znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 568/2014-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 24. septembra 2014   predbežne   prerokoval   návrh   L. K.,   zastúpeného   advokátom JUDr. Mariánom Chovancom, Trnavská cesta 60, Bratislava, na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/02/14-K z 27. mája 2014 a takto

r o z h o d o l :

Návrh L. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnený a rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   sp. zn.VP/02/14-K   z 27.   mája   2014 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 21. júla 2014 doručený   návrh   L. K.   (ďalej   len   „navrhovateľ“)   na   preskúmanie   rozhodnutia   Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/02/14-K z 27. mája 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Z návrhu   a k nemu   pripojenej   kópie   napadnutého   rozhodnutia   vyplýva,   že   výbor uložil   navrhovateľovi   ako   verejnému   funkcionárovi   –   štatutárnemu   orgánu/konateľovi obchodnej spoločnosti M. H. D. (ďalej len „spoločnosť M. H. D.“), vykonávajúcemu túto funkciu od 31. mája 2012 pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z.   z.   o   ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „ústavný   zákon   č. 357/2004   Z.   z.“)   v   sume   10   500   € zodpovedajúcej   šesťnásobku   mesačného   platu   verejného   funkcionára   za   porušenie povinnosti ustanovenej čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., ktorého sa mal dopustiť tým, že počas výkonu verejnej funkcie vykonával aj funkciu konateľa obchodnej spoločnosti M. (ďalej len „spoločnosť M.“); predmetné rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené 26. júna 2014.

Ústavný   súd   zo   svojej   rozhodovacej   činnosti   zistil,   že   o   obsahovo   podobných návrhoch navrhovateľa, v ktorých napádal iné rozhodnutia výboru, už rozhodol uznesením č. k. II. ÚS 284/2014-147 z 11. júna 2014.

Aj   v danom   prípade   navrhovateľ   namieta   nezákonnosť   napadnutého   rozhodnutia z dôvodu,   že   výbor   nerozhodol   v lehote   ustanovenej   čl.   9   ods.   5   ústavného   zákona č. 357/2004   Z.   z.   Opätovne   poukazuje   na   to,   že   Ministerstvo   hospodárstva   Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“) v zmysle svojho bližšie neoznačeného vyjadrenia spoločnosť M. H. D. „nepovažuje za spoločnosť so 100 % majetkovou účasťou štátu“, a keďže   počas   pôsobenia   navrhovateľa   v tejto   spoločnosti   bola   spoločnosť   M. ekonomicky   nečinná,   pričom „predmety   podnikania   v oboch   spoločnostiach   sú   úplne odlišné“,   nemohlo   dôjsť   podľa   jeho   názoru   ani   ku konfliktu   záujmov.   Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby napadnuté rozhodnutie výboru „ako nezákonné“ zrušil.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k veci   listom   sp.   zn. VP/02/14-K z 9. septembra 2014 vyjadril predseda výboru, v ktorom reagujúc na všetky navrhovateľom vznesené námietky vyslovil presvedčenie, že „výbor rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne“. Podľa jeho názoru navrhovateľ v návrhu neuviedol žiadne nové skutočnosti, a tie, ktoré sú jednoznačné, účelovo vykladá v snahe vyhnúť sa zodpovednosti   za   porušenie   povinnosti   uloženej   mu   citovaným   ústavným   zákonom; z uvedeného dôvodu navrhuje, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

II.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté   o   pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu   na   preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.

Konanie   o   preskúmaní   takéhoto   rozhodnutia   pred   ústavným   súdom   upravujú ustanovenia § 73a a § 73b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom:

Podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   o návrhu   koná   a rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o   ochrane   verejného   záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je končené.

