znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 565/2017-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o., Čapajevova 4897/22, Prešov, a ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátom JUDr. Lukášom Polákom, Hlavná 137, Prešov, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva ⬛⬛⬛⬛ vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykonaním domovej prehliadky 26. júna 2016 v sídle obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o. príslušníkmi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove v trestnom konaní vedenom pod ČVS:ORP-1126/3-VYS-PO-2015, príkazom Okresného súdu Prešov na domovú prehliadku č. OS-PO-V-77-1/2016, sp. zn. 3 Tp 48/16 z 20. júna 2016 a príkazom prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov na vydanie počítačových údajov č. k. 2 Pv 758/15/7707-12 z 13. júla 2016 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o. a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o., Čapajevova 4897/22, Prešov (ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“), a (ďalej aj „sťažovateľ v 2. rade“; spolu aj „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 ústavy, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj základného práva ⬛⬛⬛⬛ vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy vykonaním domovej prehliadky 26. júna 2016 v sídle obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o. (ďalej aj „domová prehliadka“) príslušníkmi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-1126/3-VYS-PO-2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“), príkazom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) na domovú prehliadku č. OS-PO-V-77-1/2016, sp. zn. 3 Tp 48/16 z 20. júna 2016 (ďalej len „napadnutý príkaz na domovú prehliadku“) a príkazom prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej len „okresná prokuratúra“) na vydanie počítačových údajov č. k. 2 Pv 758/15/7707-12 z 13. júla 2016 (ďalej len „napadnutý príkaz na vydanie počítačových údajov“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že 26. júna 2016 bola na základe napadnutého príkazu na domovú prehliadku vykonaná domová prehliadka za prítomnosti ⬛⬛⬛⬛ ako spoločníka obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o. Dôvodom na vydanie uvedeného príkazu bol predpoklad, že v priestoroch sídla obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o. sa mohlo nachádzať účtovníctvo uvedenej spoločnosti. Sťažovatelia uviedli, že pred začatím domovej prehliadky boli osoby vykonávajúce domovú prehliadku opakovane upozorňované na skutočnosť, že účtovníctvo obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o. sa v priestoroch jej sídla nenachádza, keďže došlo ku krádeži kompletnej účtovnej dokumentácie uvedenej spoločnosti. Predmetné účtovníctvo počas domovej prehliadky nebolo nájdené. Sťažovatelia poukázali tiež na to, že «Počas vykonávania domovej prehliadky bol odňatý stolový počítač „damon“ s označením DM70M so sériovým číslom... bez predchádzajúcej výzvy na vydanie v ňom uložených údajov týkajúcich sa domovej prehliadky a zároveň aj napriek tej skutočnosti, že ⬛⬛⬛⬛ dôsledne upozornil príslušníkov PZ vykonávajúcich domovú prehliadku, že predmetný stolový počítač nie je vo vlastníctve obchodnej spoločnosti DUKAT, s. r. o., ale vo vlastníctve jeho ako fyzickej osoby. Taktiež boli príslušníci PZ upozornení, že v zmysle obsahu príkazu je sťažovateľka povinná umožniť vyhotovenie a ponechanie si výlučne kópie takýchto údajov a rozhodne nie aj odňatie veci samotnej. Príslušníci PZ odňatie odôvodnili nemožnosťou zabezpečenia prítomnosti kvalifikovaného pracovníka na „stiahnutie“ potrebných údajov.». V súvislosti s uvedeným sú sťažovatelia toho názoru, že došlo k porušeniu kritéria legality, proporcionality a zásahu do vlastníckeho práva.

3. Sťažovatelia v sťažnosti vytkli, že „V odôvodnení príkazu na vykonanie domovej prehliadky sa sudca pre prípravné konanie obmedzil len na konštatovanie, že jemu predloženého, doposiaľ zhromaždeného spisového materiálu dospel k záveru, že existujú dôvody na vykonanie domovej prehliadky podľa § 100 ods. 1 Trestného poriadku. V odôvodnení plne absentuje relevantná konkrétna argumentácia vysvetľujúca dôvodnosť jeho vydania, absentuje uvedenie skutočností, ktorými boli naplnené zákonom ustanovené podmienky pre tento zásah do práva na súkromie.“.

