znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 563/2013-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného JUDr. E. K., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Er 2794/00 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. Ing. J. S.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. októbra 2013 doručená sťažnosť Mgr. Ing. J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Er 2794/00 (ďalej len „napadnuté exekučné konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:«Dňa   9.   10.   2000   podal   sťažovateľ   (oprávnený)   na   podklade   právoplatného   vykonateľného exekučného titulu vydaného Okresným súdom Galanta č. k. 9 Cb 428/93 zo dňa 28. 01. 1994 na zaplatenie 435.506,00 Sk... istiny s prísl. u súdneho exekútora JUDr. P. Š. návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému...

Porušovateľ vydal dňa 08. 01. 2011 poverenie na vykonanie exekúcie... súdnemu exekútorovi...

Sťažovateľom   na   podklade   ním   vykonaných   previerok   bolo   ustálené,   že   exekútor nevykonával   a   nevykonáva   exekúciu   dostatočne   efektívne   a   účinne,   exekútor   účinne nevyužíval   a   nevyužíva   všetky   oprávnenia   a   spôsoby   vykonania   exekúcie   mu   dané Exekučným   poriadkom,   „konal   vo   veci   tzv.   od   stola“   -   teda   iba   vypisovaním   listov povinnému a jeho zamestnávateľovi bez tzv. „práce exekútora v teréne“, získané poznatky nepreveroval,   exekúcia   pod   jeho   vedením   neviedla   k   včasnému   vymoženiu   pohľadávky sťažovateľa (oprávneného) od povinného, exekútor doslovne čakal na čas, kedy povinný dovŕši dôchodkový vek a teda bude môcť doručiť Sociálnej poisťovni exekučný príkaz na zrážky   z   dôchodku   povinného,   pričom   povinný...   si   naďalej   podniká   a   je   konateľom obchodnej spoločnosti..., v ktorej má povinný svoj obchodný podiel SPLATENÝ v sume 5.642.966209 eur od 18. 05. 2010, takže zákonnou povinnosťou exekútora bolo bezodkladne začať   konanie   podľa   §-u   109   a   nasl.   Exekučného   poriadku,   tým   v   konečnom   dôsledku zabezpečiť postup podľa §-u 113b Exekučného poriadku postihnutím obchodného podielu povinného a konať v úzkej súčinnosti s Okresným súdom Trnava (registrový súd), čo si exekútor nesplnil a teda nechal povinného naďalej si podnikať.

Povinný na dôchodku podniká prostredníctvom T. spol. s r. o., exekútor je pasívny a iba formálne mu zráža z dôchodku nepatrnú sumičku, z ktorej po zrazení si svojej odmeny poukazuje mesačne sťažovateľovi (oprávnenému) iba 40,-€...

Teda   exekútor   vedie   exekúciu   tzv.   do   stratena,   neefektívne   a   neprimerane   dlho, neplní si povinnosti mu dané Exekučným poriadkom a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, to všetko na škodu základných práv a slobôd sťažovateľa priznaných mu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., teda dĺžka exekučného konania nemohla doposiaľ naplniť požiadavku primeranej lehoty a ani nesplnila...

Dňa 6. 8. 2012 podal sťažovateľ sťažnosť č. 1 na prieťahy v exekučnom konaní... adresovaná   predsedovi   Okresného   súdu   Galanta...   ktorú   predseda   súdu   nevybavil   dľa sťažovateľa dostatočne náležito a presvedčivo.

Exekučný príkaz č. k. Ex 977/00-R zo dňa 23. 08. 2010 - zrážky zo mzdy a iných príjmov doručený exekútorom Sociálnej poisťovni - ústredie... príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami   z   dôchodku   povinného...   dokumentuje   vyššie   uvedené   tzv.   pasívne   konanie exekútora tzv. od stola.

Po poskytnutí primeranej lehoty exekučnému súdu na zjednanie nápravy sťažovateľ dňa 8. 1. 2013 podal Sťažnosť č. 2 na prieťahy v exekučnom konaní...

Predseda súdu postúpil vec Slovenskej komore exekútorov. Slovenská komora exekútorov... zaslala sťažovateľovi stanovisko zo dňa 08. 04. 2013 k sťažnosti sťažovateľa č. 55-8336/13, doručená 08. 04. 2013...

Sťažovateľ   dňa   21.   05.   2013   doručil   Ministerstvu   spravodlivosti   SR   žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažností na prieťahy a neefektívne konanie exekútora v konaniach č. k. Er 2794/00, Ex 977/2000 a č. k. Er 2793/00, Ex 978/2000...

