znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 566/2014-21

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 24. septembra 2014   predbežne   prerokoval   sťažnosť   O. F.,   zastúpeného   obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Richard Bauer, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 39/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. F. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára 2014 doručená a 14. apríla 2014 doplnená sťažnosť O. F. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 39/2011.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 11. marca 2011 podal okresnému súdu   návrh „o náhradu   škody   spôsobenej   nezákonným   rozhodnutím   štátu...“.   Po   doplnení   návrhu 24. marca 2011, 15. júna 2011 a 22. júna 2011 okresný súd uznesením č. k. 25 C 39/2011-58   z 13.   septembra   2011   vyzval   odporcu   na   vyjadrenie,   ktoré   mu   tento   doručil 27. októbra 2011.   Dňa   17.   februára   2012   sa   sťažovateľ   vyjadril   k   vyjadreniu   odporcu. Uznesením   č. k. 25   C   39/2011-70   zo   4.   apríla   2012   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu (predmetné rozhodnutie pre problémy okresného súdu s doručovaním sťažovateľ prevzal až 5. apríla 2013, pozn.). Dňa 12. júna 2013 sa vo veci konalo   pojednávanie.   Keďže   sťažovateľ   vzniesol   námietku   zaujatosti   proti   konajúcej sudkyni, vec bola 17. júna 2013 predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave, ktorý mu ju obratom 9. júla 2013 vrátil pre účely ďalšieho prerokovania a rozhodnutia.

Vzhľadom   na   to,   že   v nasledujúcom   období   nedošlo   zo   strany   okresného súdu k vykonaniu   akéhokoľvek   úkonu   smerujúcemu   k   nariadeniu   pojednávania, resp. ku skončeniu predmetnej veci, 5. augusta 2013 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov.   Uvedenú   sťažnosť   podpredsedníčka okresného   súdu   listom   sp.   zn.   Spr   2214/2013   z 22.   augusta   2013   vyhodnotila   ako nedôvodnú.

Sťažovateľ sa domnieva, že „okresný súd je zodpovedný za celkovú neprimeranú dĺžku namietaného konania v trvaní takmer 34 mesiacov od podania žalobného návrhu, počas ktorej nekoná efektívne a bez zbytočných prieťahov takým spôsobom, aby poskytol sťažovateľovi v namietanom konaní relevantnú ochranu jeho práv a oprávnených nárokov v zmysle návrhu vo veci samej“.

Na základe uvedených skutočností preto v petite žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 39/2011 porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému   súdu   prikázal   vo   veci   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   zaplatiť sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   v sume   7 000   €,   ako   aj   náhradu   trov   právneho zastúpenia v sume 876,87 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   námietka   porušenia   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 39/2011, ktorú odôvodňuje jednak neprimeranou   dĺžkou   napadnutého   konania   v   trvaní   takmer   34   mesiacov,   ako   aj neefektívnou činnosťou okresného súdu.

Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 35/01, III. ÚS 103/0, III. ÚS 162/2012) a že nie každý zistený prieťah v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   (I. ÚS   66/02, I. ÚS   120/03,   III.   ÚS   190/04, III.   ÚS   372/09). Zjavná neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   označených   práv   však   môže vyplývať aj z toho, že ich porušenie sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z hľadiska   jeho   druhu   a   povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných   prieťahoch   (m.   m.   IV.   ÚS   147/04).   V súvislosti   s uvedeným   ústavný súd považuje   za potrebné   zdôrazniť   aj   to,   že   jeho   judikatúra   v zhode   s   rozhodovaním Európskeho súdu pre ľudské práva považuje za primeranú dobu súdneho konania v rozsahu dvoch až troch rokov na jednom stupni podľa zložitosti veci.

Ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   rozsudkom   č.   k.   25   C   39/2011-125 z 31. marca 2014,   t.   j.   tri   roky   po   podaní   návrhu,   tento   v celom   rozsahu   zamietol. Proti tomuto rozsudku   podal sťažovateľ 4.   júna 2014 odvolanie, o ktorom   odvolací súd dosiaľ nerozhodol.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   sťažovateľom   vznesená námietka nie je dôvodná, a keďže v danom   prípade   nezistil   žiadnu   možnosť porušenia označených práv sťažovateľa okresným súdom, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, predloženú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

V prípade,   že   na   základe   podaného   opravného   prostriedku   v   budúcnosti   dôjde k zrušeniu uvedeného rozsudku okresného súdu, má sťažovateľ možnosť opakovane podať sťažnosť ústavnému súdu, v rámci ktorej bude zohľadnený celý doterajší priebeh konania, to znamená, že toto rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážku rozhodnutej veci podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami v nej uvedenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2014