4. Napadnutý príkaz na domovú prehliadku je podľa sťažovateľov v rozpore so základnými zásadami trestného konania a zásah do ich základných práv na podklade uvedeného príkazu je tiež v hrubom rozpore s princípom proporcionality. Sťažovatelia poukázali na to, že uznesením vyšetrovateľa bolo 17. decembra 2015 začaté trestné stíhanie pre prečin neodvedenia dane a poistného „na tom skutkovom základe, že zodpovedný pracovník daňového subjektu DUKAT, s. r. o. v priebehu roka 2014 a 2015 mal zraziť z miezd svojich zamestnancov poistné na sociálne poistenie, nemocenské poistenie, poistenie na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na individuálne poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na úrazové poistenie, poistné na verejné zdravotné poistenie a daň zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov fyzických osôb, ktoré podľa názoru OČTK neodviedol do Sociálnej poisťovne, zdravotným poisťovniam a daňovému úradu. Podľa názoru OČTK si týmto konaním povinný subjekt zadovážil neoprávnený finančný prospech v celkovej výške 8.948,33 EUR. OČTK však ostali ľahostajné k tej skutočnosti, že povinný subjekt v rokoch 2014 a 2015 reálne nedisponoval finančnými prostriedkami na úhradu poistného a zároveň k tej skutočnosti, že povinný subjekt si k dnešnému dňu svoj dlh voči Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam ako aj daňovému úradu plní vo forme splátok. Vykonanie domovej prehliadky, aj napriek tomu, že OČTK týmito informáciami disponujú, je nutné považovať za neprimerané, hraničiace so šikanou sťažovateľov.“.

5. Pokiaľ ide o napadnutý príkaz na vydanie počítačových údajov, sťažovatelia uviedli, že «Dňa 13. júla 2016 bol Okresnou prokuratúrou v Prešove sp. zn.: 2Pv 758/15/7707-12 pre osobu menom ⬛⬛⬛⬛ vydaný Príkaz na vydanie počítačových údajov nachádzajúcich sa v stolovom počítači „damon“ s označením DM70M so sériovým číslom..., ktorý bol odňatý ⬛⬛⬛⬛ v kancelárii spoločnosti DUKAT, s. r. o. dňa 26.06.2016 počas domovej prehliadky. Príkaz na vydanie počítačových údajov bol vydaný v zmysle ustanovení § 90 ods. 1 písm. b) a e) Trestného poriadku sedemnásť dní (17) po jeho odňatí ⬛⬛⬛⬛.». Sťažovatelia vytkli, že uvedený príkaz neobsahoval zákonnú náležitosť v podobe vymedzenia časového limitu uchovávania počítačových údajov, a zároveň ho považujú za nepreskúmateľný z dôvodu absencie náležitého odôvodnenia. Poukázali na to, že zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) v § 90 ods. 1 vyžaduje, aby bol príkaz odôvodnený aj skutkovými okolnosťami. Preskúmateľnosť dôvodnosti jeho vydania si podľa nich vyžaduje „relevantnú a dostatočne špecifickú argumentáciu, ktorá poskytuje vysvetlenie, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom ustanovené podmienky na tento zásah do súkromia“. Sťažovatelia poukázali aj na to, že do dispozičnej sféry orgánov činných v trestnom konaní sa dostali údaje, ktoré nijako nesúviseli s predmetnou trestnou vecou, a tým bolo porušené najmä právo na súkromie.

6. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že vykonaním domovej prehliadky príslušníkmi okresného riaditeľstva v napadnutom konaní, napadnutým príkazom na domovú prehliadku a napadnutým príkazom na vydanie počítačových údajov boli porušené ich základné práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 19 ods. 3, čl. 35 ods. 1, čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru, aby napadnutý príkaz na domovú prehliadku a napadnutý príkaz na vydanie počítačových údajov zrušil, aby okresnému súdu a okresnej prokuratúre zakázal pokračovať v porušovaní základných práv sťažovateľov a aby prikázal Slovenskej republike zaplatiť sťažovateľom náhradu trov konania.

II.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom príslušného orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).