Dňa 27. 08. 2013 sťažovateľ obdržal Oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR... ktorého   obsahom   sa   ministerstvo   sa   nevyrovnalo   s   tým,   že   dĺžka   exekučného   konania nesplnila požiadavku primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

Z   aktuálneho   výpisu   z   OR   OS   Trnava   zo   dňa   6.   9.   2013   je   nesporným,   že   na obchodný podiel povinného (J. D.) nie je vedená exekúcia zodpovedným exekútorom a že povinný si od r. 2010 v tejto obchodnej spoločnosti ďalej podniká, navyše je štatutárom tejto   spoločnosti,   s   čím   sa   Ministerstvo   spravodlivosti   SR   nevyrovnalo   pri   vybavovaní žiadosti, teda túto žiadosť vybavilo krajne formálne bez náležitého preverenia si účelových tvrdení exekútora, nemajúcich oporu v zákone a ani v tomto dokazovaní...

Priložený Výpis z účtu za mesiac august 2013 preukazuje, že exekútor sťažovateľovi poukazuje mesačne iba sumu 40,- €... zo zrážok z dôchodku povinného, zatiaľ čo si povinnú podniká..., teda v konečnom dôsledku od roku 2010 a na obchodný podiel povinného nebol exekútorom vydaný Exekučný príkaz, exekútor nepodal registrovému súdu návrh na začatie konania o výmaze povinného z obchodného registra, hoc tak bol pri dôslednej aplikácii § 113b   Exekučného   poriadku   povinný   (exekúcia   na   obchodný   podiel   povinného   v   jeho obchodnej spoločnosti T. spol. s r. o.) povinný, inak by táto skutočnosť bola zapísaná v obchodnom   registri.   Aktuálne   podnikateľské   aktivity   povinného   cestou   tejto   spoločnosti dokumentuje aj priložený Výpis zo Sociálnej siete firiem zo dňa 06. 09. 2013... teda tvrdenia Ministerstva spravodlivosti SR, Slovenskej komory exekútorov ako aj samotného exekútora nemajú oporu v zákone a vyššie vykonanom následnom dokazovaní sťažovateľom, najmä ak je nesporným, doloženým aktuálnymi listinnými dôkazmi, že tieto subjekty sa nevysporiadali s otázkou neprimeranosti dĺžky exekučného konania, to všetko aj s akcentom na skutočnosť, že exekútor nevyužil za viac ako 13 rokov efektívne a účinne všetku oprávnenia, spôsoby vykonania exekúcie. ktoré mu dáva Exekučnú poriadok...

Vec má pre sťažovateľa mimoriadny význam vzhľadom k jeho pokročilému veku (60 rokov) a zdravotnému stavu - invalidný dôchodca, potrebujúci aj prostriedky na zakúpenie si drahých liekov...

Za pasivitu a neefektívny výkon exekúcie a exekučného konania zodpovedá súd, ktorý vydal exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Sťažovateľ tvrdí, že pri efektívnom postupe exekútora (osobným stykom exekútora s povinným a jeho zamestnávateľom a jeho dlžníkmi aj z podnikateľskej činnosti povinného, kedy podnikal ako fyzická osoba) a aplikácii všetkých spôsobov vykonania exekúcie dľa platných ustanovení   Exekučného poriadku,   najmä   § 105   a nasl.   EP,   včasného vydania exekučných príkazov postihujúcich jeho obchodné podiely v ním kapitálovo ovládaných spoločnostiach   dľa   §-u   113b   EP   -exekúcia   na   obchodný   podiel   mohla   byť   pohľadávka oprávneného od povinného úspešne vymožená v primeranom čase.

Exekútor   konal   iba   „ad   hoc“   s   výraznými   časovými   odstupmi   a   na   škodu majetkových práv sťažovateľa (oprávneného) vyslovene čakal na dovŕšenie dôchodkového veku   povinného,   čo   mu   umožnilo   vydanie   Exekučného   príkazu   zn.   EX   977/00-R na vykonanie   exekúcie   zrážkami   z   dôchodku   povinného,   ktorý   zaslal   exekútor   Sociálnej poisťovni - ústredie zo dňa 23. 8. 2010... Dôsledne neaplikoval ustanovenia §-u 105 a nasl. Exekučného poriadku, § 113 a nasl. Exekučného poriadku a ako sťažovateľ preukazuje listinnými dôkazmi - odignoroval ust. §-u 113b Exekučného poriadku.

Takýto   postup   exekútora   znamená,   že   formálne   a   neefektívne   vedená   exekúcia v absolútne   minimálnych   sumách   zrážaných   povinnému   z   jeho   dôchodku   bude   trvať   až do smrti povinného, teda stav neistoty sťažovateľa o výsledok exekučného konania trvá až neprimerane dlho, v čase podania tejto ústavnej sťažnosti už viac ako 13 rokov.»

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy... a právo prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Galanta v konaní č. k. Er 2794/ 00, EX 977/00 porušené boli.

