znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 567/2013-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2014 v senáte zloženom   z   predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti M a H Nitra spol. s r. o., Panónska cesta 43, Bratislava,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Ľubomírom   Hnátom,   Advokátska   kancelária, Guothova   20,   Bratislava,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   na prejednanie jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 96/2008 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obchodnej spoločnosti M a H Nitra spol. s r. o. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 96/2008 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   96/2008 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej   spoločnosti   M   a   H   Nitra   spol.   s   r.   o. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný   súd   Bratislava   II j e   p o v i n n ý   uhradiť   obchodnej   spoločnosti M a H Nitra   spol.   s   r.   o.   trovy   právneho   zastúpenia   v   sume   275,   94   € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr.   Ľubomíra   Hnáta,   Advokátska   kancelária,   Guothova   20,   Bratislava,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 567/2013-17 z 19. novembra 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti   M   a   H   Nitra   spol.   s   r.   o.,   Panónska   cesta   43,   Bratislava   (ďalej   len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a   práva na prejednanie jej   záležitosti   v   primeranej   lehote podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Bratislava   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 9 C 96/2008.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou napadnutého konania   na   strane   navrhovateľa,   ktorého   predmetom   je   určenie   vlastníckeho   práva k osobnému motorovému vozidlu.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a dôvodí, že návrh na určenie vlastníckeho práva uplatnila na okresnom súde   ešte 16. apríla 2008 a vo veci napriek tomu nebolo do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nariadené žiadne pojednávanie a nebol vykonaný žiaden procesný úkon smerujúci k jej meritórnemu prerokovaniu.

Sťažovateľka   v napadnutom   konaní   podala   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní adresovanú   predsedníčke   okresného   súdu   25.   apríla   2012,   ktorá   ju   vyhodnotila   v liste z 23. mája   2012   ako   opodstatnenú.   Podľa   názoru   sťažovateľky   jej   však   tento   právny prostriedok vzhľadom na aktuálny stav konania nepriniesol požadovaný efekt.

Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol   nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 96/2008, prikázal okresnému súdu konať vo   veci   sťažovateľky   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   jej   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k   sťažnosti   vyjadril   okresný   súd prostredníctvom   svojej   predsedníčky,   ktorej   vyjadrenie   doručené   ústavnému   súdu 7. februára 2014 obsahovalo podrobný chronologický prehľad procesných úkonov konania a konštatovanie existencie prieťahov v posudzovanom konaní. Za takéto obdobia nečinnosti označil okresný súd úsek konania od 30. mája 2008 do 26. januára 2012 a tiež od 1. októbra 2012 do 24. októbra 2013, kde poukázal na skutočnosť viacpočetnej práceneschopnosti zákonného sudcu.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že vec sťažovateľky bola zaradená medzi konania predsedom súdu pravidelne sledované, v konaní bol určený termín pojednávania   na 16.   december   2013,   po   vykonaní   ktorého   bolo   pojednávanie   odročené na 29. január 2014, ktoré sa z dôvodu vzdania sa funkcie sudcu zo strany zákonnej sudkyne neuskutočnilo.

V liste predsedníčka okresného súdu zároveň vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania v danej veci.

Sťažovateľka   v   podaní   doručenom   ústavnému   súdu   21.   februára   2014   vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci samej.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o   konaní pred   ním   a   o   postavení jeho sudcov   v   znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný   súd   po   preskúmaní   obsahu   sťažnosti,   vyjadrenia   okresného   súdu a súvisiaceho súdneho spisu dospel k týmto pre posúdenie sťažnosti relevantným zisteniam:Sťažovateľka   podala   16.   apríla   2008   návrh   na   určenie   vlastníckeho   práva   proti odporcom v 1., 2. a 3. rade. Po tom, ako okresný súd vyzval sťažovateľku 26. mája 2008 na úhradu súdneho poplatku, táto bez meškania výzvu okresného súdu splnila.

Sťažovateľka adresovala 25. októbra 2011 okresnému súdu žiadosť o odstránenie prieťahov v konaní, na čo okresný súd 2. a 3. februára 2012 adresoval odporcom výzvu, aby predložili vyjadrenia k návrhu a návrhy na vykonanie dôkazov. Dňa 9. februára 2012 tiež okresný súd požiadal o poskytnutie súčinnosti kompetentný subjekt, ktorý reagoval na jeho žiadosť 13. marca 2012. Následne 27. apríla 2012 vyzval okresný súd odporcu v 3. rade, aby sa vyjadril k podanému návrhu, a výzvu zopakoval 27. apríla 2012. Odporca v 3. rade predložil svoje vyjadrenie 22. mája 2012 a odporca v 2. rade. 22. mája 2012.

Okresný súd uskutočnil 16. decembra 2013 pojednávanie, ktoré odročil na 29. január 2014. Uvedený termín pojednávania bol zrušený z dôvodu, že zákonná sudkyňa sa listom z 21. januára 2014 vzdala funkcie sudcu.