II. 1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov napadnutým príkazom na domovú prehliadku a jej vykonaním

10. Ochrana obydlia je súčasťou širšej kategórie, ktorou je ochrana súkromia. Ochrana súkromia je zakotvená vo viacerých ustanoveniach ústavy, naproti tomu ochrana práva na súkromie je v dohovore sústredená v čl. 8. Ústavný súd už v minulosti viackrát judikoval, že základné práva obsiahnuté v ústave vykladá v intenciách dohovoru, teda v intenciách judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“). Tak je to aj v súvislosti s danou problematikou.

11. Z hľadiska metodologického pri sťažnostiach týkajúcich sa namietaného porušenia čl. 8 dohovoru po uznaní, že ide o vec spadajúcu do pôsobnosti označeného článku, ESĽP presúva svoju pozornosť na skúmanie ospravedlniteľnosti takéhoto zásahu z pohľadu limitov vymedzených čl. 8 dohovoru. Ako prvé nastupuje posúdenie kritéria legality (že k zásahu došlo na základe zákona), potom legitímnosti (že k zásahu došlo na účely niektorého zo záujmov vymedzených čl. 8 ods. 2 dohovoru) a napokon proporcionality zásahu, teda že zásah bol v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa nevyhnutný.

12. V posudzovanom prípade sťažovateľov došlo k obmedzeniu domovej slobody na zákonnom podklade, ktorý predstavujú ustanovenia § 99 a nasl. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov, pričom toto obmedzenie sledovalo legitímny cieľ – verejný záujem na odhalení trestnej činnosti.

13. Kritérium proporcionality aplikované pri posudzovaní zásahov do súkromia vyžaduje adekvátne vyváženie dvoch navzájom si konkurujúcich záujmov, v konkrétnom prípade sťažovateľov na jednej strane garancie domovej slobody a na druhej strane verejného záujmu na odhalení trestnej činnosti a potrestaní páchateľov.

14. Sťažovatelia sú toho názoru, že v ich prípade bolo nariadenie a vykonanie domovej prehliadky neprimeraným zásahom do práva na rešpektovanie súkromia a obydlia, ako aj ďalších nimi označených práv.

15. Z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti napadnutej domovej prehliadky a jej konformnosti s dohovorom bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či bol zásah do domovej slobody sťažovateľov primeraný, teda či zodpovedal zmienenej požiadavke proporcionality, inými slovami, či súd, ktorý k vykonaniu domovej prehliadky privolil, náležite zohľadnil všetky relevantné okolnosti ich prípadu a či bol v celom svojom rozsahu konflikt spoločenského záujmu na náležitom vyšetrení trestnej činnosti s domovou slobodou sťažovateľov vyriešený v duchu požiadavky spravodlivej rovnováhy.

16. Z obsahu napadnutého príkazu na domovú prehliadku ústavný súd zistil, že sudca okresného súdu, ktorý predmetný príkaz vydal, potrebu vykonania domovej prehliadky odôvodnil vykonávaným trestným stíhaním pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona. Konštatoval, že je dôvodný predpoklad, že v priestoroch sídla sťažovateľa v 1. rade sa môžu nachádzať veci dôležité pre trestné konanie, a to účtovníctvo sťažovateľa v 1. rade, „najmä účtovný denník, hlavná kniha, pokladničná kniha, kniha záväzkov a pohľadávok, ako aj iné príslušné účtovné doklady za obdobie rokov 2014 a 2015 a to aj v elektronickej podobe uloženej na diskoch výpočtovej techniky, alebo na elektronických nosičoch“. V odôvodnení vydaného príkazu boli uvedené aj dôvody návrhu prokurátora okresnej prokuratúry na vydanie príkazu na domovú prehliadku, a to, že „doterajším vyšetrovaním a operatívnymi úkonmi bolo zistené, že v uvedených nebytových priestoroch sa môžu nachádzať vyššie uvedené doklady, keďže tieto nehnuteľnosti spoločnosť DUKAT prevádzkuje ako penzión, pričom jeden z apartmánov používa konateľ spoločnosti na bývanie a preto je predpoklad, že by sa tam mohlo nachádzať účtovníctvo spoločnosti DUKAT, s. r. o. Prešov“. Sudca okresného súdu v odôvodnení príkazu nakoniec uviedol: „Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na základe predloženého doposiaľ zhromaždeného spisovaného materiálu som dospel k záveru, že existujú dôvody domovej prehliadky podľa § 100 ods. 1 Trestného poriadku, lebo je dôvodné podozrenie, že v predmetných nebytových priestoroch by sa mohli nachádzať veci dôležité pre trestné konanie súvisiace s vyššie uvedeným trestnými činmi a to kompletné účtovníctvo spoločnosti DUKAT. s. r. o., keďže konatelia tejto obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ a na základe výzvy vyšetrovateľa nepredložili účtovné doklady a účtovnú dokumentáciu pre potreby trestného konania. Pre objasnenie skutkového stavu v tejto trestnej veci je pritom nevyhnutné oboznámiť sa s účtovnou dokumentáciou uvedenej spoločnosti a túto prípadne aj znalecky skúmať...“

17. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti so zásahmi do domovej slobody zvykne pri posudzovaní kritéria proporcionality v prvom rade skúmať, či boli dotknutému subjektu poskytnuté dostatočne účinné záruky proti zneužitiu domovej prehliadky v podobe súdnej kontroly vykonanej spravidla formou predchádzajúceho súhlasu sudcu s domovou prehliadkou. Ústavný súd je toho názoru, že dôvody, ktoré okresný súd vo vydanom príkaze prezentoval, sú dostatočné pre vyvodenie záveru, že v priestoroch sídla sťažovateľa v 1. rade by sa mohli nachádzať veci dôležité pre trestné konanie, a to konkrétne účtovníctvo sťažovateľa v 1. rade. Ak pre objasnenie skutkového stavu v trestnej veci je nevyhnutné sa oboznámiť s účtovnou dokumentáciou obchodnej spoločnosti, pričom spoločníci a konateľ uvedenej spoločnosti na výzvu vyšetrovateľa predmetnú dokumentáciu nepredložili, je pochopiteľný a logický predpoklad, že účtovná dokumentácia obchodnej spoločnosti by sa mohla nachádzať práve v priestoroch jej sídla, navyše, ak jeden z jej spoločníkov a bývalý konateľ (sťažovateľ v 2. rade) v časti uvedených priestorov aj býva. Argumenty, že osoby vykonávajúce domovú prehliadku boli pred jej začatím sťažovateľom v 2. rade opakovane upozorňované na to, že účtovníctvo sťažovateľa v 1. rade sa v priestoroch jeho sídla nenachádza a že sťažovateľ v 2. rade oznámil krádež kompletnej účtovnej dokumentácie, sú irelevantné z hľadiska ústavnosti a zákonnosti domovej prehliadky, keďže ide len o tvrdenia vo veci zainteresovanej osoby ako spoločníka a bývalého konateľa príslušnej obchodnej spoločnosti. Navyše, ani zo sťažovateľmi predložených dokladov Polície Českej republiky nemožno vyvodiť, že by účtovníctvo sťažovateľa v 1. rade bolo skutočne odcudzené, keďže tam uvádzané skutočnosti vychádzajú iba z tvrdení sťažovateľa v 2. rade a nemôžu byť dôvodom na to, aby predmetná domová prehliadka nebola vykonaná.

18. Ďalšie z relevantných okolností, ktoré ústavný súd pri posúdení proporcionality vykonaného zásahu zohľadnil, boli povaha vyšetrovaných trestných činov (stupeň ich závažnosti), pozícia sťažovateľov vo vyšetrovanom prípade, potenciálne možnosti orgánov činných v trestnom konaní pri zabezpečovaní dôkazov, špecifikácia rozsahu nariadenej domovej prehliadky, spôsob vykonania domovej prehliadky a v neposlednom rade aj rozsah možných následkov vykonanej prehliadky na povesť sťažovateľov.

