SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 562/2025-23
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, Urbánkova 6, Košice, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. B1-14C/1/2019 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 466/2023-32 z 5. decembra 2023 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. B1-14C/1/2019 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 466/2023-32 z 5. decembra 2023 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 000 eur, ktoré j e Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 771,68 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. augusta 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. B1-14C/1/2019 (ďalej len „napadnuté konanie“). Súčasne navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie 5 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.
2. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 562/2025-14 z 25. septembra 2025 ústavnú sťažnosť sťažovateľky prijal na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu v konaní sp. zn. B1-14C/1/2019 v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 466/2023-32 z 5. decembra 2023. V prevyšujúcej časti ústavnú sťažnosť odmietol z dôvodu jej neprípustnosti.
II.
Skutkové východiská
3. Sťažovateľka 11. decembra 2018 doručila Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) žalobu, ktorou sa v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov domáha náhrady škody proti Slovenskej republike. Škoda mala byť sťažovateľke spôsobená nesprávnym postupom a neoprávneným konaním Okresného súdu Košice II, ktorý proti sťažovateľke viedol exekučné konania po dobu viac ako deviatich rokov.
4. O skoršej ústavnej sťažnosti sťažovateľky už ústavný súd nálezom č. k. I. ÚS 343/2021-27 z 1. februára 2022 rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/1/2019 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie 1 000 eur.
5. Sťažovateľka sa následne opätovne v súvislosti s napadnutým konaním obrátila na ústavný súd, ktorý nálezom č. k. IV. ÚS 466/2023-32 z 5. decembra 2023 rozhodol, že postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. B1-14C/1/2019 v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 343/2021-27 z 1. februára 2022 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie 500 eur.
6. Po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 466/2023-32 z 5. decembra 2023, t. j. po 13. decembri 2023, mestský súd 30. januára 2024 nariadil pojednávanie na 5. marec 2024. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 11. júna 2024 a bolo odročené na 24. september 2024 s tým, že mestský súd si zapožičia spisy sp. zn. 48Er/598/2008 a sp. zn. 48Er/2258/2007, ktoré sa v tom čase mali nachádzať na Krajskom súde v Bratislave. Pojednávanie nariadené na 24. september 2024 bolo zrušené z dôvodu, že krajský súd vyžiadané spisy mestskému súdu do termínu pojednávania nezapožičal. Mestský súd preto opätovne požiadal krajský súd o zapožičanie spisov. Mestský súd 3. marca 2025 nariadil termín pojednávania na 29. apríl 2025. Sťažovateľka 22. apríla 2025 zaslala mestskému súdu záverečné vyjadrenie vo veci. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 29. apríla 2025, bol odročené na 8. júl 2025 s tým, že súd zváži vo veci dokazovanie a žalovaná súdu doručí záverečné vyjadrenie. Žalovaná 23. júna 2025 doručila mestskému súdu svoje záverečné stanovisko. Pojednávanie nariadené na 8. júl 2025 sa neuskutočnilo pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne. Mestský súd 15. októbra 2025 nariadil termín pojednávania na 9. december 2025.
III.
Argumentácia sťažovateľ ky
7. Sťažovateľka namieta, že došlo k porušeniu jej označených práv, a to nesústredným a neefektívnym postupom mestského (predtým okresného) súdu v napadnutom konaní. Mestský súd nerešpektoval ani dva nálezy ústavného súdu, ktoré jednoznačne skonštatovali porušenie jej práv na konanie bez prieťahov a v primeranej lehote, a pokračuje v nečinnosti, čím predlžuje stav právnej neistoty. Pojednávanie nariadené na 8. júl 2025 bolo odročené na neurčito. Odo dňa doručenia žaloby (11. decembra 2018) až dosiaľ, teda v priebehu takmer 7 rokov, mestský súd koná neefektívne, nesústredene, zvyšuje stav právnej neistoty sťažovateľky, znásobuje jej psychické útrapy a napätie vyvolané okolnosťami veci, negatívne vplýva na jej zdravotný stav. Sťažovateľka nijako neprispela k prieťahom v konaní.
IV.
Vyjadrenie mestského súdu
8. Mestský súd uviedol chronologický prehľad úkonov uskutočnených v napadnutom konaní v období po vydaní ostatného nálezu ústavného súdu (t. j. po 5. decembri 2023). Konštatoval, že ide o skutkovo aj právne zložitú vec, kde je potrebné posudzovať viacero uplatnených nárokov a tiež priebeh exekučného konania.
