znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 57/02-15

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2.   mája 2002 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., bytom K., M. T., bytom K., a Š. B., bytom K., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B., M. T. a Š. B.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca 2002 doručená   sťažnosť   J.   B.,   bytom   K.,   M.   T.,   bytom   K.,   a Š.   B.,   bytom   K.   (ďalej   len „sťažovatelia“).

Sťažovatelia   uviedli,   že   29.   decembra   1997   sa   návrhom   na   Krajskom   súde v Košiciach domáhali proti Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 283 050 Sk s príslušenstvom. Krajský súd v Košiciach postúpil 5. marca 1998 právnu vec sťažovateľov vedenú pod sp. zn. 17 Rob 810/97 z titulu miestnej príslušnosti Okresnému súdu Bratislava I. Sťažovatelia doslova uviedli : „Je tomu už štyri roky čo sme podali žalobu a bol zaplatený aj súdny poplatok a do dnešného dňa nebolo začaté pojednávanie.“

Sťažnosť   sťažovateľov   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania   pred   ústavným   súdom   ustanovené   najmä   v   §   20,   §   50   a   §   53   ods.   1   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažovatelia neuviedli, akého rozhodnutia sa v súvislosti s namietaným porušením ich základného práva domáhajú, neoznačili, proti ktorému zo súdov ich sťažnosť smeruje (resp.   či   smeruje   proti   obom   označeným   súdom   alebo   len   proti   niektorému   z nich), a nepreukázali využitie   právnych   prostriedkov   nápravy,   ktoré   im   zákon   na   ochranu   ich základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky účinne poskytuje.

K sťažnosti taktiež nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika   na   zastupovanie   sťažovateľov   v konaní   pred   ústavným   súdom,   tak   ako   to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   listami   z   22.   marca   2002   upozornil   každého   zo   sťažovateľov   na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť,   že   jeho   sťažnosť   tieto   zákonom   predpísané   náležitosti   nespĺňa.   Každého sťažovateľa   vyzval,   aby   v lehote   14   dní   od   doručenia   výzvy   tieto   nedostatky   odstránil a pripojil   k sťažnosti   plnomocenstvo   pre   advokáta   alebo   komerčného   právnika   na   jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pokiaľ jeho sťažnosť nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovatelia aj napriek tomu, že vyššie uvedené listy ústavného súdu adresované im do vlastných rúk prevzali (podľa poštovej doručenky J. B. 27. marca 2002, M. T. 27. marca 2002 a Š. B. 28. marca 2002), na výzvu ústavného súdu nereagovali a v súdom stanovenej lehote nedostatky sťažnosti neodstránili. Neurobili tak ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť sťažovateľov nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené najmä v § 20, § 50 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.  

Sťažovatelia aj napriek výzvam ústavného súdu z 22. marca 2002 nedostatky svojej sťažnosti   do   dnešného   dňa   neodstránili   (nepredložili   ani   splnomocnenie   na   svoje zastupovanie pred ústavným súdom udelené advokátovi alebo komerčnému právnikovi), hoci   boli   na   možnosť   jej   odmietnutia   v zmysle   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde upozornení.

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. mája 2002