2. Okresnému súdu Galanta sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k. Er 2794/ 00, EX 977/00 konal bez zbytočných prieťahov

3. Mgr. Ing. J. S. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 13.000,- €..., ktoré je Okresný súd Galanta povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

4. Mgr. Ing. J. S. priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 €..., ktoré je Okresný súd Galanta povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. E. K., do dvoch mesiacov, od právoplatnosti nálezu.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   predbežne   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľa   a preskúmal   ju   zo   všetkých   hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).

Sťažovateľ   v   petite   sťažnosti   namietal   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom exekučnom konaní.

Podľa sťažovateľa súdny exekútor nevyužil svoje oprávnenia, ktoré mu dáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a nekoná v jeho veci efektívne, hoci oprávnený je konateľom obchodnej spoločnosti, v ktorej „má svoj obchodný podiel splatený v sume 5 642,966209   €“. V   tejto   súvislosti   poukazuje najmä na ustanovenia   §   109   a   §   113   b Exekučného poriadku, podľa ktorých   súdny exekútor nepostupuje. Súdny exekútor je v exekučnom   konaní   pasívny,   pričom   si   neplní   svoje   povinnosti   dané   mu   inými ustanoveniami Exekučného poriadku včasným vydaním exekučných príkazov postihujúcich jeho obchodné podiely v ním kapitálovo «ovládaných spoločnostiach dľa §-u 113b EP

-exekúcia na obchodný podiel mohla byť pohľadávka oprávneného od povinného úspešne vymožená v primeranom čase.

Exekútor   konal   iba   „ad   hoc“,   s   výraznými   časovými   odstupmi   a   na   škodu majetkových práv sťažovateľa (oprávneného) vyslovene čakal na dovŕšenie dôchodkového veku povinného...

Takýto   postup   exekútora   znamená,   že   formálne   a   neefektívne   vedená   exekúcia v absolútne minimálnych sumách zrážaných povinnému z jeho dôchodku bude trvať až do smrti   povinného,   teda   stav   neistoty   sťažovateľa   o   výsledok   exekučného   konania   trvá až neprimerane dlho, v čase podania tejto ústavnej sťažnosti už viac ako 13 rokov.».

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (m. m. I. ÚS 116/02, IV. ÚS 61/03, III. ÚS   109/03,   IV.   ÚS   168/04)   účelom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorý (účel) sa dosiahne právoplatným   rozhodnutím   (I.   ÚS   167/03).   Znamená   to,   že   právomoc   ústavného   súdu konštatovať   relevantnosť   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom všeobecného súdu a základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. právom na prejednanie veci v primeranej lehote, môže v okolnostiach posudzovaného prípadu prichádzať do úvahy za súčasného splnenia dvoch podmienok. Prvou podmienkou je   neukončenie   konania   (vymožením   pohľadávky   alebo   právoplatným   rozhodnutím) a druhou podmienkou je existencia takej procesnej pozície okresného súdu, v ktorej má reálnu možnosť ovplyvniť priebeh konania želaným spôsobom, teda k nastoleniu právnej istoty   sťažovateľa.   Ústavný   súd   nezistil   v   posudzovanom   prípade   splnenie   druhej podmienky (obdobne III. ÚS 140/08).

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie   na   okresnom   súde   9.   októbra   2000.   Po   vydaní   poverenia   okresným   súdom 8. januára 2001 (sťažovateľ nesprávne uvádza rok 2011) poverený súdny exekútor začal exekúciu. Z okolností danej veci teda vyplýva, že okresný súd si v napadnutom exekučnom konaní   z   pohľadu   námietok   sťažovateľa   splnil   všetky   zákonné   povinnosti   vyplývajúce z Exekučného   poriadku   vydaním   poverenia   pre   súdneho   exekútora   a   nemôže   niesť za spôsob   vykonania   exekúcie,   ktorý   bol   zvolený   súdnym   exekútorom,   zodpovednosť, keďže v nútenom výkone rozhodnutia už ďalej konal iba samotný súdny exekútor, ktorý v napadnutom   konaní   postupoval   podľa   §   64   Exekučného   poriadku,   ako   to   vyplýva   aj z vyjadrenia   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   34819/2013/52 z 9. augusta 2013 a úkonov opísaných v tomto vyjadrení.

Úloha okresného súdu po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi sa už v danej veci skončila a ďalej sa obmedzuje len na niektoré iné úkony v rámci exekučného konania, ako napríklad prípadné rozhodovanie o námietkach proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), o odklade exekúcie (§ 56 Exekučného poriadku), o zastavení exekúcie (§ 57 Exekučného poriadku) a podobne. Postup okresného súdu v súlade s označenými, prípadne obdobnými právnymi skutočnosťami sťažovateľ však nenamietal.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2013