9. Vzhľadom na obsah vyjadrenia mestského súdu, v ktorom mestský súd iba popísal priebeh napadnutého konania (ktorý je sťažovateľke nepochybne známy a vyplýva z obsahu spisu mestského súdu) a poukázal na zložitosť veci (čo mestský súd uviedol už vo vyjadrení k ostatnej ústavnej sťažnosti sťažovateľky v rámci konania ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 466/2023), ústavný súd nevzhliadol potrebu doručiť vyjadrenie mestského súdu sťažovateľke.
V.
Posúdenie dôvodnosti ústav nej sťažnosti
10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).
12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky.
13. K právnej a faktickej zložitosti veci sa už ústavný súd vyjadril v náleze sp. zn. I. ÚS 343/2021 z 1. februára 2022, keď konštatoval, že samotný predmet konania nepredstavuje právne zložitú vec a že napadnuté konanie sa súčasne vyznačuje určitou skutkovou zložitosťou vzhľadom na početnosť súvisiacich súdnych spisov v konaniach vedených na Okresnom súde Košice II.
14. Vo vzťahu k správaniu sťažovateľky ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľka počas napadnutého konania nemala žiaden negatívny podiel na neprimeranej dĺžke konania, čo už konštatoval ústavný súd vo svojich predchádzajúcich nálezoch. V období od právoplatnosti ostatného nálezu, t. j. od 13. decembra 2023, ústavný súd na strane sťažovateľky žiadnu okolnosť, ktorá by negatívne ovplyvnila dĺžku napadnutého konania, nenachádza.
15. K postupu mestského súdu po právoplatnosti nálezu č. k. IV. ÚS 466/2023-32 z 5. decembra 2023 (nález právoplatný 13. decembra 2023) ústavný súd konštatuje, že v právnej veci sťažovateľky nebolo dosiaľ meritórne rozhodnuté napriek uskutočneniu troch pojednávaní (5. marca 2024, 11. júna 2024, 29. apríla 2025), a okolnosti, že strany sporu vo veci podali už aj svoje záverečné stanoviská (sťažovateľka 22. apríla 2025, žalovaná 23. júna 2025). Postup mestského súdu sa vyznačuje nečinnosťou, keď po zrušení termínu pojednávania nariadeného na 24. september 2024 (z dôvodu, že krajský súd mestskému súdu nezapožičal vyžiadané exekučné spisy) mestský súd nariadil ďalšie pojednávanie až na 29. apríl 2025 (teda s odstupom 7 mesiacov). Taktiež mestský súd po zrušení pojednávania nariadeného na 8. júl 2025 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne nariadil ďalší termín pojednávania na 9. december 2025 (t. j. po 5 mesiacoch).
16. Na základe uvedeného ústavný súd posúdením celkovej dĺžky súdneho sporu (viac ako 6,5 roka) bez meritórneho rozhodnutia, vysloveného príkazu ústavného súdu konať bez zbytočných prieťahov v náleze sp. zn. I. ÚS 343/2021 z 1. februára 2022, čo odôvodňuje prísnejšie posudzovanie postupu mestského súdu, ako aj jeho nečinnosti po právoplatnosti ostatného nálezu ústavného súdu dospel k záveru, že v napadnutom konaní postupom mestského súdu bolo zasiahnuté do ústavne zaručeného základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
17. Hoci ústavný súd rozhodol o porušení označených práv sťažovateľky, neprikázal, aby mestský súd vo veci konal bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy, pretože takýto príkaz už bol okresnému súdu (právnemu predchodcovi mestského súdu) adresovaný nálezom ústavného súdu z 1. februára 2022. Z tohto dôvodu ústavný súd tejto požiadavke sťažovateľky nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).
18. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
19. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiada o priznanie finančného zadosťučinenia 5 000 eur, ktoré považuje za primerané vzhľadom na pochybenie súdu.
20. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
21. Pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení ústavný súd prihliadal na celkovú dĺžku napadnutého konania, konštatovanú nečinnosť mestského súdu, predmet konania a ďalšie konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd dospel k záveru, že okolnosti veci opodstatňujú priznanie finančného zadosťučinenia 1 000 eur (bod 2 výroku nálezu). Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka požadovala priznanie finančného zadosťučinenia 5 000 eur, ústavný súd sťažnosti sťažovateľky vo zvyšnej časti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).
VI.
Trovy konania
22. Ústavný súd priznal sťažovateľke [§ 73 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“)] nárok na náhradu trov konania v celkovej sume 771,68 eur (bod 3 výroku nálezu).
23. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2025 je 371 eur a hodnota režijného paušálu je 14,84 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2025 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu).
24. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku) označenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. novembra 2025
Robert Šorl
predseda senátu



