaní o výkon rozhodnutia sp. zn. 12 C 1657/99 z 24. júna 2003 na návrh sťažovateľa z 28. mája 2004 okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. 9 E 79/04 z 15. decembra 2004 tak, že konanie vo veci zastavil pre zánik spoločnosti povinného jeho výmazom z obchodného registra ku dňu 19. októbra 2004 (uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4 K 194/99 z 13. septembra 2001 bol konkurz vyhlásený na majetok povinného zrušený pre nedostatok majetku). Voči predmetnému uzneseniu okresný súd pripustil odvolanie.

Podľa názoru ústavného súdu   nemožno na základe skutočností uvedených v tejto časti sťažnosti sťažovateľa a najmä charakteru veci (právny zánik povinného, voči ktorému výkon rozhodnutia smeruje) považovať namietaný postup okresného súdu v konaní o súdny výkon rozhodnutia vedenom pod sp. zn. 9 E 79/04 a samotnú dobu konania od podania návrhu sťažovateľa na nariadenie výkonu rozhodnutia do rozhodnutia o zastavení konania (6 mesiacov) za také, ktoré by bolo možné kvalifikovať za neprimerané so „zbytočnými prieťahmi“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd navyše pripomína,   že   sťažovateľ   o zrušení   konkurzu   vyhláseného   na   majetok   jeho   dlžníka   pre nemajetnosť vedel ešte v roku 2003 (k sťažnosti sťažovateľ doložil výpis z obchodného registra   ohľadne   povinného   z 23.   mája   2003,   v ktorom   sú   uvedené   právne   skutočnosti zapísané),   a teda   napriek   podaniu   návrhu na súdny   výkon   rozhodnutia   okresnému   súdu k účelu sledovanému výkonom rozhodnutia (úhrade jeho pohľadávky povinným) už nemôže dôjsť.   Právoplatným   zastavením   predmetného   konania   vo   veci   výkonu   rozhodnutia   sa právna neistota sťažovateľa odstráni.

Ústavný   súd   opierajúc   sa   o tento   skutkový   stav   a   svoju stabilizovanú   judikatúru sťažnosť   sťažovateľa   v tejto   časti   namietajúcej   porušenie   jeho   základného   práva   podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru   v označenom   konaní o výkon rozhodnutia vedenom pred okresným súdom odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   napokon   poznamenáva,   že   rozhodovanie   o   ďalších   nárokoch sťažovateľa uvedených v jeho sťažnosti by prichádzalo do úvahy iba v tom prípade, ak by nadväzovalo na rozhodnutie o vyslovení porušenia jeho základných práv. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o tejto časti návrhu na rozhodnutie (petitu sťažnosti) nerozhodoval.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2005