znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 568/2013-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. novembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť F. K., V., M., zastúpeného JUDr. P. K., Advokátska kancelária, D., vo veci namietaného porušenia jeho práva zaručeného čl. 6 ods. 3 písm. e) Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom   Okresného   súdu Galanta   sp.   zn.   1   T   231/2008   z 23.   mája   2011   a rozsudkom   Krajského   súdu   v Trnave sp. zn. 3 To 89/2011 z 2. júla 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra 2013   doručená   sťažnosť F.   K.,   V.,   M. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   doplnená   podaním doručeným   ústavnému   súdu   18. októbra   2013,   ktorou   sťažovateľ   namieta   porušenie svojho práva   zaručeného „čl.   6   ods. 3   písm.   a)“ Dohovoru   o ochrane   ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T 231/2008 z 23. mája 2011 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 To 89/2011 z 2. júla 2013.

Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu sp. zn. 1 T 231/2008 z 23. mája 2011 uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 a 5 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný   zákon“)   a   zo   zločinu   neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 a 3 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov.

Na   základe   odvolania   podaného   tak   zo   strany   sťažovateľa,   ako   aj   zo   strany prokurátora   krajský   súd   svojím   rozsudkom   sp.   zn.   3   To   89/2011   z 2.   júla   2013 prvostupňový   rozsudok   zrušil   vo   výroku   o treste   a spôsobe   jeho   výkonu   a uložil sťažovateľovi trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov.

Sťažovateľ v sťažnosti argumentuje, že „sa už v rámci prípravného konania vyjadril tak, že síce od roku 1994 do roku 2007 žil na Slovensku, je občanom Maďarska a slovenský jazyk neovláda dostatočne. Preto mu bol v rámci prípravného konania ustanovený tlmočník zo slovenského jazyka do maďarského jazyka a opačne. Tlmočník bol prítomný už aj pri výsluchu sťažovateľa ako obvineného, ktorý sa konal dňa 16.10.2007, takisto bol prítomný pri jednotlivých   úkonoch   trestného   konania,   pri   ktorých   bol   prítomný   aj   sťažovateľ. Sťažovateľovi však ani obžaloba podaná Krajskou prokuratúrou Trnava a ani rozhodnutie súdu prvého stupňa neboli doručené v jazyku, ktorému sťažovateľ rozumie. Takisto nebolo mu doručené v jazyku, ktorému rozumie ani rozhodnutie odvolacieho súdu, hoci o to dňa 08.08.2013 výslovne požiadal.“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza: „V konkrétnom prípade sťažovateľ podal voči rozhodnutiu Okresného súdu Galanta, ktorý porušil právo sťažovateľa vymedzené v čl. II tohto podania tým, že neurobil žiadne opatrenia, aby sťažovateľ mohol byť oboznámený podrobne   s povahou   a dôvodom   obvinenia   v maďarskom   jazyku,   riadny   opravný prostriedok.   Krajský   súd   v   Trnave   nápravu   porušeného   práva   sťažovateľa   nevykonal a nezistil ani ďalšie porušenie práv sťažovateľa spočívajúce v tom, že mu nebol doručený rozsudok súdu prvého stupňa v maďarskom jazyku. Dokonca súd druhého stupňa porušenie práva sťažovateľa prehĺbil tým, že napriek vyslovenej písomnej žiadosti sťažovateľa zo dňa 08.08.2013   nedoručil   sťažovateľovi   ani   rozsudok   súdu   druhého   stupňa   v maďarskom jazyku.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jeho   práva   zaručeného „čl.   6   ods.   3   písm.   a)“ dohovoru   rozsudkom   okresného   súdu sp. zn. 1 T 231/2008 z 23. mája 2011 a rozsudkom krajského súdu sp. zn. 3 To 89/2011 z 2. júla 2013, napadnuté rozhodnutia zrušil, vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal mu tiež náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jej   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) dohovoru každý, kto je obvinený   z trestného činu, má právo byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. e) dohovoru každý, kto je obvinený   z trestného činu, má právo mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému súdom alebo týmto jazykom nehovorí.

1. K námietke porušenia čl. „6 ods. 3 písm. a)“ dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn. 1 T/231/2008 z 23. mája 2011

Systém   ochrany   základných   práv   a slobôd   zaručených   ústavou   a   ľudských   práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   zo   záväznej medzinárodnej   zmluvy   je   založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany   základným   právam   a slobodám,   resp.   ľudským   právam   a základným   slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že   všeobecné   súdy   sú   primárne   zodpovedné   za   výklad   a aplikáciu   zákonov,   ale   aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (II. ÚS 13/01).

Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   vo   vzťahu   k   námietkam   týkajúcim   sa označeného rozsudku okresného súdu konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej prerokovaniu tejto časti sťažnosti, ktorou je nedostatok právomoci ústavného súdu.

Trestný   poriadok   zakotvujúci   inštitút odvolania   poskytuje priestor   na uplatnenie námietok   týkajúcich   sa   pochybení   konajúceho   súdu   potenciálne predstavujúcich   zásahy do základných   práv   a slobôd,   resp.   ľudských   práv   garantovaných   medzinárodnými zmluvami. Rozhodovanie o tomto opravnom prostriedku patrí vždy druhostupňovému súdu.