V čase rozhodovania ústavného súdu nebola vec sťažovateľky pred okresným súdom meritórne skončená.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   garantovaného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v   konaní   a   porušenia   základného   práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd skúma vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto   aj   v   prípade   sťažovateľky   preskúmal   z   hľadiska   charakteru   prerokúvanej   veci jej skutkovú a právnu zložitosť (1), ďalej správanie sťažovateľky v priebehu konania (2) a napokon aj postup konajúceho súdu (3).

1.   Sťažovateľka   podala   okresnému   súdu   návrh   na   určenie   vlastníckeho   práva k osobnému motorovému vozidlu. V praxi všeobecných súdov je takýto spor považovaný za vec, v ktorej existuje nielen stabilná právna úprava, ale aj dostatok judikatúry. Ústavný súd dospel k záveru, že skutková a právna zložitosť veci nemohla mať v posudzovanom prípade vplyv na vznik zbytočných prieťahov v konaní, najmä ak tieto prieťahy boli spôsobené nečinnosťou súdu (pozri bod 3), ktorý okrem jednoduchých technických úkonov konania k vlastnému meritórnemu prejednávaniu veci pristúpil až s odstupom viac ako päť rokov od podania návrhu.

2. V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní z hľadiska druhého   kritéria   nezistil   ústavný   súd   také   skutočnosti,   ktoré   by   signalizovali   podiel sťažovateľky ako jej účastníčky na predĺžení konania narušením jeho plynulosti a uvedenú skutočnosť napokon nenamietal ani okresný súd.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v posudzovanom konaní.

Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v posudzovanom konaní dospel k   záveru,   že   závažnými   nedostatkami,   ktoré   narušili   plynulosť   konania,   boli   rozsiahle obdobia nečinnosti, v ktorých okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila závažná prekážka.

Rozsiahle obdobie pasivity kvantifikovateľné nečinnosťou v rozsahu približne troch rokov a ôsmich mesiacov zaznamenal ústavný súd hneď v počiatočnom štádiu konania, a to od mája 2008, keď sťažovateľka na základe výzvy okresného súdu uhradila súdny poplatok za   podaný   návrh,   do februára   2012,   keď   okresný   súd   adresoval   odporcom   výzvu na predloženie vyjadrení.

Okresný súd ostal pasívny a nekonal aj v ďalšom období, a to od mája 2012, keď mu boli   doručené   vyjadrenia   odporcov   k podanému   návrhu,   do   16.   decembra   2012,   keď uskutočnil vo veci sťažovateľky pojednávanie (nečinnosť v rozsahu jeden a pol roka).

K náznakom obrany okresného súdu o opakujúcej sa práceneschopnosti zákonného sudcu a o zmene v osobe zákonného sudcu ako objektívnych okolností majúcich negatívny dopad na plynulosť konania vo veci sťažovateľky ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,   podľa   ktorej   v   súlade   s medzinárodným   štandardom   uplatňovania   dohovoru platí, že personálne problémy justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy   v   súdnom   konaní   (III.   ÚS   17/02).   Námietka   personálnych   komplikácií   nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   relevantným   faktorom,   ktorý   mal   negatívny   dopad na plynulý   priebeh   posudzovaného   konania,   bol   postup   okresného   súdu   a   zbytočné prieťahy, ktorých sa dopustil v dôsledku označených období nečinnosti v celkovom rozsahu viac ako piatich rokov.

S ohľadom na všetky už uvedené závery nemožno doterajšiu dobu konania vedeného pred okresným súdom (takmer šesť rokov) považovať z hľadiska požiadaviek čl. 6 ods. 1 dohovoru za primeranú a ani za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu sťažovateľky   zaručenému   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Ústavný   súd   preto   dospel   k   záveru, že uvedené práva sťažovateľky boli porušené (bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj   porušenie   práva na prerokovanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu pred okresným súdom meritórne skončené, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorom sa sťažovateľka domáhajúc sa rozhodnutia súdu vo svojej veci nachádza (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Žiadosť   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnila sťažovateľka závažným porušením jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd je toho názoru, že nemajetkovú ujmu spôsobenú sťažovateľke nemožno napraviť obnovením   stavu pred   porušením   jej základného práva   garantovaného ústavou a práva garantovaného dohovorom, pričom výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú nápravu, preto ústavný súd priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie, a to v sume 1 000 €, ktoré zohľadňuje charakter zbytočných prieťahov v konaní (bod 3 výroku nálezu).

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa   pritom   riadil   úvahou, že cieľom   primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (II. ÚS 58/02, III. ÚS 111/02).

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom, ktorých výšku špecifikovala sumou 275,94 €.

Pri určení výšky náhrady trov bolo treba vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z uvedeného za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume 2 x 130,16 €, k tomu tiež 2 x režijný paušál v sume 7,81 €. Ústavný súd tak priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej sume 275,94 € (bod 4 výroku nálezu).

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky okresný súd, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2014