znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 564/2013-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra 2013 prerokoval vyhlásenie JUDr. Š. H., predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v   zastúpení   JUDr.   J.   S.,   predsedom   obchodnoprávneho   kolégia   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky, o odmietnutí sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky Sergeja Kohuta a Juraja Horvátha pre ich predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 299/2013 a takto

r o z h o d o l :

Návrh   na   vyhlásenie   predpojatosti   sudcov   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky Sergeja Kohuta a Juraja Horvátha   o d m i e t a   ako podaný zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. augusta 2013 doručené vyhlásenie JUDr. Š. H., predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), v zastúpení JUDr. J. S., predsedom obchodnoprávneho kolégia najvyššieho   súdu   (ďalej   aj   „navrhovateľ“),   podľa   §   28   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o odmietnutí sudcov ústavného súdu Sergeja Kohuta a Juraja Horvátha pre ich predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 299/2013.

Námietku   predpojatosti   proti   sudcovi   ústavného   súdu   Sergejovi   Kohutovi navrhovateľ   odôvodnil   tým,   že   menovaný   sudca   v   roku   2003   ako   neúspešný   kandidát na predsedu   najvyššieho   súdu   napadol   voľbu   predsedu   najvyššieho   súdu   sťažnosťou na ústavnom súde, o ktorej aj ústavný súd rozhodoval. Sudca Sergej Kohut vyjadril svoju predpojatosť   vo   viacerých   veciach   súčasného   predsedu   najvyššieho   súdu   ako   účastníka konania, kde mal tento sudca byť pôvodne členom senátu.

Námietka   predpojatosti   proti   sudcovi   ústavného   súdu   Jurajovi   Horváthovi   je odôvodnená tým, že „... zotrvávanie tohto sudcu na Ústavnom súde Slovenskej republiky považujem za protiústavný stav. Naďalej tvrdím, že žiadny sudca nemôže obliecť sudcovský talár, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin – a to bez ohľadu na to, že ev. bolo jeho odsúdenie zahladené. Podmienkou pre výkon funkcie sudcu, a tým viac pre výkon   funkcie   sudcu ústavného súdu,   musí   byť   nulová   tolerancia.   Ak to ústavný sudca nechápe, resp. nerešpektuje – zrejme pre výhody plynúce z postavenia sudcu ústavného súdu, dokumentuje tým výraznú absenciu profesnej etiky. Odmietam, aby taký sudca konal a rozhodoval vo veci, v ktorej som účastníkom konania, ktorý nerešpektoval ani výzvu pléna ústavného súdu, aby zvážil svoje zotrvanie vo funkcii a aby odstúpil, lebo zotrvávaním vo funkcii škodí Ústavnému súdu...

Môj odmietavý postoj a kritika JUDr. Juraja Horvátha s požiadavkou, aby vyzliekol talár a opustil sudcovské rady, bol viackrát publikovaný v rôznych médiách...

Tieto výroky nepochybne vnímal aj JUDr. Juraj Horváth, a vytvoril si vo vzťahu ku mne odmietavý postoj. Nemožno vylúčiť, že ten postoj je až nepriateľský, neprajný. Takýto vzťah ho však diskvalifikuje z účasti na predmetnom konaní a rozhodovaní. Preto, ak sám nevyhlási svoju predpojatosť, bude to zrejme prejavom jeho farizejstva a snahy využiť túto príležitosť na revanš.“.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že „Nie je najmenší dôvod domnievať sa, že uvedení dvaja   sudcovia   svoj   odmietavý   postoj   k   mojej   osobe   zmenili.   Naopak.   Je   dôvodný predpoklad hraničiaci s istotou, že na svojich negatívnych názoroch a postojoch k mojej osobe zotrvajú, a bez ohľadu na konkrétne skutočnosti a osobitosti tohto prípadu, budú hlasovať v môj neprospech.“.

Navrhovateľ   zároveň   požiadal   ústavný   súd   o   vylúčenie   oboch   sudcov   z   konania a rozhodovania v predmetnej veci.

Namietaní   sudcovia   ústavného   súdu   vyjadreniami   z   3.   októbra   2013   označili námietky svojej predpojatosti za nedôvodné, poukázali tiež na to, že predseda najvyššieho súdu   ako   fyzická   osoba   nie   je   ani   účastníkom   predmetného   konania,   a   vyhlásili, že v predmetnej veci sa necítia byť predpojatí.

II.

1. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa   §   28   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   účastník   konania   môže   vyhlásiť, že niektorého   zo   sudcov   odmieta   pre   jeho   predpojatosť.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho   predpojatosť,   vznikli   do   začiatku   ústneho pojednávania,   môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   najneskôr   na   začiatku   ústneho pojednávania.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k   vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu.   Na neskoršie   vyhlásenie   o   odmietnutí   sudcu   pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu,   o   vylúčení   sudcu   pre   predpojatosť   rozhodne   iný   senát;   odmietnutý   člen   senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2013 do 28. februára 2014 pridelená na prerokovanie a rozhodnutie tretiemu senátu ústavného súdu, keďže námietky smerujú voči sudcom druhého senátu.

2. Konanie vedené ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 299/2013 sa týka sťažnosti J., Ž., ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 25   Cb   107/1995,   Krajským   súdom   v Bratislave pod   sp.   zn.   1   Cob   18/2011   a v   konaní vedenom najvyšším súdom pod sp. zn. 2 Obo 33/2012. Sťažnosť bola uznesením č. k. II. ÚS 299/2013-18 z 29. mája 2013 v časti prijatá na ďalšie konanie.

3. Zo všeobecných ustanovení upravujúcich konanie pred ústavným súdom vyplýva, že účastníkmi konania sú navrhovateľ a prípadne ten, proti komu návrh smeruje, ako aj osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon (§ 21 ods. 1 zákona o ústavnom súde); ak je účastníkom konania súd, zastupuje senát jeho predseda (§ 21 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 51 zákona o ústavnom súde účastníci konania sú sťažovateľ a ten, proti komu sťažnosť smeruje.

4. V danom prípade je zrejmé, že jedným z účastníkov konania pred ústavným súdom je najvyšší súd.   Vyhlásenie o predpojatosti obidvoch   sudcov ústavného súdu je podané predsedom   najvyššieho   súdu   JUDr.   Š.   H.,   v   zastúpení   JUDr.   J.   S.,   predsedom obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu. Ani jeden z týchto funkcionárov najvyššieho súdu však nie je účastníkom predmetného konania pred ústavným súdom.

5.   Ústavný   súd   už   viackrát   zaujal   stanovisko,   že   nemôžu   obstáť   námietky predpojatosti   vznesené   predsedom   najvyššieho   súdu,   ktoré   sa   týkajú   výlučne   vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho súdu, pretože predseda najvyššieho súdu nie je účastníkom pôvodného pred ústavným súdom napadnutého konania, nebol   ani   členom   senátu,   ktorý   v   danom   konaní   rozhodoval,   a   nepoukázal   na   také skutočnosti, ktoré potenciálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou sudcov ústavného súdu vo veci ústavného prieskumu postupu najvyššieho súdu.

V   takýchto   prípadoch   ústavný   súd   nepripustil   námietky   predpojatosti   podobného charakteru (napr. I. ÚS 223/2012, III. ÚS 30/2012, III. ÚS 560/2011, III. ÚS 501/2011, III. ÚS 567/2012, I. ÚS 36/2013) a tiež ich odmietol ako podané zjavne neoprávnenou osobou (napr. III. ÚS 77/2013 a III. ÚS 78/2013), ako to bolo aj v danej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2013