Sťažovateľ disponoval možnosťou uplatniť svoje námietky o prípadnom pochybení prvostupňového   súdu   prostredníctvom   podaného   odvolania.   Ochranu   jeho právam zaručeným   dohovorom   bol   oprávnený   a zároveň   povinný   poskytnúť   krajský   súd.   Táto skutočnosť vylučuje právomoc ústavného súdu preskúmať námietky sťažovateľa uplatnené voči   prvostupňovému   rozsudku.   Ústavný   súd   preto   rozhodol   o odmietnutí   tejto   časti sťažnosti   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre   nedostatok   právomoci   na jej prerokovanie.

2. K námietke porušenia „čl. 6 ods. 3 písm. a)“ dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 3 To/89/2011 z 2. júla 2013

Sťažovateľ rozsudku krajského súdu, resp. jeho postupu vytýka, že tento neposkytol ochranu jeho právu garantovanému mu „čl. 6 ods. 3 písm. a)“ dohovoru, keď neurobil žiadne opatrenia na to, aby bol sťažovateľ „podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia   v maďarskom   jazyku“,   keďže   mu   obžaloba   ani   prvostupňový   rozsudok a ani druhostupňový   rozsudok   neboli   doručené   v jazyku,   ktorému   rozumie,   teda v maďarskom jazyku.

Ústavný   súd   hneď   v úvode   upriamuje   pozornosť   na   relevantnú   judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), podľa ktorej je obsah a rozsah práva obsiahnutého   v písm.   e)   článku   6   ods.   3   dohovoru   [ktoré   je   potenciálne   aplikovateľné pre argumentačnú situáciu sťažovateľom prezentovanú a ktoré ústavný súd pri vymedzení predmetu konania namiesto sťažovateľom celkom nesprávne formulovaného písm. a) čl. 6 ods. 3 dohovoru aj zohľadnil] limitovaný požiadavkou spravodlivého procesu, kde sa právo na bezplatnú pomoc tlmočníka neuplatňuje automaticky bez ďalšieho, teda len vyhlásením účastníka konania, že neovláda úradný jazyk, v ktorom sa konanie vedie, pričom dôkazné bremeno   o jazykovej   indispozícii   zaťažuje   účastníka   konania   a vnútroštátny   orgán   je oprávnený rozhodnúť, či je alebo nie je toto vyhlásenie opodstatnené (pozri prípad K. proti Francúzsku, rozhodnutie ESĽP o sťažnosti č. 10210/82).

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia krajského súdu, z obsahu ktorého vyplýva obsah odvolacích námietok sťažovateľa („Pokiaľ ide o odvolania obžalovaných R. L., M. K. a F. K., títo zhodne v písomných dôvodoch odvolania poukázali na to, že predmetná vec nebola   náležitým   spôsobom   objasnená,   ich   vina   nebola   jednoznačne   bez   akýchkoľvek pochybností preukázaná“), ústavný súd nezistil, že by sťažovateľ takéto dôkazné bremeno uniesol,   z jeho   obsahu   dokonca   nevyplýva   ani   to,   že   by   vyhlásenie,   teda   požiadavku tlmočníka a s ňou súvisiace nároky sťažovateľ vo vzťahu k odvolaciemu súdu prezentoval. Žiadne   dôkazy   o opaku,   teda   také   relevantné   dôkazy,   ktoré   by   potvrdzovali   tvrdenie sťažovateľa, že si naplnenie práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. e) dohovoru náležite uplatňoval, sťažovateľ ústavnému súdu nepredložil.

Argumentácia sťažovateľa, ktorú v sťažnosti prezentuje, a síce že 8. augusta 2013 písomne žiadal krajský súd, aby mu doručil druhostupňový rozsudok v maďarskom jazyku, v konfrontácii   so   zisteniami   ústavného   súdu   (vypracované   rozhodnutie   krajského   súdu, ktoré bolo prijaté na verejnom zasadnutí 2. júla 2013, ktorého sa zúčastnil splnomocnený obhajca   sťažovateľa,   ktorý   požiadavku   sťažovateľa   na vypracovanie   rozsudku v maďarskom jazyku nevzniesol, predložil krajský súd okresnému súdu už 2. augusta 2013) signalizujú   skôr   účelovú   snahu   sťažovateľa   za   každú   cenu,   a teda   aj   prostredníctvom skresľovania faktov, dosiahnuť zrušenie právoplatného odsúdenia.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne neopodstatnenú   vtedy,   ak   preskúmanie   namietaného   postupu,   resp.   rozhodnutia všeobecného   súdu   v rámci   predbežného   prerokovania   vôbec   nesignalizuje   možnosť porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať   po   prijatí   sťažnosti   na ďalšie   konanie   (I. ÚS 66/98,   II. ÚS   101/03, II. ÚS 104/04).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd označenú časť sťažnosti sťažovateľa posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol.

Ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2013