znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 569/2014-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   februára   2015v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcuRudolfa   Tkáčika   prerokoval   sťažnosť   Hlavného   mesta   Slovenskej   republiky   Bratislava,zastúpeného bývalým primátorom Milanom Ftáčnikom, Primaciálne námestie 1, Bratislava,zastúpeného advokátom a konateľom JUDr. Ivanom Ikrényim, PhD., Advokátska kanceláriaIKRÉNYI &   REHÁK,   s.   r.   o.,   Šoltésovej   2,   Bratislava,   pre   namietané   porušenie   jehozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduBratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 362/2009 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právona prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V   v   konanívedenom pod sp. zn. 12 C 362/2009 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 362/2009p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Hlavnému   mestu   Slovenskej   republiky   Bratislava   finančné   zadosťučinenien e p r i z n á v a.

4. Okresný súd Bratislava V   j e   p o v i n n ý   uhradiť Hlavnému mestu Slovenskejrepubliky Bratislava trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiatcentov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právnehozástupcu   advokáta   JUDr.   Ivana   Ikrényiho,   PhD.,   Advokátska   kancelária   IKRÉNYI   &REHÁK, s. r. o., Šoltésovej 2, Bratislava.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. III. ÚS 569/2014-16 z 24. septembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Hlavnéhomesta Slovenskej republiky Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   ktorou   namietal   porušenie   svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   svojej   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 362/2009.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnostipodaním sp. zn. Spr. 2104/2014 doručeným ústavnému súdu 31. októbra 2014, v ktoromuviedol:

«... Vec napadla na Okresný súd Bratislava V dňa 30.1.2009 a konanie bolo vedené pod č. k. 26Ro 33/2009. S podaním návrhu nebol zaplatený súdny poplatok a tento bol zaplatený na základe výzvy súdu dňa 16.3.2009. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 21.4.2009. Platobný rozkaz bol uznesením súdu zo dňa 22.9.2009 zrušený z dôvodu, že tento nebol   doručený   odporcovi   do   vlastných   rúk.   Vec   bola   prevedená   do   reg.   „C“   dňa 22.10.2009. Súd vo veci zisťoval adresy odporcov. Navrhovateľ listom zo dňa 2.8.2010 zobral návrh späť v časti zaplatenia istiny a v časti zaplatenia z omeškania, voči odporcovi v 1. rade uplatňoval poplatok z omeškania a v tomto smere upravil petit návrhu. Súd v časti zastavenia   konania   rozhodol   dňa   4.6.2014,   rozhodnutie   nadobudlo   právoplatnosť   dňa 18.9.2014. Súd vyzval navrhovateľa na doplatenie súdneho poplatku, ktorý bol zaplatený dňa   2.7.2014.   Odporcovi   v   1.   rade   bol   ustanovený   opatrovník   a   bol   vytýčený   termín pojednávania na deň 21.10.2014. Pojednávanie bolo odročené z dôvodu návrhu zástupcu navrhovateľa v súvislosti s upresnením petitu návrhu, vo veci je určený termín pojednávania deň 20.11.2014.

Na základe vyššie uvedeného prehľadu úkonov v tomto konaní musím konštatovať, že vo veci nebolo konané plynule...»

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 362/2009 ústavnýsúd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohtopojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ   sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného právapodľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejneprerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...,   ako   aj   práva   na   prejednanie   jeho   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, abyjeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebozáväzkoch...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možnoza konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľa   v   konkrétnomposudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiuvo   veci   alebo   k   odstráneniu   jeho   právnej   neistoty   zákonom   dovoleným   spôsobom.   Kvytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu aleboiného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02,III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že sporyo zaplatenie peňažnej sumy tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdova v   zásade   ich   nemožno   považovať   za   právne   ani   skutkovo   zložité.   Ústavný   súdz vyžiadaného spisu okresného súdu nezistil, že by išlo o právne alebo skutkovo zložitú vec.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahovv   konaní,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   k   dĺžke   posudzovaného   konania   podstatneneprispeli okolnosti na strane sťažovateľa. Sťažovateľ bol v konaní aktívny a súčinnostný.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej vecia poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 6 rokov na okresnom súde je už samoosebe neprimerané.

Dňa 30. januára 2009 bol na okresnom súde podaný návrh na vydanie platobnéhorozkazu. Dňa 21. apríla 2009 okresný súd vydal platobný rozkaz. Dňa 22. septembra 2009okresný súd zrušil platobný rozkaz z dôvodu nedoručenia odporcovi. Dňa 2. augusta 2010sťažovateľ   zobral   návrh   späť   v   časti   zaplatenia   istiny.   Dňa   4.   júna   2014   okresný   súdrozhodol o zastavení konania v časti istiny.

Ústavný   súd   zistil   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu   od   2.   augusta   2010,   keďsťažovateľ zobral návrh späť v časti zaplatenia istiny, do 4. júna 2014, keď okresný súdrozhodol   o zastavení   konania v   časti istiny (prieťah   v trvaní 3   rokov a   10 mesiacov).Do dnešného dňa nie je vec právoplatne skončená.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizovalv súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.

Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenieefektívneho   postupu,   ktorý   mal   smerovať   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sasťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelompráva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívnačinnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajšímpostupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 12 C 362/2009, došlok zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenompod sp. zn. 12 C 362/2009, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   sťažovateľ   domáhajúci   sarozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume4 500 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa názoru ústavného súdu neprichádza v tomto prípade do úvahy aj priznaniefinančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivostiaplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančnézadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   v   konanívedenom   pod   sp.   zn.   12   C   362/2009   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   danej   vecipovažoval   vyslovenie   porušenia   ústavy   a príkaz   okresnému   súdu   za   dostatočnýna odstránenie právnej neistoty sťažovateľa.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikliv dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa trovykonania vyčíslil sumou 340,90 €, a to za dva úkony právnej služby vrátane dane z pridanejhodnoty (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie –sťažnosť).

Ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   priznal   sťažovateľovi   náhradu   trovkonania.   Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je   v   danom   prípadepriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnomsúde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupcasťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhradyzvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov konania, ktorúústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu 340,90 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2015