Ústavný súd v uznesení č. k. PLz. ÚS 1/07-3 z 2. mája 2007, ktoré bolo prijaté podľa § 6 zákona o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného   súdu   na   konanie   vo   veciach   podľa   čl.   9   a   nasledujúcich   ústavného   zákona č. 357/2004 Z. z., vyslovil, že na toto konanie sa vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Preskúmaním   predloženého   návrhu   ústavný   súd   zistil,   že   navrhovateľ   napáda rozhodnutie   výboru   sp.   zn.   VP/02/14-K   z 27.   mája 2014   primárne   z   dôvodu,   že   výbor nedodržal lehotu na rozhodnutie ustanovenú čl. 9 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. Ďalšími   argumentmi   o tom,   že   podľa   bližšie   neoznačeného   vyjadrenia   ministerstva hospodárstva   spoločnosť   M.   H.   D.   nemožno   považovať „za   spoločnosť   so   100   % majetkovou účasťou štátu“, že počas pôsobenia navrhovateľa ako verejného funkcionára v tejto spoločnosti bola spoločnosť M. ekonomicky   nečinná a že „predmety podnikania v oboch spoločnostiach sú úplne odlišné“, sa navrhovateľ snaží presvedčiť ústavný súd o neexistencii konfliktu záujmov, a tým aj o „nezákonnosti“ napadnutého rozhodnutia.

Podľa   výpisu   z   obchodného   registra   Okresného   súdu   Bratislava   I   (vložka číslo 39462/B) jediným spoločníkom spoločnosti M. H. D. je ministerstvo hospodárstva, a teda ide o obchodnú spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Navrhovateľ je štatutárnym orgánom/konateľom tejto spoločnosti od 31. mája 2012.

Podľa   výpisu   z   obchodného   registra   Okresného   súdu   Bratislava   I   (vložka   číslo 9135/B)   navrhovateľovi   skončila   funkcia   štatutárneho   orgánu/konateľa   spoločnosti   M. 13. decembra   2013,   pričom   zápis   tejto   zmeny   bol   vykonaný   na   základe   rozhodnutia jediného spoločníka z 12. decembra 2013.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa tento zákon vzťahuje   na   funkcie   štatutárneho   orgánu   alebo   členov   štatutárneho   orgánu   obchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

Podľa   čl.   3   ods.   1   prvej   vety   ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   je   verejným funkcionárom   na   účely   tohto   ústavného   zákona   každý,   kto   vykonáva   funkciu   uvedenú v čl. 2 ods. 1.

Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti,   okrem   valného   zhromaždenia   a   členskej   schôdze.   Verejný   funkcionár   nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.

Podľa   čl.   5   ods.   7   ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   ak   verejný   funkcionár vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa   odsekov   1 a 2 v čase ustanovenia do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným   zákonom   alebo   zákonom,   alebo   v   oznámení   podľa   čl.   7   alebo   čl.   8   uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 5.

Uplatniac   svoju   právomoc   vyplývajúcu   z   čl.   10   ods.   2   ústavného   zákona č. 357/2004 Z. z. sa ústavný súd v danom prípade obmedzil výlučne na posúdenie konania navrhovateľa   ako   verejného   funkcionára   z   hľadiska   jeho   konformnosti   s   príslušnými ustanoveniami ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.

Dospel pritom k záveru, že navrhovateľom predložený návrh je zjavne nedôvodný, a ako taký ho už pri jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

Preskúmaním   napadnutého   rozhodnutia   ústavný   súd   zistil,   že   jeho   odôvodnenie obsahuje dostatok skutkových a právnych dôvodov ako základ pre jeho výrok. Z obsahu napadnutého   rozhodnutia   jednoznačne   vyplýva,   že   v   rámci   konania   vo   veci   ochrany verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   čl.   9   ústavného   zákona č. 357/2004 Z. z. výbor umožnil navrhovateľovi k veci sa vyjadriť, je zjavné, na základe akých   ustanovení   citovaného   ústavného   zákona   rozhodol,   aké   skutkové   zistenia   boli pre neho   určujúce   a   akým   spôsobom   dospel   k   určeniu   sankcie.   Neodôvodnenosť predloženého   návrhu   teda   nepochybne   vyplýva   z   toho,   že   konanie   navrhovateľa   bolo v rozpore   s konkrétnymi   povinnosťami   uloženými   mu   citovaným   ústavným   zákonom. V súvislosti   s týmto   záverom   ústavný   súd   odkazuje   aj   na   odôvodnenie   svojho predchádzajúceho uznesenia č. k. II. ÚS 284/2014-147 z 11. júna 2014, v ktorom reagoval na   navrhovateľom   uplatnené   argumenty/tvrdenia,   ktoré   v okolnostiach   daného   prípadu nebolo potrebné duplicitne citovať.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2014