19. Ústavný súd konštatuje, že domová prehliadka bola vykonaná s cieľom objasnenia trestného činu, pričom má ísť o konanie zodpovedného pracovníka sťažovateľa v 1. rade. Sťažovateľ v 2. rade je spoločníkom a bol aj konateľom sťažovateľa v 1. rade. Skutočnosti uvádzané sťažovateľmi nemožno považovať za také, ktoré samy osebe s absolútnou istotou vylučujú opodstatnenosť vykonanej prehliadky. Podstatné pre posúdenie veci je, či v relevantnom čase nariadenia domovej prehliadky predostrel súdny príkaz a návrh prokurátora dostatočné argumenty osvedčujúce dôvodné podozrenie (nie absolútnu istotu) o prítomnosti veci dôležitej pre trestné konanie v dotknutých priestoroch.

20. Potenciálne relevantné dôkazy nebolo možné zabezpečiť inak ako ich zaistením u osoby, ktorej sa tieto dôkazy týkajú, prípadne osoby, ktorá k nim môže mať prístup.

21. Rozsah domovej prehliadky bol príkazom súdu náležite limitovaný, keďže príkaz obsahoval presnú identifikáciu vecí, na ktoré sa mala prehliadka sústrediť a obmedziť.

22. Z obsahu zápisnice o vykonanej prehliadke jasne vyplýva, že samotnému vykonaniu prehliadky predchádzala výzva na dobrovoľné vydanie vecí v zmysle § 104 Trestného poriadku a prehliadka bola vykonaná za účasti nezávislej osoby („osoba nezúčastnená na veci“).

23. Sťažovatelia argumentovali tiež tým, že počas vykonávania domovej prehliadky bol odňatý stolový počítač „damon“ s označením DM70M so sériovým číslom 5903560985495 aj napriek tej skutočnosti, že sťažovateľ v 2. rade „dôsledne upozornil príslušníkov PZ vykonávajúcich domovú prehliadku, že predmetný stolový počítač nie je vo vlastníctve obchodnej spoločnosti DUKAT, s. r. o., ale vo vlastníctve jeho ako fyzickej osoby“. Uvedenú argumentáciu ústavný súd neakceptuje, predmetný stolový počítač sa nachádzal v sídle sťažovateľa v 1. rade ako obchodnej spoločnosti, o ktorej účtovnú dokumentáciu išlo. Z napadnutého príkazu na domovú prehliadku jasne vyplýva, že účtovníctvo sťažovateľa v 1. rade sa v predmetných priestoroch môže nachádzať aj v elektronickej podobe uloženej na diskoch výpočtovej techniky alebo na elektronických nosičoch. Vzhľadom na okolnosti a miesto odňatia uvedenej veci bolo dôvodné sa domnievať, že v predmetnom stolovom počítači sa môže nachádzať účtovníctvo sťažovateľa v 1. rade v elektronickej podobe, aj keď vlastníkom počítača bol sťažovateľ v 2. rade, ktorý je navyše spoločníkom a bol aj konateľom sťažovateľa v 1. rade.

24. Sťažovatelia tiež namietali, že napadnutý príkaz na domovú prehliadku „nezahŕňal právo OČTK odňať predmetnú vec...“. K tomu ústavný súd uvádza, že príkaz na odňatie veci je už zahrnutý v príkaze na domovú prehliadku, je jeho súčasťou, a preto nie je nutné ešte vydávanie osobitného príkazu na odňatie veci. To napokon vyplýva aj zo znenia § 105 ods. 4 Trestného poriadku, ktorý v súvislosti s odňatím veci pri domovej prehliadke (aj pri iných prehliadkach) odkazuje vyslovene len na § 93 Trestného poriadku, ktoré stanovuje náležitosti zápisnice, ak k odňatiu (či vydaniu) veci príde (t. j., že zápisnica musí obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej, či odňatej veci). Z § 100 ods. 1 Trestného poriadku zase vyplýva, že v príkaze na domovú prehliadku sa musí uviesť opis veci, ktorá sa má zaistiť pri domovej prehliadke. To splnené bolo, keďže z napadnutého príkazu na domovú prehliadku vyplýva, že účtovníctvo sťažovateľa v 1. rade sa v predmetných priestoroch môže nachádzať aj v elektronickej podobe uloženej na diskoch výpočtovej techniky alebo na elektronických nosičoch.

