SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 562/2023-10
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného ⬛⬛⬛⬛, proti postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 21T/1/2016 a postupu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 1To/11/2022 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. októbra 2023 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom všeobecných súdov označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ žiada priznanie finančného zadosťučinenia vo vzťahu ku krajskému súdu vo výške 50 000 eur, ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.
II.
Argumentácia sťažovateľa
2. Sťažovateľ namieta, že napadnuté trestné konanie vedené proti sťažovateľovi nebolo pre prieťahy do dnešného dňa ukončené meritórnym rozhodnutím, pričom jeho dĺžka predstavuje 21 rokov a 10 mesiacov. Trestné stíhanie bolo začaté 4. decembra 2001, obžaloba bola podaná 13. mája 2003. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3T/2/2005 bol sťažovateľ uznaný vinným podľa obžaloby. Proti rozsudku podal odvolanie a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 5To/13/2011 z 12. apríla 2012 bol rozsudok vo vzťahu (okrem iného) k sťažovateľovi zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená krajskému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Uznesením krajského súdu č. k. 3T/2/2005 z 5. septembra 2016 bola trestná vec sťažovateľa vylúčená zo spoločného konania a bola jej pridelená nová spisová značka 21T/1/2016. Uznesením krajského súdu č. k. 21T/1/2016 z 23. januára 2020 bolo trestné stíhanie zastavené. Uznesením najvyššieho súdu č. k. 1Tost/11/2020 z 5. augusta 2020 bolo zrušené uznesenie najvyššieho súdu a krajskému súdu bolo uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Rozsudkom krajského súdu sp. zn. 21T/1/2016 bol sťažovateľ uznaný vinným podľa obžaloby. Proti rozsudku podal sťažovateľ odvolanie a najvyšší súd ako súd odvolací (konanie vedené pod sp. zn. 1To/11/2022) nariadil termín odvolacieho pojednávania na 11. október 2023.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
3. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je úlohou ústavného súdu posúdiť, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
4. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
5. Podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
6. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania. V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom. Poskytnutie ochrany ústavnosti ústavným súdom predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti (m. m. III. ÚS 663/2014). Ústavný súd sa preto môže zaoberať ústavnou sťažnosťou z hľadiska jej vecnej stránky iba v prípade, ak spĺňa všetky zákonom o ústavnom súde ustanovené formálne a obsahové náležitosti.
7. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ k ústavnej sťažnosti nepriložil žiaden dôkaz o zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd (§ 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde), v ústavnej sťažnosti žiadny dôkaz ani nenavrhol (§ 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Pripojenie dôkazu, resp. navrhnutie dôkazu je obligatórnou náležitosťou ústavnej sťažnosti vyžadovanou zákonom.
8. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že označený nedostatok zákonom predpísaných náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti (§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Na perfektnosť základných náležitostí návrhu slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Navyše, ako vyplýva z ústavnej sťažnosti, sám sťažovateľ je advokátom.
9. Z dôvodu existencie uvedeného nedostatku ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí. Sťažovateľovi, samozrejme, odmietnutie aktuálnej ústavnej sťažnosti nebráni, aby sa na ústavný súd obrátil novou ústavnou sťažnosťou (spĺňajúcou zákonom požadované náležitosti) proti postupu všeobecných súdov konajúcich v jeho trestnej veci, keďže zákon o ústavnom súde v § 55 písm. a) takúto možnosť implicitne nevylučuje.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. októbra 2023
Robert Šorl
predseda senátu