znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 569/2013-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. novembra 2013   predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   Č.,   M.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   M.   M., Advokátska   kancelária,   S.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Humenné   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 15 C/129/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Č. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 25. septembra 2013   doručená   sťažnosť   M.   Č.,   M.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   v   ktorej namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom Okresného   súdu   Humenné   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 15 C/129/2009 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti   a jej príloh   vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou   konania „o určenie vlastníckeho práva“ na strane navrhovateľa, ktoré sa začalo na základe návrhu podaného 14. septembra 2009.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   opisuje   priebeh   napadnutého   konania,   procesné   úkony okresného súdu, z ktorých okrem iného vyplýva, že okresný súd už raz vo veci rozhodol rozsudkom z 18. marca 2011, ktorý po podaní odvolania bol podľa názoru sťažovateľky z dôvodu   procesných   chýb   vrátený   odvolacím   súdom   ako   predčasne   predložený,   a to uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14 Co 50/2011 zo 4. apríla 2012. Sťažovateľka v sťažnosti tiež tvrdí, že „od 11.12.2012 súd nekoná“. Sťažovateľka je toho názoru, že v napadnutom konaní dochádza k zbytočným prieťahom.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol vo   veci   nálezom, ktorým   by vyslovil   porušenie jej   základného práva   zaručeného čl.   48 ods. 2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 15   C/129/2009, prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd štandardne (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04, III. ÚS 401/2008) považuje za účinný prostriedok nápravy slúžiaci ochrane základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažnosť na postup súdu podanú podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o súdoch“)   podanú   predsedovi   príslušného   súdu.   Účinnosť takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o súdoch“),   ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o súdoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.

Účelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   predsedovi príslušného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní je podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05, III. ÚS 401/2008). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou   je   namietané   porušenie   základného   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   koná   iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý mal k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Sťažovateľka   nepreukázala   ani   netvrdila,   že   by   podala   sťažnosť   na   postup   súdu adresovanú predsedovi príslušného súdu podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch v namietanom konaní, teda nevyčerpala účinný právny prostriedok poskytnutý príslušnými ustanoveniami zákona o súdoch na ochranu jej základného práva. K takémuto zisteniu dospel aj ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom, ktorý takúto sťažnosť sťažovateľky vo svojej agende (v období týkajúcom sa rokov 2012 - 2013) neeviduje.

Zároveň ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade sťažovateľky neboli ani tvrdené, ani preukázané také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť k odpusteniu   požiadavky   na   využitie   účinného   prostriedku   nápravy   podľa   §   53   ods.   1 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na existenciu procesnej prekážky pre meritórne rozhodovanie o tom, či v sťažovateľkou   označenom   konaní   okresného   súdu   bolo   porušené   jej   základné   právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu neprípustnosti ako predčasne podanú.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za nevyhnutné vyzývať sťažovateľku   na doplnenie   splnomocnenia   na   jej   právne zastupovanie   v súlade s § 20 ods. 2 druhou vetou zákona o ústavnom súde (v aktuálne splnomocnení predloženom spolu so sťažnosťou nie je výslovne uvedené, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom).

Nad   rámec   odôvodnenia   svojho   rozhodnutia   ústavný   súd   pripomína,   že   toto rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci   rozhodnutej   v   zmysle   §   24   písm.   a)   zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí   sťažovateľka   v   tejto   veci   v   prípade   zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom všeobecného   súdu   v   označenom   konaní   dochádza   k   zbytočným   prieťahom,   predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2013