25. Toto je sumár faktorov, ktoré podľa názoru ústavného súdu svedčia v prospech záveru o primeranosti vykonaného zásahu.

26. Oproti nim na druhej strane stojí s veľkou pravdepodobnosťou možný negatívny dopad vykonaného zásahu na povesť sťažovateľov v ich okolí, čo je následok nevyhnutne spojený s domovou prehliadkou vykonávanou v objekte slúžiacom ako penzión obývanom okrem sťažovateľa v 2. rade aj hosťami, ktorým sú poskytované ubytovacie služby.

27. Početná skupina na prvom mieste uvedených faktorov však skoro jednoznačne posúva celkové hodnotenie situácie v prospech primeranosti vykonaného zásahu.

28. Na základe komplexného posúdenia všetkých relevantných faktorov v okolnostiach prípadu sťažovateľov ústavný súd dospel k záveru, že zásah do domovej slobody sťažovateľov bol primeraný sledovanému cieľu, a teda ústavne akceptovateľný a konformný s limitmi vyplývajúcimi zo sťažovateľmi označených článkov ústavy a dohovoru, ktorých porušenie namietajú.

II. 2. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov napadnutým príkazom na vydanie počítačových údajov

29. Sťažovatelia v sťažnosti vytkli nedostatok náležitého odôvodnenia a nepreskúmateľnosť napadnutého príkazu na vydanie počítačových údajov.

30. Napadnutým príkazom na vydanie počítačových údajov bolo uložené sťažovateľovi v 2. rade, «aby vydal vyšetrovateľovi OKP OR PZ Prešov počítačové údaje nachádzajúce sa v jeho osobnom počítači, resp. v počítači spoločnosti DUKAT s. r. o. so sídlom..., ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému, pričom sa jedná o údaje nachádzajúce sa v účtovnom programe alebo inom počítačovom programe obsahujúce účtovníctvo spoločnosti DUKAT s. r. o., so sídlom..., ktorými ako konateľ tejto spoločnosti (v období od 08.03.2013 do 01.10 2014) a následne až doposiaľ ako splnomocnenec konateľa ⬛⬛⬛⬛... reálne konajúca za túto spoločnosť, pravdepodobne disponuje a ktoré sa pravdepodobne nachádzajú v počítači „damon“ s označením DM70M, so sériovým číslom..., ktorý bol odňatý v kancelárii spoločnosti DUKAT, s. r. o. dňa 26.06.2016 počas domovej prehliadky, pričom vyhotovenie a ponechanie týchto údajov pre účely trestného konania vykoná znalec z odboru Elektrotechnika, odvetvie Riadiaca technika, výpočtová technika (hardvér), Počítačové programy (softvér) na vhodné pamäťové médiá.».

31. Okresná prokuratúra v odôvodnení napadnutého príkazu na vydanie počítačových údajov okrem iného uviedla:

„V uvedenej trestnej veci bola vykonaná dňa 26.06.2016 na základe príkazu sudcu OS Prešov domová prehliadka v sídle obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o..., pričom pri domovej prehliadke bol odňatý vyššie uvedený počítač.

Pre účely trestného konania je potrebné zabezpečiť účtovné doklady obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o..., a to pokladničnú knihu za obdobie rokov 2014 a 2015, hlavnú knihu za obdobie 2014 a 2015, súvahy a výkaz ziskov a strát za obdobie rokov 2014 a 2015, ako aj bankové výpisy všetkých podnikateľských účtov, resp. analytickú evidenciu — bankovú knihu za obdobie rokov 2014 a 2015.

Z doposiaľ zistených dôkazov a vykonaných operatívnych previerok je dostatočne odôvodnený záver, že ⬛⬛⬛⬛ účtovníctvo obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o..., neviedie vôbec alebo ho vedie sám osobne a je možné, že tieto údaje sa nachádzajú práve na osobnom počítači, ktorý je predmetom tohto príkazu. ⬛⬛⬛⬛ je zamestnancom a aj spoločníkom obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o..., a je splnomocnený generálnym plnomocenstvom zo dňa 11.9.2014, aby v plnom rozsahu konal a zastupoval konateľa spoločnosti.

Uvedený počítač bude predmetom znaleckého skúmania, nakoľko vzhľadom na charakter spáchanej trestnej činnosti je dôvodný predpoklad, že sa na ňom môžu nachádzať počítačové údaje a informácie dôležité pre objektívne zistenie skutkového stavu veci, ktoré súvisia so spáchaním vyšetrovaných trestných činov.

Vzhľadom na to, že vydaním príkazu podľa § 90 ods.1 písm. b), písm. e) Trestného poriadku na uchovanie a vydanie počítačových údajov by mohli byť procesným spôsobom zabezpečené dôkazy v uvedenej trestnej veci, považujem tento príkaz za dostatočne odôvodnený.“

32. Ústavný súd preskúmal napadnutý príkaz na vydanie počítačových údajov a nezistil takú skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup okresnej prokuratúry nemajúci oporu v zákone.

33. Napadnutý príkaz na vydanie počítačových údajov je riadne odôvodnený, a to aj skutkovými okolnosťami v súlade s § 90 ods. 1 Trestného poriadku, nevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti ani arbitrárnosti. Ústavný súd tak ani v tomto smere nezistil také zásahy do práv sťažovateľov, ktoré by boli z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné.

34. Sťažovatelia v sťažnosti tiež vytkli, že napadnutý príkaz na vydanie počítačových údajov „sa neobmedzoval na selekciu údajov súvisiacich s trestným konaním“ a „nepochybne došlo aj k zachyteniu údajov s vyšetrovanou vecou nijako nesúvisiacich...“. K tomu ústavný súd uvádza, že napadnutý príkaz na vydanie počítačových údajov ukladá sťažovateľovi v 2. rade vydať počítačové údaje, «pričom sa jedná o údaje nachádzajúce sa v účtovnom programe alebo inom počítačovom programe obsahujúce účtovníctvo spoločnosti DUKAT s. r. o..., ktorými ako konateľ tejto spoločnosti (v období od 08.03.2013 do 01.10 2014) a následne až doposiaľ ako splnomocnenec konateľa

,..., reálne konajúca za túto spoločnosť, pravdepodobne disponuje a ktoré sa pravdepodobne nachádzajú v počítači „damon“ s označením DM70M, so sériovým číslom...». Z uvedeného vyplýva, že predmetný príkaz dostatočne selektoval počítačové údaje, na ktoré sa vzťahuje, keďže išlo „o údaje nachádzajúce sa v účtovnom programe alebo inom počítačovom programe obsahujúce účtovníctvo spoločnosti DUKAT s. r. o.“. Ani tento argument sťažovateľov atakujúci napadnutý príkaz na vydanie počítačových údajov tak neobstojí.

35. Podľa § 90 ods. 1 Trestného poriadku ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné uchovanie uložených počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému, môže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, osobe, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, aby

a) také údaje uchovali a udržiavali v celistvosti,

b) umožnili vyhotovenie a ponechanie si kópie takých údajov,

c) znemožnili prístup k takým údajom,

d) také údaje odstránili z počítačového systému,

e) také údaje vydali na účely trestného konania.

36. Podľa § 90 ods. 2 Trestného poriadku v príkaze podľa ods. 1 písm. a) alebo písm. c) musí byť ustanovený čas, počas ktorého bude uchovávanie údajov vykonávané, tento čas môže byť až na 90 dní, a ak je potrebné ich opätovné uchovanie, musí byť vydaný nový príkaz.

37. Sťažovateľmi vytýkaná absencia vymedzenia časového limitu uchovávania údajov v napadnutom príkaze na vydanie počítačových údajov a z toho vyplývajúca nezákonnosť príkazu taktiež neobstojí, keďže v zmysle citovaných ustanovení § 90 ods. 1 a 2 Trestného poriadku v príkaze musí byť ustanovený čas uchovávania údajov, len ak ide o uchovanie a udržiavanie údajov v celistvosti alebo znemožnenie prístupu k údajom. V prípade napadnutého príkazu na vydanie počítačových údajov však ide o vyhotovenie a ponechanie si kópie údajov a ich vydanie na účely trestného konania.

38. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým príkazom na vydanie počítačových údajov a právami označenými sťažovateľmi.

39. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017